5. po Veľkej noci – O modlitbomeroch
Written by radovan on apr 28, 2016 in - No Comments
5. po Veľkej noci – 1. 5. 2016
„O modlitbomeroch“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
L 11, 5 – 13
5 A potom im povedal: Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: Priateľ, požičaj mi tri chleby, 6 lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám ho čím ponúknuť. 7 A on zvnútra odpovie: Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú už so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti. 8 Hovorím vám: Keď aj nevstane a nedá mu preto, že je jeho priateľom, vstane a dá mu, čo potrebuje, pre jeho neodbytnosť. 9 A ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám. 10 Lebo každý, kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. 11 Vari je medzi vami otec, ktorý by dal svojmu synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo hada, keď ho prosí o rybu? 12 Alebo mu podá škorpióna, keď si pýta vajce? 13 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Každý z nás síce býva v inak vyzerajúcom dome, bytovke či v paneláku, no predsa nás všetkých, ktorí sme napojení na inžinierske siete, spája jedna vec : plynomer, elektromer, či vodomer. Áno, život na určitej úrovni, na určitom stupni komfortu nie je zadarmo. Za ľahší život si treba jednoducho zaplatiť. Tak mi napadlo, aké by to asi bolo, keby pri našich domoch alebo v nich neboli len vodovodné šachty na meranie spotreby vody, resp. skrinky s meračmi spotreby elektriny či plynu, ale aj skrinky s tzv. modlitbomerom. Ten by meral a ukazoval to, ako často konkrétna domácnosť siahne po modlitbe, resp. za čo sa konkrétni rodinní príslušníci modlia. Viem, že je to fikcia, nakoľko niečo také sa nedá merať ani na kubíky ani na kilowatty, no za špás by to stálo.
Bratia a sestry, o modlitbe, o jej potrebe a význame i o požehnaní, ktoré z nej plynie, by som sa dnes chcel spoločne s vami zamyslieť v túto nedeľu, ktorá nesie latinský názov: „Rogate!“ To v preklade znamená : Modlite sa! Ako je to vlastne s našimi modlitbami? Veríme ešte v účinnosť modlitby? Vieme ešte kedy, ako a za čo sa máme modliť? Na tieto praktické otázky úzko súvisiace s každodenným kresťanským životom, dávajú odpoveď slová, ktoré podľa evanjelistu Lukáša povedal Pán Ježiš hneď potom, ako naučil svojich učeníkov Otčenáš.
Takto i nám dnes Syn Boží na jednoduchom príklade vysvetľuje, prečo má modlitba zmysel. Predstavte si, že niekto má priateľa a pôjde k nemu o polnoci. Zabúcha na dvere, zobudí ho a potom ho poprosí, aby mu požičal tri krajce chleba pre návštevu, ktorá k nemu prišla nečakane. Zobudený priateľ sa najprv vyhovára. Nech neočakávaný hosť vydrží do rána. Už je predsa neskoro. Zažínaním svetla a otváraním dverí by predsa zobudil celý dom. Napokon však pre priateľovu dotieravosť a neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje.
Dá mu čo chce síce s hundraním a frflaním, ale dá. Dá mu chlieb namrzene, ale dá, lebo nechce, aby si ten druhý myslel, že je bezcitný grobian, ktorý má kamenné srdce, ktorým nemožno pohnúť. A tak priateľovu neodbytnú prosbu vypočuje. Bratia a sestry, pre správne pochopenie danej situácie je zaiste dobré, ak budeme rozumieť kontextu daného príbehu. Teda najmä to, kde a za akých okolností sa odohráva. Všetko sa to odohráva v krajine Orientu. Ľudia v Oriente sú typickí svojou pohostinnosťou. Odmietnuť prijať či pohostiť hosťa, a to v akúkoľvek hodinu, sa vnímalo ako veľké spoločenské pohoršenie a urážka hosťa. Okrem toho na takto neochotného človeka by padla veľká hanba. No nielen na neho, ale aj na celú komunitu, ktorej je členom. Toto všetko si dobre uvedomuje ten, ktorý si ide požičať, no toto všetko je veľmi dobre známe aj tomu, od ktorého sa čaká, že požičia a pomôže. A tak, priateľ priateľovi pomôže a jeho prosbu vypočuje, hoci je to iba obyčajný a hriešny človek.
Drahí priatelia, keď už aj ľudský priateľ vypočuje prosbu, o čo skôr ju vypočuje nebeský priateľ! Ten zaiste našu prosbu vypočuje oveľa radšej a hlavne, bez hundrania, reptania, šomrania, či nadávok. Bratia a sestry, my máme takéhoto nebeského Priateľa! Pán Ježiš sám nás predsa nazýva priateľmi! Máme priateľa a priateľ predsa rád vypočuje priateľovu prosbu. Môžeš si teda byť istý, že tvoje modlitby budú vypočuté. Keď ani nedokonalý ľudský priateľ neodmietne tvoje prosby, určite ich neodmietne ani dokonalý priateľ nebeský. Preto : Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám.
Pokiaľ ešte stále nemáš dostatočnú istotu pre vypočutie modlitby, že máš v nebi kamaráta, potom nech ti je dostatočnou istotou, že máš v nebi Otca! Jestvuje azda taký pozemský otec, „ktorý by dal svojmu synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo hada, keď ho prosí o rybu?“ Existuje azda taký pozemský otec, ktorý by sa neusiloval „dávať dobré dary svojim deťom“? Keď už teda pozemskí otcovia, ktorí sú hriešni a slabí ľudia, sú takíto, o čo viac potom Otec nebeský? „…o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“
Bratia a sestry, môžeme sa teda modliť s istotou, že naše prosby budú vypočuté a sú vypočúvané. Máme predsa nebeského Priateľa – Pána Ježiša Krista i nebeského Otca – Pána Boha. Keď už pozemskí priatelia a otcovia vypočujú naše prosby, o čo skôr Priateľ a Otec nebeský?!
Milí priatelia, keď už máme istotu, že naše modlitby nenarazia na hluché uši, je dobré vedieť aj to, ako sa máme modliť. Odpoveď na základe nášho prečítaného textu je jednoduchá : vytrvalo a neodbytne. Tak neodbytne ako aj onen človek, ktorý si šiel o polnoci požičať chlieb od svojho kamaráta. Vytrvalo oň prosil a napokon ho aj dostal. Bol vypočutý kvôli svojej neodbytnosti, priam až drzosti.
My máme nebeského Priateľa a voči priateľovi si môžeme dovoliť byť aj dotieraví a neodbytní. Veď takto vytrvalo vyslovované prosby napokon náš nebeský Priateľ vypočuje. I keď to teraz tak presvedčivo hovorím, priznám sa, že niekedy s tým sám mám problém. Zdá sa mi, že takéto modlenie je prejavom akejsi neúcty, ba priam až drzosti voči Pánu Bohu. Veď kto som ja, aby som sa so všemohúcim Bohom smel takto rozprávať?! Veď my sme spolu „husi nepásli“! Uvedomujem si, že v takomto náboženskom duchu a tradícii som bol doma vedený a vychovávaný a som tým ovplyvnený po dnešok. Na základe prečítaného si však dnes uvedomujem aj niečo iné. Slušnosť, rešpekt a bázeň vo vzťahu k Pánu Bohu je určite správna vec. No neodbytnosť je svojim spôsobom tiež pekným prejavom, a síce prejavom našej viery, že pri Bohu máme šancu dostať to, čo žiadame. Len v tom žiadaní netreba poľaviť a prestať.
Drahí priatelia, aj to je dôležité vedieť, kedy sa máme modliť. Určite nielen ráno, večer, či pred jedlom. Alebo v kostole. Áno, aj to je správne a dobré, ale nie je to všetko. Veď si len všimnime, kedy to ten človek z Ježišovho príbehu ide zobudiť svojho priateľa! O polnoci! Teda v absolútne najnevhodnejšom čase, aký si len vieme predstaviť. A predsa i vtedy je vypočutý! Čo z toho vyplýva? Neexistuje čas, ktorý by bol pre modlitbu nesúci a nevhodný. K Pánu Bohu možno volať vždy. Jeho nikdy nevyrušujeme. Nikdy neprichádzame nevhod. Nikdy neklopeme mimo stránkových hodín. Každá hodina i chvíľa je vhodná. Každý deň je vhodný. Modliť sa možno naozaj vždy!
Posledná vec, ktorú si dnes možno osvojiť je tá, za čo sa máme modliť. Ako prvé si treba všimnúť, že modliť sa máme za iných. Človek z dnešného podobenstva neprosí za seba, ale za iného človeka, ktorý k nemu prišiel na návštevu a on ho nemá čím ponúknuť. Za iného človeka prosí neodbytne a vytrvalo. Drahý brat, milá sestra, zvykneš do svojich modlitieb zahrnúť aj druhých ľudí? Modlievaš sa za svojich bratov i sestry? Keby sme tie pomyslené modlitbomery z úvodu kázne fakt mali doma nainštalované, o čom by vydávali svedectvo? Aké hodnoty by sa na nich premietali? Necítili by sme sa možno aj zahanbene, či trápne?
Modliť sa máme napokon aj za Ducha Svätého, lebo „nebeský Otec dá Ducha Svätého tým, čo ho prosia.“ Aj my sa pomaly blížime k svätodušným sviatkom, a preto prosíme o Ducha Svätého, aby nám On sám ukázal, za čo máme prosiť a aby sa za nás prihováral.
Dnešná 5. nedeľa po Veľkej noci sa volá Rogate – modlite sa. Aj my dnes prosíme tak ako učeníci voľakedy : Pane, nauč nás modliť sa! Zároveň vyznávame, že keby v našich domácnostiach, možno v našom živote, či spoločenstve existoval modlitbomer, zrejme by ukazoval nízke hodnoty a my by sme sa asi hanbili. Veď i modlitebná skupinka v našom zbore je využívaná neraz len piatimi vernými modlitebníkmi. Akoby sa nebolo za čo modliť! Akoby sa ostatní modliť nepotrebovali, resp. im to nepríde až také dôležité. Dnes preto nielen vyznávame, že modlitbu zanedbávame, ale chceme i ďakovať, že Pán Boh nám mnohé dobré dary do života dáva i bez toho, či o ne prosíme alebo nie. On nás zároveň poúča o tom, ako, kedy a za čo sa máme modliť. Prosme Ho teda v dôvere a chváľme Ho slovami žalmistu : „Požehnaný Boh, ktorý neodmietol moju modlitbu a neodňal mi svoju milosť“ (Ž 66, 20). Amen.
Použité materiály : prof. ThDr. Juraj Bándy – Nová zmluva na kazateľnici /2008/
