5. pôstna nedeľa (Smrtná) – O službe a dávaní
Written by radovan on mar 18, 2015 in - No Comments
5. pôstna nedeľa (Smrtná) – 22. 3. 2015
„O službe a dávaní“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Mk 10, 45
Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých.
Bratia a sestry v Pánovi!
Tieto slová nášho Spasiteľa zaznievajú krátko na to, ako svojim učeníkom už po tretí raz zvestuje, čo Ho za krátky čas očakáva: 33 Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom, odsúdia Ho na smrť a vydajú pohanom. 34 Potom sa Mu budú posmievať, opľujú ho, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.
Na to k Nemu prichádzajú dvaja Jeho učeníci : Jakub a Ján, synovia Zebedeovi, a majú zvláštnu požiadavku : Majstre, chceme, aby si nám urobil, o čo Ťa prosíme. 36 A On im povedal: Čo chcete, aby som vám urobil? 37 Odpovedali Mu: Daj nám, aby sme Ti sedeli jeden na pravici, druhý na ľavici v Tvojej sláve. 38 Ale Ježiš im riekol: Neviete, čo prosíte. Či môžete piť kalich, ktorý ja pijem, alebo byť pokrstení krstom, ktorým som ja pokrstený? 39 A oni Mu povedali: Môžeme. Nato riekol im Ježiš: Kalich, ktorý ja pijem, budete piť, a krstom, ktorým som ja krstený, budete pokrstení; 40 ale dať vám, aby ste mi sedeli na pravici alebo ľavici, nie je mojou vecou, to (sa dostane) tým, ktorým je pripravené. 41 Keď to počuli desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. 42 Ale Ježiš ich povolal k sebe a povedal im: Viete, že tí, čo sú pokladaní za vladárov národov, panujú nad nimi, ich mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi. 43 Medzi vami to však tak nebude; ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom. 44 A kto by chcel byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých. (Mk 10, 36 – 45)
Milí bratia a sestry, na základe prečítaného – život nášho Pána Ježiša Krista by sa dal pokojne opísať dvoma slovami : slúžiť a dávať. Alebo aj : služba a dávanie. Tak Ho totiž neprestajne stretávame na stránkach evanjelií – ako Toho, ktorý slúži; ako Toho, ktorý dáva (sa rozdáva). Svojim životom tak dodnes stojí v ostrom protiklade so životmi, hodnotami a prioritami mnohých ľudí.
Milí priatelia, človek za normálnych okolností má rád, keď je obsluhovaný, keď mu posluhujú. Cíti sa vtedy nielen príjemne, ale aj dôležito. Je rád, keď je na spoločenskom rebríčku vysoko, keď si ho ostatní vážia, za niečo ho pokladajú alebo z neho majú možno aj strach. Je rád, keď má moc nad inými, keď môže rozhodovať o druhých ľuďoch. Nie tak Pán Ježiš. On na tento svet prišiel s jasným cieľom : slúžiť Bohu a ľuďom. Nehľadal svoj prospech, záujmy, prestíž, slávu, postavenie v spoločnosti a česť. Napĺňalo Ho to, že môže slúžiť ostatným. Preto dobrovoľne pomáhal chorým a trpiacim, ktorí väčšinou vždy stoja na konci záujmu spoločnosti. Nemal problém sadnúť si za jeden stôl s vyberačmi daní a hriešnikmi – teda ľuďmi, ktorí v dobrej spoločnosti nemali práve tie najlepšie referencie. I keď Jeho povesť sa tým zdiskreditovala na „žráča a pijana vína“, On na to mal iný názor : Neprišiel som hľadať spravodlivých, ale hriešnikov. Lekára predsa nepotrebujú zdraví, ale chorí. Zakaždým keď k Nemu niekto prišiel, bol pripravený pomôcť, vypočuť, poradiť, poučiť, či uzdraviť. Nemal na dverách vyvesené úradné hodiny a stránkové dni. Nikoho neobťažoval svojou únavou a tým, žeby si chcel odpočinúť a vziať si voľno, či ísť na dovolenku. Nerobil si nárok na svoj voľný čas. Ináč by predsa nebol povedal : Líšky majú svoje dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá kde by sklonil hlavu. Nikomu nedal pocítiť, že je rušený, že niekto prišiel nevhod. Naopak! On pokorne umýva nohy svojim učeníkom, hoci je ich Majster. Milí priatelia, akú lekciu pokory a služby tým dáva – im aj nám?! Nakoniec sa ponižuje tak hlboko, že svoj život kladie na kríži za stratených hriešnikov, a tým pre stratené ľudstvo robí tú najväčšiu službu.
Bratia a sestry, človek má rád nielen to, keď ho obsluhujú, keď mu posluhujú, ale aj keď niečo od druhého dostane, keď niečo prijíma, keď sa môže nejakým spôsobom obohatiť. Nie málo je dnes takých, ktorí berú – kde môžu, čo môžu a ako môžu. Bratia a sestry, náš Spasiteľ nám i v tomto dáva iný príklad. Prišiel k nám ľuďom nie preto, aby nám niečo vzal. A keď, tak snáď len jedno : Prišiel nám vziať naše hriechy, náš strach zo smrti, z Boha, zo súdu a zo zaslúženého Božieho trestu. On prišiel predovšetkým preto, aby dával. Daroval nám čistú lásku. Upokojoval ľudské potreby – či už to bol hlad, túžba po uzdravení, túžba po spravodlivosti alebo tiež túžba po poznaní zmyslu života. On sa dokonale staral o potreby svojich učeníkov tak, že im nič nechýbalo a v ničom nemali nedostatku. Nakoniec bol pripravený dať úplne všetko, vzdať sa všetkého. I vlastného života. Jeho smrť sa tak stala výkupným za mnohých, čo vo vtedajšej Ježišovej reči znamenalo : za všetkých.
Bratia a sestry, vec sa má tak, že každý hriech, ktorý človek spácha, či už slovami, myšlienkami alebo skutkami je ako náš dlh voči Pánu Bohu. Tento náš dlh rastie každým dňom. A s dlhmi je to tak, že sa musia splácať. Ako však človek dokáže Bohu splatiť svoj obrovský dlh hriechu? Dobrými slovami, myšlienkami alebo skutkami? Iste, máme sa o dobro snažiť. Máme o dobro bojovať. Máme sa o dobro zasadzovať, angažovať a obetovať. Tak nás k tomu predsa povzbudzuje aj sám Pán Ježiš slovami : Nech vaše svetlo svieti pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili Otca, ktorý je v nebesiach! No to ono nestačí! Kto z nás vie povedať, aká splátka je za jeden hriech? Jeden dobrý skutok? Jeden Otčenáš? Jedna spoveď? Alebo podľa akého kľúča to funguje? Kedy vlastne má človek istotu, že jeho dlžoba voči Bohu je vyrovnaná, že dlh je splatený? Funguje to azda tak, že jeden zlý skutok sa dá vyvážiť jedným dobrým skutkom? Alebo jedno zlé slovo jedným dobrým? Jedná zlá myšlienka jednou dobrou?
Milí priatelia, pravda je taká, že za každý hriech si človek zaslúži ten najvyšší trest. Tak nás totiž učí Božie slovo : Odplata za hriech je smrť. No ďalej čítame, že : Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom. Jedine Ten, kto „hriechu neučinil a ľsti nebolo v Jeho ústach“ – mohol zaplatiť, splatiť, vyrovnať obrovský dlh hriechu ľudstva voči Bohu. A On to aj urobil. Tým, že sa vzdal svojho svätého, bezhriešneho života v náš prospech. Tým za nás zaplatil výkupné. My všetci sme totiž boli otroci. Otroci spútaní vlastnými hriešnymi a sebeckými túžbami, mocou hriechu, strachom z Boha, zo smrti, strachom z druhého človeka. Bol to On, kto nás oslobodil od strachu z Božieho spravodlivého hnevu, trestu, súdu a večného zatratenia. Jeho smrťou sme sa stali slobodní a s Bohom zmierení. Náš status ako hriešnikov pred Bohom síce ostáva, no súčasne platí aj nový status : ospravedlnený z Božej milosti pre vieru vo vykupiteľské dielo Syna Božieho. Simul iustus et peccator – ospravedlnený a hriešny súčasne – povedané slovami nášho reformátora Dr. Martina Luthera.
Drahí bratia, milé sestry, ak sme dnešnú kázeň začali tým, že život nášho Pána Ježiša Krista by sa dal pokojne opísať dvoma slovami : slúžiť a dávať, alebo aj : služba a dávanie – tak obeť života je tou Ježišovou najvyššou službou, ktorou poslúžil človeku. Obeť života je tým najvyšším Ježišovým darom, ktorý bol človeku daný. Syn človeka totiž neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých. Kiežby sa aj naše kresťanské životy dali zadefinovať ako služba a dávanie! Kiežby sa práve tieto hodnoty stali našim mottom a životným krédom! Som presvedčený, že práve takýto štýl života by bol veľkou oslavou nášho Spasiteľa.
Vďaka Ti, Bože, za dar života Tvojho Syna, za Jeho obeť, Jeho službu a dar vykúpenia! Pomáhaj nám, aby sme v Jeho službe videli motiváciu k našej kresťanskej službe! Pomáhaj nám, aby sme v Jeho dávaní videli vzor pre naše dávanie. Haleluja! Amen.
