5. po sv Trojici – projekt : NASLEDOVANIE
Written by radovan on júl 16, 2019 in - No Comments
- po sv. Trojici – 21.7.2019
„… projekt : NASLEDOVANIE …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 14, 25 – 33
25 Raz išli s ním veľké zástupy. On sa k nim obrátil a povedal: 26 „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. 27 Lebo kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom. 28 Keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklady, či bude mať aj na jej dokončenie? 29 Aby sa mu všetci nezačali posmievať, keď uvidia, že položil základy, a pritom nemá na dokončenie stavby: 30 ‚Tento človek začal stavať a nebol schopný dokončiť.‘ 31 Alebo keď má ísť kráľ do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporadí sa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? 32 Ak nie, vyšle posolstvo, kým je jeho protivník ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru. 33 Tak nikto z vás nemôže byť mojím učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Na pôde kresťanskej cirkvi dnes slávime 5. nedeľu po sv. Trojici, téma ktorej sa ma osobne vždy nanovo veľmi dotýka a priznám sa, že patrí medzi jedny z mojich obľúbených. Jedná sa o „nasledovanie a učeníctvo“. Nakoľko sa v jednej kázni nedá rozprávať o všetkom, budem sa dnes v kontexte nastolenej témy pridržať prečítaného kázňového textu, ktorý je v našom evanjelickom preklade Písme svätého uvedený ako „podmienky učeníctva“.
Dovolím si povedať, že tie podmienky uvedené Pánom Ježišom sa nepočúvajú dvakrát príjemne. O to ťažšie sa realizujú. Ježiša v tejto chvíli stretávame na ceste do Jeruzalema. Čítame, že za Ním idú veľké zástupy. Teda, malo by Ho tešiť, že je populárny a obľúbený. Že sa z Neho stáva celebrita. O to však Ježišovi nikdy nešlo. On naopak akoby chcel ten veľký zástup prečistiť, zredukovať a zistiť, kto to s Ním skutočne myslí vážne a kto sa do zástupu pridal len preto, lebo to bolo akurát „na pláne dňa“ či „v kurze“. Kristus okolo seba nikdy nechcel zhromaždiť iba veľké, i keď snáď aj vďačné davy. On si z ľudí chcel vychovať predovšetkým učeníkov! Z Jeho dnešných tvrdých slov pritom vyplýva jedna závažná skutočnosť : chodiť s Ježišom, chodiť za Ježišom, chodiť do kostola či iné cirkevné podujatia je zaiste fajn, avšak to ešte z človeka nerobí Ježišovho učeníka. A práve o to ide : aby sa z nás stali Jeho ozajstní učeníci. Nie len tí, ktorí Ho sprevádzajú na Jeho cestách, ale tí, ktorí Ho skutočne nasledujú aj tam, kde je nám to ľudsky nepríjemné, nepohodlné a možno aj riskantné, či život ohrozujúce. Nakoľko je Ježiš férový učiteľ, vždy jasne hovorí, čo nasledovanie obnáša a aké sú podmienky. Pozrime sa teda dnes na niekoľko odvážnych Kristových výrokov, ktoré chcú hneď na začiatku odradiť vlažných, nerozhodných a polovičatých jedincov!
„Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. 27 Lebo kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom. Bratia a sestry, Pán Ježiš na tomto mieste siaha po rabínskej tradícii zaznamenanej v tzv. Talmude, ktorý možno vnímať ako židovský výklad starozmluvných písem a súčasne zbierku výrokov najslávnejších, najvýznamnejších rabínov v židovských dejinách. Tí boli v zásade jednotní v jednom : v nenávisti k nežidom (pohanom). Tá bola dovolená. Ježiš túto „nenávisť“ v danej chvíli však neorientuje na cudzích, ale na svojich vlastných, najbližších, pokrvných príbuzných! Samozrejme že Ježišovi nejde o to, aby sme svojich rodinných príslušníkov nenávideli v tom ľudskom chápaní. Ide skôr o to, aby sa láska, ktorou milujeme Krista, v porovnaní s láskou, ktorou milujeme svojich najbližších, javila ako „nenávisť“. Slovom nenávisť myslí Ježiš skôr na niečo ako „menej lásky“. Od svojich učeníkov tak žiada, aby si k Nemu vypestovali takú oddanosť, že v porovnaní s ňou budú ich vzťahy k všetkému ostatnému vrátane vlastných životov pôsobiť ako nenávisť.
Drahý priateľ : Akou veľkou láskou miluješ Krista? A akou veľkou láskou miluješ svojho životného partnera, svoje deti, či vnúčatá? Ktorá láska je väčšia a ktorú lásku možno v tvojom prípade vnímať ako „nenávisť“? Zaiste, nie sú to príjemné otázky a ani jednoduché rozhodnutia. Zaváňajú nám určitým extrémizmom. Dovolím si však povedať, že v tomto zmysle bol Ježiš naozaj extrémista a radikál. Dnes nás stavia tak ako voľakedy staručkého Abraháma na vrchu Mórija pred extrémne rozhodnutie : Obetuješ mi svojho syna Izáka, ktorého tak veľmi miluješ, aby si mi dokázal svoju vernosť, lásku, poslušnosť a oddanosť alebo nie? My dobre vieme, čo bol Abrahám ochotný spraviť. A vieme aj to, ako to celé skončilo. Skúsme možno čerpať silu pre svoje vlastné osobné rozhodnutie pre nasledovanie Krista z príkladu staručkého patriarchu Abraháma s tým, že Pán Boh našu oddanosť nenechá bez povšimnutia, ale dokonale sa postará o naše potreby a našu vernosť a lásku voči Nemu mnohonásobne odmení.
Nesenie kríža, o ktorom Pán Ježiš hovorí ďalej, túto myšlienku o nenávisti, teda o menšej láske k sebe samému oproti Kristovi, iba skvele podčiarkuje a zvýrazňuje. Ježišovi poslucháči veľmi dobre vedeli, čo to znamenalo niesť svoj kríž. Keď Rimania viedli zločinca na popravisko, prinútili ho niesť si svoj kríž, na ktorom mal byť zavesený. To zvýrazňovalo podriadenosť odsúdeného voči Rímu a súčasne tak predstavovalo varovanie pre ostaných, aby sa takisto radšej podriadili. Keď Pán Ježiš v súvislosti s nasledovaním svojej osoby hovorí o nesení kríža, chce tým svojich potenciálnych učeníkov viesť k tomu, aby dobre porozmýšľali nad svojim nadšením pre Neho. Povzbudzuje a vyzýva povrchných nasledovníkov, aby šli buď hlbšie alebo sa radšej zavčasu odvrátili. Inak povedané : Ak chceš nasledovať Krista, musíš sa Mu celkom podriadiť. Inak to nemá zmysel. Drahý priateľ, ako to vyzerá s tvojou podriadenosťou voči Kristovi? Akou autoritou je On pre teba? Iba jednou z viacerých, alebo tou s najvyššou prioritou?
Bratia a sestry, zástupy síce boli pozitívne naladené, chýbala im však oddanosť. Ježiš im pritom rozhodovanie vôbec neuľahčuje. Skôr má človek pocit, akoby Ježiš záujemcov o učeníctvo odhováral. Akoby si robil skôr negatívnu reklamu. No On iba férovo hovorí to, čo to človeka bude stáť, keď sa pre Neho rozhodne. Cenu pritom stanovuje tak vysoko ako sa to len dá. Tým chce každého vyzvať, aby si všetko starostlivo rozmyslel, predtým než vyhlási, že Ho chce nasledovať.
28 Keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklady, či bude mať aj na jej dokončenie? 29 Aby sa mu všetci nezačali posmievať, keď uvidia, že položil základy, a pritom nemá na dokončenie stavby: 30 ‚Tento človek začal stavať a nebol schopný dokončiť. 31 Alebo keď má ísť kráľ do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporadí sa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? 32 Ak nie, vyšle posolstvo, kým je jeho protivník ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru. Drahí priatelia, je vskutku dôležité správne si prepočítať výdavky a náklady, ktorú budú spojené s realizáciou určitého projektu. Slúži na to rozpočet. Ten ukáže, či na realizáciu daného projektu máme alebo nemáme prostriedky, sily či schopnosti. Nasledovanie Krista je svojim spôsobom tiež projekt. Je to projekt náročný, pretože sa netýka len istej etapy nášho života, ale celého nášho života. Pokiaľ si stavbár nespočíta náklady spojené s realizáciou stavby, alebo si ich spočíta nesprávne, môže sa ľahko stať, že jeho budova zostane nedostavaná. Vyjde na posmech. Analogicky túto metaforu možno použiť aj na život s Kristom : Vybuduješ svoj kresťanský život iba do polovice a potom sa toho vzdáš, pretože si si na začiatku dobre nespočítal cenu za odovzdanie sa Kristovi? Nebude takéto „svedectvo“ celému svetu na smiech? Aká reklama pre Krista to bude? Nuž a o akú cenu ide? Možno sa budeš musieť vzdať slobody v rozhodovaní o svojom voľnom čase, o svojich financiách, možno i o svojej kariére, či o mieste svojho pôsobiska. Možno budeš musieť opustiť svoju rodinu, svojich príbuzných a žiť medzi cudzími ľuďmi …
Dovolím si povedať, sestry a bratia, že tieto Ježišove slová by mali byť povinným čítaním pre všetkých adeptov do kňazskej služby, ktorí do nej vstupujú niekedy s falošnými predstavami a očakávaniami. Niečo na spôsob : budem pán farár, všetko mi budú platiť, budem sa mať dobre a všetci mi budú preukazovať úctu … No pokiaľ sa neocitnú v tom správnom kraji, v tom správnom meste, v tom správnom senioráte či dištrikte, medzi tými správnymi ľuďmi, sú nešťastní, frustrovaní a prvé, čo po absolvovaní farárskej skúšky robia, je to, že si urýchlene hľadajú „lepší flek“. Humorne, ale pritom až desivo reálne o tom spieva jeden český kresťanský folkový pesničkár Pepík Hurta: „Až budu jednou na faře, budu tam dělat faráře. V kanclu si zapálim cigáro, jo, kromě neděle to bude leháro. Sem tam ňáky pohřeb taky něco hodí. Ještě dobře, že ta smrt na lidí chodí … Áno, priatelia, treba si to prepočítať. A pokiaľ sa rozhodneš do toho ísť, tak naplno. Aby si neskôr nefňukal, nebol sklamaný a hlavne nebol v pokušení vrátiť sa. Život s Kristom nie je bezproblémový život. Treba si preto všetko dôkladne premyslieť. V každom prípade i v tých problémoch, ktoré sa môžu objaviť, je Kristus s nami, tak ako nám to On sám zaľúbil : Ajhľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta…
Bratia a sestry, ten rozpočet na projekt, ktorý sa volá „nasledovanie Ježiša“ sa však netýka iba farárov. Takto dobre si to musí spočítať aj každý zborový dozorca, kurátor, presbyter, kantor, kostolník, pokladník, účtovník ako aj každý bežný radový člen. Aby to „v polčase zápasu“ nenechal všetko tak, a na posmech v očiach vlastnej rodiny i komunity by vyšiel nielen on sám, ale aj celá jeho služba, cirkev i Kristus samotný. A preto počítajme a zvažujme, či do toho ísť, majúc pritom na mysli Ježišove slová : Tak nikto z vás nemôže byť mojím učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.
Na záver mi dovoľte jeden skutočný príbeh na ilustráciu : Po všetkom tom náročnom štúdiu, po všetkom tom vypätí pred ňou teraz stála veľmi sľubná kariéra a budúcnosť. Bola najlepšou v ročníku a diplom z medicíny dostala s vyznamenaním. Svet sa jej otvoril. Rodičia, kamaráti i kolegovia očakávali, že bude prednášať na jednej z renomovaných svetových univerzít. Napokon i ona sama o tom takto uvažovala. Ale potom nejako zablúdila na jeden prednáškový večer, na ktorom sa hovorilo o zvláštnej lodi. Bola to loď, ktorá v podstate slúžila ako nemocnica a plavila sa okolo Afriky. Videla obrázky, ktoré ju viac nenechali chladnou : zlými chorobami postihnutí ľudia, ktorých brali na palubu a tam ich liečili tak dobre ako vedeli. Zrazu videla iný svet. Svet vďačných a šťastných tvárí aké ešte doteraz vo svojom živote nemala možnosť vidieť.
Dnes ona sama je lekárkou na tej lodi. Nuž a každému, kto to chce počuť, hovorí : Ten večer bol mojím osobným obrátením. Ani dnes tomu nerozumiem, odkiaľ som vtedy nabrala toľko odvahy, aby som všetko nechala za sebou a šla na túto loď. Rodičia a kamaráti iba krútili hlavami a kolegovia – tí sa mi zas snažili dohovoriť, že na inom mieste by som bola omnoho viac užitočnejšia a osožnejšia. Keď som sa o tom neskôr viackrát rozprávala s mojimi spolupracovníkmi na lodi, vyšlo mi z toho jedno : Nebola to iba túžba po nejakom novom dobrodružstve ani súcit s chorými ľuďmi, ktoré by ma boli prioritne priviedli na túto cestu. Musel to byť sám Boh, kto v tom mal svoje prsty …
A tak je to aj s učeníctvom a nasledovaním Pána Ježiša, sestry a bratia, o čom sme pojednávali na základe témy dnešnej 5. nedele po sv. Trojici. Ježišovým učeníkom sa človek nestáva tým, že sa o to on sám usiluje, či uchádza. Ježišovým učeníkom sa nemožno stať iba kvôli nadšeniu či zanieteniu pre Krista. Ježišovým učeníkom sa človek stáva jedine skrze povolanie a oslovenie. Je to Boh sám, kto nás povoláva a oslovuje k nasledovaniu. Je to On, kto nám dáva silu, aby sme sa dokázali zriecť toho, čo sa nám predtým javilo ako životná nevyhnutnosť. Je to On, kto nám otvára oči, aby sme svet videli a vnímali ináč. Tak ako si to praje On. Nie tak ako si to prajeme my, naši rodičia, priatelia, či kolegovia. Nech nám On sám pomáha správne sa rozhodnúť, správne si to prepočítať a potom verne až do konca vytrvať vo viere v Kristovo zasľúbenie : Kto však vytrvá až do konca, bude spasený (Mt 10,22). Amen.
