5. po Veľkej noci (Nedeľa Diakonie) – Úcta k šedinám
Written by radovan on máj 02, 2018 in - No Comments
Nedeľa Diakonie – 6.5.2018
„Úcta k šedinám“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
3 Mojžišova 19, 32
Pred šedinami povstaň, ucti si osobu starca a svojho Boha sa boj; ja som Hospodin.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Dnes nie je veľký problém stretnúť ľudí, ktorí sa neustále sťažujú : „Starnem, už to nie je také ako za mlada…“. Je to naozaj tak, priatelia. Všetci starneme. Každým dňom. A je dobré, že si to uvedomujeme. Dnes, keď v našej cirkvi máme vyhlásenú tzv. Nedeľu Diakonie, ktorá v rámci našej cirkvi pracuje aj so seniormi, so staršími ľuďmi v opatrovateľských zariadeniach, kladieme si otázku : Ako máme vnímať starobu? Je to iba nevyhnutná záťaž, ktorá musí prísť a ktorej sa nedá vyhnúť? Je pre nás staroba iba niečo, čo nám znepríjemňuje život? Alebo ju máme vnímať ako Bohom daný a stanovený prirodzený kolobeh života? Ako čas, kedy všetko, to čo sme počas života pochopili a prežili, môžeme odovzdať generáciám po sebe ako zažitú a osvedčenú múdrosť?
Doba, v ktorej žijeme a ktorá dosť výrazne ovplyvňuje naše myslenie, sa často tvári akoby starnutie azda ani neexistovalo. Pod jej vplyvom tak propagujeme výkon, flexibilitu, aktivitu, byť takmer 24 hodín v pohybe, v nejakej činnosti. Ponúkame rôzne omladzovacie výrobky, proti vráskam, proti starnutiu a pod. Propagujeme život, ktorý je krásny, mladý, vitálny a hlavne bez bolesti. Bratia a sestry, je to určite skvelé udržiavať sa vo forme, v kondícii – ako sa ľudovo povie : neopúšťať sa. Je určite skvelé, že napríklad tímy vedcov intenzívne pracujú na výskume o príčinách Alzheimerovej choroby. Je chvályhodné, že celý mesiac október prezentujeme ako mesiac úcty k starším. Pri tejto príležitosti naše samosprávy organizujú rôzne kultúrne podujatia či posedenia pre našich seniorov. Praktizujeme rôzne terapie a cviky na precvičovanie pamäte či pohybového aparátu. Je to zaiste všetko skvelé, priatelia. Predsa však, súdny človek si aj popri tomto všetkom musí uvedomovať jednu vec : Raz príde čas, keď aj ja zostarnem. Staroba ma dostihne skôr či neskôr. Darmo pred ňou utekám. Čas neoklamem. Všetko mi bude trvať dlhšie. Rýchlejšie sa unavím. Telo už nebude podávať taký výkon ako za mlada. Naopak! Bude opotrebované. Pridružia sa k tomu možno nejaké choroby a pod.
Dnes, keď máme v cirkvi Nedeľu Diakonie, si pri pohľade na starších ľudí mocne uvedomujeme, že pravdu má žalmista, keď v jednom zo svojich žalmov vyznáva : Čas nášho života je 70 rokov, pri dobrej sile 80 rokov. On rýchlo prejde a my odletíme. A preto, uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali! … Keď dnes vieme, že mladosť netrvá naveky a že ani pomocou kadejakých omladzujúcich preparátov sa starobe a pribúdajúcim rokom nevyhneme, kladieme si otázku : Máme ako ľudia záujem aj o to, čo sa deje v duši starnúceho človeka? Pociťujeme skutočný, nefalšovaný rešpekt k naším starým mamám, starým otcom, či k starším ľuďom na ulici, v autobuse, na službách Božích alebo ku klientom v denných stacionároch či zariadeniach pre seniorov?
Biblický text zvolený pre dnešnú príležitosť, pre Nedeľu Diakonie hovorí : Pred šedinami povstaň, ucti si osobu starca a svojho Boha sa boj; ja som Hospodin. Mať v úcte druhých ľudí, tolerovať a rešpektovať ich, to by pre nás malo byť úplne prirodzené. Za normálnych okolností sme takto my sami boli vychovaní a tak sa aj snažíme vychovávať svoje deti či vnúčatá. No mať v úcte šediny, mať v úcte starých ľudí, to je príkaz samotného Pána Boha. To, či sa Pána Boha bojíme, to, či pred Ním máme rešpekt a bázeň – o tom vydáva svedectvo aj to, aký postoj máme k starým ľuďom. Veď koľko len vzácnych pokladov, osvedčenej životnej múdrosti a skúseností v sebe ukrýva duša starca? Objavili sme ich? Z diaľky možno vidíme iba sklonenú postavičku, ktorá už kvôli slabosti tela toho nedokáže veľa vykonať. Ale keď sa pozrieme bližšie, uvidíme studnicu múdrosti, množstvo zážitkov a skúseností, príklad odhodlanej viery a dôvery v Božiu ochranu, ktorá je pevná aj v ťažkých časoch. Uvidíme láskavé srdce ochotné vypočuť. Aj keď je už slabé a krehké, stále odhodlane bije pre svojich blízkych. Uvidíme aj otvorenú náruč pripravenú pomôcť tam, kde je to potrebné. Pretože aj napriek slabosti a ťažkostiam, ktoré starý človek prežíva, chce byť užitočný a chce vidieť, že jeho život má ešte zmysel.
U proroka Izaiáša nám Pán Boh zasľubuje, že sa o nás postará v každom čase. Nielen keď budeme plní energie a sily, ale aj keď budeme nevládni, slabí a starí : Ja som až do vašej staroby ten istý, až do šedín vás budem nosiť. Ja som učinil, ja i dvíham, ja ponesiem i zachránim (Iz 46,4). Jeho láska je nemenná, aj keď my sa meníme. On je pri nás, i keď my nechceme byť vždy pri Ňom. On je naším víťazom a záchrancom v ťažkých chvíľach. On nás stvoril, pozná a vedie nás od života matky. On nás dvíha, On nás nesie a chráni. Zachránil nás v obeti Pána Ježiša Krista. V Ňom nám dal to najcennejšie – život. A kým žijeme, je tu pre nás a pri nás.
Bratia a sestry, Hospodin nás, ktorí sme Jeho dielom, chce popri tom všetkom použiť aj pre pomoc druhým. Nás, ktorí sme silnejší, ktorí ešte vládzeme a ktorí chceme nasledovať Božiu vôľu. V liste Galatským apoštol Pavol píše : Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov! Z týchto slov vyplýva jedno, drahí priatelia : Všetci máme svoje bremená. Sú to naše rôzne kríže, starosti a obavy. Môžu to byť naše zdravotné, pracovné, či rodinné problémy. Čo je dôležité, to je tá skutočnosť, že Pán Boh nechce, aby sme tieto bremená niesli sami. On túži po tom, aby my všetci sme boli Jeho nástrojmi. Na tomto svete sme akoby Božími predĺženými rukami. Pán Boh túži po tom, aby sme niesli Jeho posilnenie a nádej medzi slabými a nevládnymi. Túži po tom, aby sme aj ťažšie bremená našich seniorov, ktoré častokrát staroba so sebou prináša, im pomáhali niesť a boli im oporou o podporou v tomto čase. Veď prejde iba chvíľka času a raz takúto oporu, podporu či posilnenie budeme potrebovať my mladší, ktorí sa teraz ešte cítime pri sile.
Ba čo viac! Svoj rešpekt a úctu dokážeme práve záujmom o druhého človeka. Sme predsa spoločenské stvorenia. Neboli sme predsa stvorení a postavení do sveta iba preto, aby sme tu žili sami pre seba, pre svoje záujmy, pre svoje dobro, pre svoje potreby. Boh nám dal do života ľudí, aby sme na nich mohli realizovať svoju lásku, a takýmto spôsobom mohli dokazovať, že na sebe nosíme Boží obraz. Na druhej strane mať okolo seba druhých ľudí, ktorí sú tu pre nás a chcú nám pomôcť – i to je veľké požehnanie od samotného Hospodina.
Pamätám si na jeden starší český film s podobnou tematikou. Jeden dobrácky starček, ktorý medzičasom ovdovel, veľmi ťažko prežíval to, že ho jeho tri deti na sklonku života umiestnili do domova dôchodcov. Ani jedno z nich si totiž nevedelo predstaviť, že by ho mali dochovať pod svojou strechou. Jedna dcéra mala ešte malé deti a svoju starostlivosť musela venovať im. Syn zas robil kariéru v zamestnaní a veľa času trávil cestovaním. Ďalšej dcére sa zas manžel vyhrážal rozvodom, ak otca zoberie do ich spoločnej domácnosti. V samotnom „starobinci“ ho navštevovali iba minimálne. Keď im však dochádzali peniaze, vtedy si rýchlo spomenuli na otca a prišli za ním s nastavenou rukou… Tým samozrejme nikoho neodsudzujem, kto musel svojho rodiča umiestniť do podobného zariadenia. Niekedy naozaj nie je na výber, doba sa zmenila, žije sa inak, rodina je neraz rozptýlená na väčšom území a už nežijeme všetci pod jednou strechou ako voľakedy. Niekedy je to azda to najlepšie, čo pre svojich blízkych môžeme urobiť. Ide len o to, aby sme na nich ani tam nezabúdali, aby sme im ani tam neprestali preukazovať svoju lásku, rešpekt a úctu. Ide o to, aby sme si na nich nespomenuli len vtedy, keď je vačok prázdny … Ide o princíp, priatelia. Jedno staré čínske príslovie hovorí : Počítaj s tým, že ako si sa ty správal k svojim rodičom, tak sa aj tvoje deti budú správať k tebe …
Drahý priateľ, pokiaľ toto viem, kladiem si otázku : Aký postoj k svojmu blížnemu mám? Zaujímam sa o druhého človeka skutočne alebo len povrchne, či dokonca vôbec? Zaujímam sa o vnútro starých ľudí, ktorých mám okolo? Aké prostredie im vytváram? Záleží mi na tom ako prežívajú dni svojej staroby?
Bratia a sestry, každý z nás starne. Bude to Božia milosť, ak sa dožijeme takej krásnej a vysokej staroby ako naši blízki čo známi. Nedovoľme, aby svoj požehnaný vek prežívali sami, smutní, či dokonca s pocitom bezcennosti! S pocitom, ktorý v nich bude prehlbovať myšlienku, že sú nemilovaní. Veď je to veľká lož! Náš Boh je predsa Bohom lásky. Držme sa tohto oslobodzujúceho poznania, ktoré sa dokonalo v obeti Pána Ježiša Krista za nás všetkých! Nech nás to povzbudzuje k tomu, aby sme boli nositeľmi lásky a úcty všetkým ľuďom, ale najmä k našim starším.
V Písme svätom v knihe Prísloví čítame : Lebo požehnanie Hospodinovo obohacuje a nepridáva k tomu žiaľ (Pr 10,22). Áno, priatelia, nie žiaľ, ale radosť, dobrý pocit a vnútorný pokoj z toho, že sme niekomu urobili dobre, z poskytnutej čo aj len minimálnej pomoci. Bratia a sestry, sme tu na to, aby sme si pomáhali. Keď podľa tohto budeme žiť, potom i Hospodinovo požehnanie nás bude obohacovať. Vyskúšaj to aj ty! Amen.
Použité materiály : Prípravka kázne pracovníkov Evanjelickej Diakonie k nedeli Diakonie
