5. pôstna nedeľa (Smrtná) – Milosť nie je lacná vec
Written by radovan on mar 10, 2016 in - No Comments
5. pôstna nedeľa (Smrtná) – 13. 3. 2016
„Milosť nie je lacná vec“
Milosť nášho Pána Ježiša nech je so všetkými vami! Amen.
Židom 5, 7
7 Ježiš v dňoch svojho pozemského života silným hlasom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť pred smrťou, a bol vypočutý pre svoje podrobenie sa Bohu.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Niekedy sa nám možno zdá, že pre Ježiša nebolo dielo vykúpenia, ktoré pre nás vykonal, ničím zložitým a ťažkým. Že to hravo zvládol a vybavil to len tak, akoby nič, ako jednu z mnohých iných vecí, o ktorých v evanjeliách čítame. Že Ho to veľa nestálo. Veď napokon : Nebol to azda Syn Boží? Čo sa asi tak mohlo pokaziť? Čo asi tak mohlo ohroziť Boží plán spásy, ktorý sa mal zrealizovať prostredníctvom Syna Božieho? Nuž a nakoniec : Ježiš predsa dobre vedel, že po svojom utrpení a smrti opäť vstane na tretí deň!
Toto všetko, drahí priatelia, akoby zľahčovalo všetko, čím si Ježiš vo svojich posledných dňoch, hodinách a chvíľach pozemského života musel prejsť. Bolo teda to všetko, o čom sme už dnes počas čítania pašií počúvali a čo ešte budeme počuť, pre Pána Ježiša iba krátka záverečná epizóda, akýsi epilóg na záver, po ktorom nasledovalo božské oslávenie? Zrejme sa nájdu takí, ktorí to takto vnímajú. Predsa však, ako vyznáva aj pisateľ listu Židom, tak tomu určite nebolo.
Ježiš v dňoch svojho pozemského života silným hlasom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť pred smrťou … Bratia a sestry, v týchto slovách môžeme aspoň trocha tušiť, aký ťažký bol Ježišov príbeh pred i potom ako bol zajatý v Getsemanskej záhrade. Autor listu Židom kladie v dnešnej kázňovej stati ohromný dôraz na ľudskú stránku Ježiša ako veľkňaza. Aby mohol pred Bohom plnohodnotne zastupovať ľudí, musel byť plnohodnotným človekom. Nie človekom len akoby na oko, ale skutočným. Aby mohol mať súcit s útrapami ľudí, On sám na nich musel mať účasť. Nuž a tak sa napokon aj deje. Ježiš ako veľkňaz Pánu Bohu neprináša ako obeť za hriechy ľudí celého sveta iba ďalšiu ovečku. Nie! On sám je ten „Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“, ako to o Ňom vyznáva Ján Krstiteľ. Ježiš ponúka ako obeť seba samého, svoj nevinný, svätý a bezhriešny život za životy hriešnikov. Jedná sa o obeť dokonalú, bezchybnú a neopakovateľnú, platnú raz a navždy. Táto ľudská stránka bytosti sa v Ježišovi potvrdzuje počas Jeho celého pozemského života, v Jeho slabosti, ale najmä v Jeho agónii a smrti.
Drahí priatelia, už 22. žalm v Starej zmluve predpovedá niečo z tohto Ježišovho trpkého utrpenia. Veď skúsme sa na chvíľku započúvať do jeho slov : 2 Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku! 3 Bože môj, volám vo dne, ale Ty sa neozývaš, aj v noci, ale nemôžem sa utíšiť. 7 Ja som však červ, a nie človek, potupa pre ľudí a ľudom opovrhnutý. 8 Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, vyškierajú sa, potriasajú hlavou: 9 Spoliehal sa na Hospodina, nech ho teraz zachráni, nech ho vytrhne, však má v ňom zaľúbenie! 12 Nebuď mi ďaleký, blízko je súženie, a pomocníka niet. 14 Otvárajú si na mňa ústa ako dravý a revúci lev. 15 Rozlievam sa ako voda, uvoľňujú sa mi všetky kosti, moje srdce je ako vosk, rozpúšťa sa mi vo vnútornostiach. 16 Ako črep vyschla moja sila a jazyk sa mi k ďasnám prilepil, kladieš ma do prachu smrti. 17 Lebo psi ma obkľúčili, obkolesila ma tlupa zlosynov a prebodli mi ruky, nohy. 18 Môžem si spočítať všetky kosti, oni sa prizerajú, zrak si pasú na mne. 19 Rozdeľujú si moje šaty a o môj odev hádžu lós.
Utrpenie a smrť pre Ježiša určite neboli potešením. Zvolil si znášať bolesť a ponižovanie, aby ostal poslušný svojmu Otcovi v nebi. Aplikácia, ktorá z tohto vyplýva pre nás, by sa dala vyjadriť možno aj takto : Skúšky prichádzajú aj do nášho života. Nie žeby sme ich úmyselne vyhľadávali a snažili sa sami sebe alebo Pánu Bohu niečo dokázať. No keď sa už do nich dostaneme, mali by sme sa snažiť zachovať si v nich poslušnosť voči Bohu. Kiež je teda vo chvíľach skúšok pre nás Kristova poslušnosť oporou, príkladom, vzorom a povzbudením! Keď vieš, že rovnakými, ba čo viac, omnoho ťažšími a zložitejšími skúškami si počas svojho života musel prejsť aj Syn Boží, Ten, ktorý je v každej chvíli života s tebou a pri tebe, môžeš i ty všetko zvládnuť a všetko prekonať! Iná aplikácia : Keď do tvojho života doľahnú kadejaké krízy, neobzeraj sa vystrašene dookola! Ani nehľadaj pomoc v človeku! Čo treba spraviť ako prvé, je volať v modlitbe k Bohu, tak ako to spravil aj Ježiš. On sa síce chcel spoľahnúť na pomoc najbližších učeníkov, ktorých vyzval, aby s ním bdeli počas ťažkej chvíľky v Getsemanskej záhrade, no všetci dobre vieme, ako to dopadlo.
Bratia a sestry, Ježišova cesta obete bola nevyhnutná. V zastúpení nás ľudí musel na seba vziať trest za hriechy všetkých ľudí a tak v danej chvíli na vlastnej koži znášal skutočnosť, že je svojim nebeským Otcom prekliaty a Ním opustený. Zrealizovať Boží plán spásy hriešneho človeka v takejto forme nebolo vôbec jednoduché. Preto „silným hlasom a so slzami prednášal prosby a modlitby“, aby v poslušnosti vyplnil vôľu svojho Otca. I napriek pokušeniu povolať si na svoju ochranu 12 plukov anjelov, i napriek pokušeniu to všetko ukončiť Božím zásahom – áno, to všetko sa mohlo stať, keby Ježiš bol chcel – On ostal verný Božiemu plánu a dokonale ho zrealizoval na slávu svojho Otca. To všetko sa stalo vďaka Ježišovej poslušnosti voči svojmu nebeskému Otcovi a tiež z lásky k strateným ľudom. My síce dobre vieme, že Pán Ježiš práve kvôli tomuto prišiel na tento svet. I On sám si to plne uvedomoval. No nezabúdajme aj na to obrovské psychické bremeno, ktoré okrem toho fyzického Ježiš na sebe musel zniesť! Veď On to všetko podstúpil s čistou mysľou. Keď Mu už ako visiacemu na kríži ponúkali víno zmiešané so žlčou, čo bolo vnímané ako anestetikum na utlmenie fyzických bolestí, odmietol to piť.
Takto i nám dnes Ježiš dáva príklad ako žiť, ako sa obetovať. Človek, ktorý sa chce obetovať pre dobro sveta a blížneho, tak môže urobiť len vtedy, pokiaľ sám je poslušný Bohu a má v sebe lásku k blížnemu, teda k človeku vo všeobecnosti. Bez týchto atribútov bude zahľadený len do seba. Bude pozerať len na svoje dobro a údel ostatných ho trápiť ani zaujímať až tak veľmi nebude. Nie tak Syn Boží!
Možno by sa na prvý pohľad zdalo, že Ježišov život na tejto zemi bol len akýmsi výrazom pasívneho podriadenia sa stanovenému scenáru. No On si takýto život sám slobodne zvolil. Zaznamenáva to pre nás evanjelista Ján 10, 17 – 18 : „17 Otec ma preto miluje, že dávam svoj život, aby som ho opäť prijal. 18 Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať. Taký príkaz som dostal od svojho Otca.“ Rozhodol sa poslúchnuť, i keď poslušnosť viedla v tomto prípade k utrpeniu a smrti. Bratia a sestry, buďme v takejto poslušnosti aj my rozhodní a jednoznační! Ono sa ľahko poslúcha vtedy, keď nás to nič nestojí. No zachovajme Bohu poslušnosť aj vtedy, keď bude treba priniesť obete! Silu k tomu, aby sme obstáli prijímajme od Toho, ktorý sám sa podrobil, pokoril a ponížil, aby sme my mohli byť povýšení a oslávení!
Milí priatelia, nakoľko my dnes dosahujeme a prijímame odpustenie hriechov a sme vykúpení spod Božej kliatby nad nami, prostredníctvom viery v Ježišovu obeť na kríži, kríž je stredobodom našej kresťanskej zvesti nielen v tomto pôstnom čase, ale ostáva ním vždy, neprestajne. Veď práve na kríži sa odohralo to podstatné pre našu spásu a večnú záchranu. I keď nám táto zvesť pripadá azda ako notoricky známa, predsa nám ju dnes pisateľ listu Židom opäť pripomína. Je to pripomenutie toho, na čo nikdy nesmieme zabudnúť : Kto je pre nás Ježiš? A čo kvôli nám a pre nás vytrpel? V čase písania listu Židom už totiž dochádzalo k tomu, čoho svedkami sme aj dnes. Postupom času kresťania akosi pozabudli na to, na čo je dobrý Kristov kríž a čo sa na ňom odohralo. Niektorí sa postupne začali vzďaľovať od svojich spoločenstiev a iní zas zo strachu z prenasledovania svoju vieru radšej zapreli.
Bratia a sestry, ani my presne nevieme, aká budúcnosť nás čaká. Situácia vo svete nie je dobrá. Šíri sa moslimský radikalizmus, ktorý nevie, čo je to tolerancia. Pozná len svoje záujmy a presadzuje ich tvrdo a nemilosrdne. Obávam sa, že v krátkej budúcnosti aj mnohí kresťania zo strachu o život môžu zaprieť svoju vieru a konvertovať na islam, len aby mali pokoj a mohli žiť. Ježišova poslušnosť voči svojmu Otcovi šla až do krajnosti. Áno aj Ježiš sa bál toho, čo ho čakalo, ale nezľakol sa. Mohol z toho všetkého elegantne vycúvať a všetko nechať tak, len aby si zachránil život. Ale vernosť a poslušnosť svojmu Otcovi zvíťazili nad strachom a obavami z blížiaceho sa utrpenia. Tento neoblomný Ježišov postoj nech nám i dnes, keď sme konfrontovaní s inou kultúrou, náboženstvom a božstvom, viac než inokedy, vlieva do sŕdc odvahu vytrvať a nezaprieť vieru v jediného skutočného a pravého Boha, ktorý sa nám zjavil v osobe svojho Syna. Alah za svoj ľud netrpel, nepoložil život ani sa neobetoval. Neprejavil ľuďom lásku, milosť, milosrdenstvo ani súcit. Ježiš áno!!!
Napokon : v každom strachu a tiesni smieme tak ako aj Ježiš prosiť o Božiu pomoc a posilnenie. Dostalo sa ich Jemu, dostane sa ich aj nám, aby sme plní dôvery, ako aj náš Spasiteľ mohli vyznať : Nech sa stane nie moja, ale Tvoja vôľa! Nie ako ja chcem, ale ako Ty chceš! Amen.
