5. pôstna nedeľa (Smrtná) – čo robiť s Ježišom?
Written by radovan on apr 04, 2019 in - No Comments
- pôstna nedeľa (Smrtná) – 7.4.2019
„… čo robiť s Ježišom?…“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Ján 11, 47 – 53
47 Nato zvolali veľkňazi a farizeji veľradu a povedali: „Čo robiť? Veď tento človek robí mnoho znamení! 48 Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria, prídu Rimania a zničia nám toto miesto i národ.“ 49 Ale jeden z nich, Kaifáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom, im povedal: „Vy nič neviete 50 a ani nechápete, že je pre vás lepšie, aby zomrel jeden človek za ľud a aby nezahynul celý národ.“ 51 To však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz v tom roku prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ. 52 A nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil dovedna rozptýlené Božie deti. 53 A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Poznáme to : Niekedy človek vysloví takú múdrosť, že to pôvodne ani nemal v pláne. Dovolím si povedať, že presne o toto sa jedná aj v prípade veľkňaza Kaifáša, ktorý hovorí : „Vy nič neviete 50 a ani nechápete, že je pre vás lepšie, aby zomrel jeden človek za ľud a aby nezahynul celý národ.“ Kaifáš tieto slová vyslovuje ako veľkňaz v roku, keď bol Ježiš ukrižovaný. Zdá sa, že náboženská špička židovského národa je ohľadom Ježiša celkom bezradná : „Čo robiť? Veď tento človek robí mnoho znamení! 48 Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria, prídu Rimania a zničia nám toto miesto i národ.“
Podľa podania evanjelistu Jána Ježiš len krátko pred týmito udalosťami vykonal svoj doteraz najväčší zázrak, keď mŕtveho Lazara povolal z hrobu a prebudil ho k novému životu. Napätie vo vládnych kruhoch sa tak stupňuje. Za Ježišom už nejde len zanedbateľná skupinka 12 učeníkov. Idú za Ním veľké davy a zástupy. Je ich stále viac a viac tých, ktorí stoja na Ježišovej strane. Židovská veľrada o Ňom preto musí rokovať. Teraz však nejde ani tak o otázku, či je Ježiš Božím Synom, ale skôr o strach, že Ježišovi stúpenci vyvolajú povstanie, že Ježiš sa buď sám vyhlási alebo Ho zástupy vyhlásia za kráľa Izraela, čo bude následne Rimanmi kruto a krvavo potlačené.
Kaifáš má zrazu riešenie : „Vy nič neviete 50 a ani nechápete, že je pre vás lepšie, aby zomrel jeden človek za ľud a aby nezahynul celý národ.“ Týmto svojim povestným výrokom sa Kaifáš v danej chvíli celkom neúmyselne dokazuje ako prorok, ako vizionár, keď židovskej veľrade ponúka východisko z problému, ktorým je pre nich Ježiš. K tomuto vyjadreniu ho zrejme vedie politický „kalkul“. Veď strach zo zásahu Rimanov bol vskutku veľký a svojim spôsobom aj opodstatnený. A to vzhľadom na pozornosť, ktorú medzi židovským ľudom vyvolával Ježiš, Jeho učenie, zázraky a vôbec – trúfol by som si povedať, že až hystéria ohľadom Jeho osoby. Od tejto chvíle sa pre židovských náboženských predstaviteľov Ježišova vec stáva uzavretou : Ježiš musí zmiznúť čo najskôr „zo scény“. Musí zomrieť…
Bratia a sestry, Kaifáš uvažuje ľudsky. No pravda je taká, že v tejto chvíli sú ľudské úvahy zároveň aj Božími úvahami. Áno, priatelia! Aj Boh to tak vidí : Je lepšie, keď jeden zomrie a všetci ostatní tým budú ušetrení. Bude lepšie, keď jeden zomrie za hriech a vinu všetkých akoby všetci museli umrieť. To znamená : nielen v Jeruzaleme je Ježišova vec uzatvorená. Je uzatvorená aj v samotnom nebi. Ježiš musí zomrieť. Nie však kvôli tomu, aby to odvrátilo hnev a pomstu Rimanov, ale preto, aby to odvrátilo Boží hnev a trest. Odplata za hriech je smrť – tak to čítame v liste apoštola Pavla Rímskym (6, 23). Knieža života musí zomrieť, aby tak zničil smrť samotnú, aby tak zrušil prísny a spravodlivý rozsudok nad všetkými, ktorí v Neho veria a ktorí Mu patria.
Milí priatelia, evanjelista Ján však svojim čitateľom, teda i nám, chce okrem iného poukázať aj na to, že Kaifášova požiadavka, či návrh, akokoľvek múdro sa javili, došli nakoniec naplnenia celkom inak, než ako to zamýšľal a predpokladal ich autor. Muselo totiž prejsť ešte ďalších približne 40 rokov, keď sa národ izraelský tak či tak nevyhol krvavej obeti. Jednalo sa o rok 70 n.l., kedy Rimania mesto Jeruzalem i s jeho chrámom dozaista zničili a Židov rozptýlili do celého sveta. Pritom množstvo obyvateľov mesta vtedy prišlo o život. Paradoxom je, že i keď sa židovskí predáci snažili za každú cenu zachrániť svoj národ, chrám i náboženstvo a hlavne bohoslužbu a prinášanie obetí, využívajúc pritom všetky dostupné prostriedky – či už politickú prezieravosť, obratnosť alebo skúsenosti – nakoniec sa im to aj tak nepodarilo. Pravda je totiž taká, že od koho sa Boh odvráti, tomu v danej chvíli nepomôže žiadna politická skúsenosť ani taktika. Predstavitelia Božieho ľudu sa od Boha odvrátili. V Ježišovi v drvivej väčšine odmietli prijať Božieho Syna. Namiesto viery v Neho sa na Ňom pohoršovali. A tak sa aj Boh odvrátil od nich, čo viedlo k národnej katastrofe…
Tak či onak, v každom prípade celá táto krvavá obeť národa v roku 70 n.l. bola zbytočná. Bola totiž prinesená v mene národného oslobodzovacieho boja, ktorý však žiadnu slobodu nepriniesol. Bola prinesená v mene pozemskej spásy a záchrany, ktorá sa však rovnako tak nekonala … Práve naopak! Namiesto politickej slobody došlo k zničeniu všetkého posvätného, na čom si zbožní Židia tak veľmi zakladali – mesta Jeruzalem, chrámu i chrámovej bohoslužby. Namiesto pozemskej spásy a záchrany teraz národ musel čeliť rozptýleniu do všetkých končín zeme…
Na druhej strane Ježišova obeť – tá bola prinesená kvôli večnej spáse a záchrane. Tá neplatí len na istý čas, len na určité, obmedzené obdobie pozemských dejín. A netýka sa iba jedného národa. Práve naopak! Platí pre všetky časy a obdobia. Nuž a týka sa všetkých rozptýlených Božích detí, ktorí sú skrze vieru v Krista pozvaní k tomu, aby sa stali jedným ľudom – Božím ľudom.
Dnešná 5. pôstna nedeľa, ktorá sa nazýva aj „Smrtná“, nakoľko sa definitívne rozhodlo o Ježišovej smrti, resp. po latinsky „Iudica“, nakoľko aj súdne sa rozhodlo, že Ježiš je hoden smrti – nás tak svojou zvesťou stavia pred rozhodnutie : Ako chcem ja osobne nazerať na Ježišovu smrť? V tomto smere totiž existujú len dve možné alternatívy :
Pokiaľ sa na Ježiša dívam iba ako na Toho, kto garantuje moje pozemské dobro, blaho a životnú pohodu, potom je to príliš málo. Taký Ježiš je dobrý len na plnenie mojich prianí. Je to taký vianočný Ježiško. No ako náhle ma začne Jeho slovo, Jeho zvesť nejakým spôsobom vyrušovať, ako náhle sa to pre mňa stane nepríjemným, takýto človek si povie : Takéhoto Ježiša ja už viac nepotrebujem. Bude pre mňa lepšie, keď Ho zo svojho života odstránim, vypudím, než aby som mal znášať prehnané požiadavky z Jeho strany na moju osobu, plnenie ktorých si vyžaduje moju vernosť voči Nemu.
Pokiaľ sa však na Ježiša dívam ako na Toho, kto sa obetoval, aby ma priviedol domov, do milujúcej náruče môjho Otca nebeského, potom počas celého môjho ďalšieho pozemského života sa už viac nebudem chcieť vymaniť, oslobodiť sa, uniknúť či vzdialiť sa od Jeho kríža. Namiesto toho Mu budem vďačný a budem Ho rád prijímať tam, kde sa On sám rozdeľuje. Kde sa ponúka ovocie Jeho obete, a síce vo sviatosti Večere Pánovej. Pričom tým ovocím Kristovej obete nie je nič iné ako : odpustenie hriechov. To konkrétne znamená : telo za mňa vydané a krv za mňa vyliata na dreve kríža kvôli odpusteniu tvojich i mojich hriechov.
„Čo robiť? Veď tento človek robí mnoho znamení!“ – bratia a sestry, toto je otázka, ktorá pred 2000 rokmi znepokojovala členov židovskej veľrady. Svojim spôsobom je to stále aktuálna otázka, ktorá dnes znepokojuje i nás. Musí nás znepokojovať. Je to totiž otázka, ktorá každého jednotlivca stavia pred jednoznačné rozhodnutie ohľadom osoby Ježiša z Nazareta. Drahý priateľ, aký postoj voči Ježišovi zaujmeš ty? Bude to postoj Kaifášov, postoj politickej vypočítavosti, kalkulovania a akejsi ľudskej prezieravosti – v konečnom dôsledku však postoj odmietavý, ktorý nakoniec spôsobí národnú tragédiu a katastrofu nevídaných rozmerov? Alebo to bude postoj Boží? Postoj prijatia Božieho plánu spásu skrze Ježiša, postoj priznania sa k tejto ceste? Ono nakoniec jedno i druhé povedie k smrti Ježiša. Zdalo by sa teda, že je to nakoniec jedno. Ale nie je to tak. Dôležité sú totiž samotné dôvody a pohnútky, ktoré povedú k Jeho smrti. Kaifášove dôvody sú čisto ľudské : Ježiš predstavuje politický a národno – bezpečnostný problém, a tak sa ho treba zbaviť. Božie dôvody sú iné : hriech predstavuje „ontologicko – eschatologický“ (teda bytostný, zásadný) problém, a tak ho treba vyriešiť.
Dôvodom nutnosti Ježišovej smrti v jednom i druhom prípade je teda paradoxne – láska. V Kaifášovom prípade láska k národu, chrámu a náboženstvu. V druhom prípade je to láska Boha Otca k hriešnemu človeku. Nakoniec však, ako sa zdá, nie je láska ako láska. Kaifášova láska je zaslepená. Tento veľkňaz pre lásku nacionálnu nevidí a nespoznáva v Ježišovi stelesnenú Božiu lásku k tomuto svetu. Božia láska je pritom univerzálna. Nie je obmedzená len na jeden národ, na jedno miesto. Ponúka sa všetkým, a to skrze vieru vo vykupiteľskú, zástupnú a obetnú smrť Syna Božieho.
Bratia a sestry, odpoveďou, resp. riešením jedného i druhého problému je teda Ježišova smrť. Je len na tebe, drahý priateľ, pre aké dôvody nutnosti Ježišovej smrti sa dnes rozhodneš. V každom prípade ti prajem, aby Ježišova smrť pre teba, kvôli tebe, za teba nebola márna a zbytočná. Amen.
