5. nedeľa po Veľkej noci – pustiť k slovu Boha
Written by radovan on máj 14, 2020 in - No Comments
- po Veľkej noci – 17.5.2020
„… pustiť k slovu Boha …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od vzkrieseného Pána Ježiša Krista! Amen.
Marek 1, 32 – 39
32 Keď slnko zapadlo a nastal večer, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. 33 Celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. 34 Ježiš vtedy uzdravil mnohých postihnutých, ktorých trápili rozličné choroby, vyhnal mnohých démonov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. 35 Nadránom, zavčasu, ešte za tmy vstal a vyšiel von. Odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil. 36 Šimon a tí, čo boli s ním, sa ponáhľali za ním. 37 Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú!“ 38 On im povedal: „Poďme inde, do blízkych mestečiek, aby som aj tam kázal; veď nato som prišiel.“ 39 Chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal démonov.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Zrejme to dobre poznáte : Bez vás to jednoducho nefunguje… Či už v práci alebo doma, bez vás akoby sa to všetko zastavilo. Telefón neutícha. Každý sa ešte potrebuje niečo spýtať alebo niečo vybaviť. Ste jednoducho dôležitý. Ale k večeru už toho človek má tak akurát dosť. Len sa natiahnuť, vyložiť si nohy a nerobiť nič …
Myslím, že nejako podobne sa mohol cítiť aj Pán Ježiš, a to na základe toho, čo sme si vypočuli z kázňového textu. Už od skorého rána je na nohách. V synagóge má najprv reč. Neskôr oslobodzuje posadnutého človeka od zlého ducha. Potom zas uzdravuje Petrovu svokru. No ani k večeru to neustáva. Ba práve naopak! Dopočulo sa o Ňom celé mesto. A tak za Ním prichádzajú mnohí. Všetci hľadajú, potrebujú a chcú pomoc.
Skoro ráno na ďalší deň Ježiš potichučky vstáva a hľadá samotu. Modlí sa. Áno, priatelia, Ježiš za ten čas zrejme mohol pomôcť viacerým, ktorí Jeho pomoc potrebovali. Ale On to z určitého dôvodu v danej chvíli nerobí. Pravdepodobne tým vážne narúša očakávania svojich vlastných učeníkov. No svojim rozhodnutím akoby povedal : Už stačí! Dosť! Svojim postojom ako by povedal : Sú aj iné záležitosti v živote, ktorým treba venovať náležitú pozornosť a ktoré neslobodno zanedbávať.
Bratia a sestry, aj keď si Ježiš uvedomuje, aký potrebný je v danej chvíli ako pomocník a liečiteľ, predsa len : je tu ešte aj niečo iné, čo nesmie zanedbať, čoho sa nesmie ani nechce vzdať. A síce : modlitba, zotavenie sa, odpočinok, nazbieranie nových síl … akési „dobytie bateriek“ … a to všetko v blízkosti Boha, svojho nebeského Otca.
Priatelia, to čo sa týkalo Pána Ježiša vtedy, to sa rovnako tak týka dnes i nás. To, čo platilo pre Neho vtedy, to rovnako tak platí pre nás dnes. To, čo bolo dôležité pre Pána Ježiša vtedy, to musí byť dôležité aj pre nás, Jeho nasledovníkov, dnes. To, čo bolo Jeho prioritou, musí sa stať i našou prioritou.
To znamená : i keď sme potrební, či už na pracovisku alebo v domácnosti, nikdy nezabúdajme na to, že je tu ešte aj čosi iné, čo by sme nemali zanedbať. A to je modlitba. Ide v podstate o to, aby sme jedno i druhé vedeli skĺbiť dokopy : ostať aktívny na jednej strane, no zároveň sa pýtať : kedy je dosť. Pán Ježiš je nám v tomto úžasným príkladom. Príkladom určitej rovnováhy v aktivite na jednej strane ako aj v nezanedbávaní vlastného vzťahu so svojim nebeským Otcom prostredníctvom modlitby na strane druhej.
Drahí priatelia, dnes, keď na pôde kresťanskej cirkvi slávime 5. nedeľu po Veľkej noci, ktorá sa venuje modlitbe, nás Syn Boží chce naučiť jednu dôležitú lekciu : Modlitba – to nie je len nejaká nepodstatná aktivita na okraji nášho záujmu. Naopak! Modlitba musí byť súčasťou nášho každodenného života. Modlitba je akýmsi korením nášho života. Niečím, čo dáva nášmu životu hlbší zmysel. Je to rozhovor medzi stvorením a Stvoriteľom. Modlitba, to je fenomén, ktorý nás, ľudí, odlišuje od zvierat. Modlitba – to je bezpečný priestor, v ktorom môžem byť sám sebou. Modlitba – to je dôverný čas medzi pozemským dieťaťom a jeho láskavým a dobrým nebeským Otcom. Modliť sa – to znamená vydávať svedectvo o tom, že sme ako ľudia boli stvorení na obraz Boží. Boli sme stvorení, aby sme nežili len sami pre seba a pre napĺňanie svojich potrieb. Pán Boh nás do tohto sveta postavil, aby sme mali spoločenstvo aj s Ním. Nuž a toto spoločenstvo sa realizuje práve prostredníctvom modlitby.
Bratia a sestry, modlitba – to je priestor a prostriedok, ktorý udržiava človeka takpovediac „nohami na zemi“. Bráni človeku spyšnieť a začať si o sebe namýšľať velikášske veci. Mám za to, že presne za týmto účelom potreboval modlitbu aj samotný Pán Ježiš. Jeho popularita začala narastať. Zrazu sa za Ním začínajú hrnúť davy a zástupy. A to vie človekom pekne zamávať. Ježiš preto v modlitbe potrebuje opäť nanovo prežiť tú skutočnosť, že ľudia Ho nemajú nasledovať len preto, že je populárny. Ale predovšetkým preto, že je Synom Božím. Práve v modlitbe prijíma Ježiš silu postaviť sa démonom a prikázať im, aby o Ňom hovorili. Odmieta totiž ich cestu, rovnako ako aj cestu satanovu. O svojom mesiášstve chce ľudí presviedčať vlastnými slovami a skutkami, nie prostredníctvom démonov…
Drahí priatelia, modlitba – to je tiež prostriedok, pomocou ktorého poznávame kto sme my a kto je Boh. Človek, ktorý sa modlí, sa nikdy nebude hrať na Boha ani si prisvojovať božské atribúty. Nuž a napokon jedine v úprimnej a vrúcej modlitbe, iba v modlitebnom spoločenstve s nebeským Otcom smie človek opäť nanovo zažiť, že celá naša spása a záchrana nebola vybojovaná hlavne kvôli zázrakom, ktoré Ježiš robil. Nie! Celá naša záchrana a spása je postavená jedine na Kristovom utrpení, smrti a vzkriesení.
A to, bratia a sestry, znamená jedno : I keď je toho ešte veľa, čo mi dnes treba urobiť, čo musím spraviť, napriek tomu si smiem, môžem, ba dokonca mám vyčleniť čas na pokoj, odpočinok, oddych a modlitbu. Veď tak si to praje samotný môj Stvoriteľ. Mám tak spraviť preto, aby som nezabudol na svoje miesto v celom tom dianí okolo seba a zároveň aby som zo zreteľa nestratil Toho, ktorý si zasluhuje moju najväčšiu pozornosť – môjho Boha. On ma predsa nestvoril a do tohto sveta nepostavil iba preto, aby som bol otrokom svojich povinností a prác. Odložiť prácu a venovať sa modlitbe tak určite nie je prejavom lenivosti človeka. Naopak! Práveže v modlitbe sa nádherne realizuje ľudskosť človeka na jednej strane a majestát Boha na strane druhej.
I keď je stredovek už dávno za nami a je dávno prekonaný, predsa len jedna zo zásad stredoveku platí dodnes : Ora et labora! Modli sa a pracuj! Áno, priatelia, tieto dve aktivity nás majú sprevádzať deň čo deň. A je dôležité, aby boli v rovnováhe, aby sme neskončili len pri jednej alebo len pri druhej. Náš Pán nechce, aby sme sa iba modlili, no nepracovali. Takýto postoj nie je totiž ničím iným ako postojom zbožnej lenivosti. Na druhej strane od nás náš Pán nechce ani to, aby sme len pracovali, no nemodlili sa. Takýto postoj je totiž akoby ľudským heroickým dokazovaním si toho, že si poradíme, že si vystačíme, že to zvládneme aj bez Pána Boha. Tak jedno ako aj druhé je samo o sebe nezdravý extrém. A preto vo svojich modlitbách okrem iného prosme nášho dobrého Otca nebeského aj o múdrosť, aby sme v živote vedeli správnym spôsobom aplikovať tak „óra“ ako aj „labora“, tak modlitbu ako aj prácu.
Nech je nám v tomto smere svetlým príkladom práve náš reformátor Dr. Martin Luther, ktorý každodenne strávil na modlitbe 3 hodiny! Človek by si možno povedal : takto strácať čas?! Veď za tie 3 hodiny mohol Luther spraviť kopec inej dôležitejšej roboty! O koľko viac komentárov mohol napísať?! O koľko viac listov či prednášok mohol skoncipovať?! O koľko viac mohol rozšíriť svoje životné dielo?!
Áno, priatelia, tak to vnímame my! Modlitba pre mnohých nie je nič iné ako neefektívne strávený čas. Poviem rovno : strata času. No pre Luthera tie 3 hodiny počas dňa boli práveže časom najefektívnejším, najplodnejším a najužitočnejším. Boli to 3 hodiny poznávania Pána Boha, Jeho slova, Božích plánov a Jeho vôle. Boli to 3 hodiny, ktoré ovplyvnili všetko ostatné, čo Luther ďalej počas dňa robil, písal, prednášal, tvoril a podobne. A bez tých 3 hodín modlitby by nevzniklo nič to ostatné, čo dodnes obdivujeme a čo je predmetom bádania a skúmania mnohých odborníkov v tejto oblasti. Ako Lutherovi nasledovníci skúsme nášho reformátora nasledovať aj v jeho modlitebnej horlivosti! Pokúsme sa aj my na modlitbu pozerať nie ako na „zabitý čas“, ale ako na ten najlepšie možne strávený čas dňa, ktorý pozitívne ovplyvňuje všetko ostatné!
Bratia a sestry, keď v dnešnú nedeľu, ktorej latinský názov znie „Rogate!“, teda „Modlite sa!“ – uvažujeme o modlitbe, nechcel by som zabudnúť ešte na jednu podstatnú vec. Neraz je tomu tak, že všetko naše modlenie je len akoby o nás a o našom rozprávaní. Akoby sme sa ani nerozprávali s Pánom Bohom, ale len sami so sebou. V normálnej medziľudskej komunikácii si akosi nevieme dobre predstaviť, že by sme v rozhovore druhého človeka vôbec nepustili k reči. Potom by to nebol rozhovor, resp. dialóg, ale len siahodlhý monológ. Dalo by sa niečo také vôbec nazvať ako komunikácia? Teda zdieľanie myšlienok, informácií, pocitov a pod? Asi ťažko. A predsa! Práve to, čo si nevieme dobre predstaviť v našej medziľudskej komunikácii, práve toho sa až príliš často dopúšťame v komunikácii s Pánom Bohom, teda v modlitbe.
Čo tým chcem povedať? Len toľko, že modlitba je tiež o tom, aby sme k slovu pustili aj Pána Boha. Naša modlitba by sa nemala skončiť iba záverečným „Amen“. Naše „Amen“ totiž ohraničuje a zakončuje len to, čo sme Pánu chceli povedať my. No počítame vôbec s tým, že by nám aj Boh mohol a chcel niečo povedať? Zrejme väčšinou ani nie. A preto skúsme ostať po našom „Amen“ ešte chvíľku ticho! Skúsme ešte načúvať, čo nám to Pán Boh chce povedať. A síce : možno cez svoje slovo, možno cez naše svedomie a pod. A potom snáď aj budeme prekvapení, že Pán Boh na naše modlitby naozaj reaguje, len my sme Ho akosi nepočuli. Možno sme boli príliš zaneprázdnení, možno príliš uponáhľaní, rozbehaní, možno príliš ustarostení, a možno sme Jeho odpoveď ani počuť nechceli …
Drahý nebeský Otče, chcem si každý deň vyčleniť čas na Teba, na rozhovor s Tebou. Chcem Teba a Tvoju vôľu poznávať. Chcem načúvať, čo mi Ty chceš povedať. Prosím, pomáhaj mi v tomto načúvaní i v poznávaní Teba. Amen.
