5. pôstna večiereň – čo si počať s tým Nazaretským?
Written by radovan on mar 27, 2023 in - No Comments
- pôstna večiereň – 29. 3. 2023
„… čo si počať s tým Nazaretským? …“
Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca a od Krista Ježiša, nášho Pána. Amen.
Ján 11, 45 – 53
Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo učinil, uverili v Neho, ale niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. Preto veľkňazi a farizeji zvolali radu a vraveli : Čo robiť? Lebo ten človek činí mnohé znamenia. Ak Ho necháme tak, všetci uveria v Neho; prídu Rimania a vezmú nám toto miesto, aj národ. Ale jeden z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku veľkňazom, im povedal : Vy nič neviete, ani neuvážite, že lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud, a nezahynie celý národ. To však nepovedal sám od seba, ale – ako veľkňaz toho roku – prorokoval, že Ježiš má umrieť za národ, a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil rozptýlené deti Božie. Od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú.
Milé sestry, drahí bratia!
Drvivá časť 11. kapitoly Jánovho evanjelia pojednáva o udalosti, ktorú Ježišovi súčasníci nemali šancu vidieť len tak hocikedy. Jedná sa o oživenie mŕtveho človeka, ktorý bol už štyri dni v hrobe. Bol teda minimálne 5 dní mŕtvy. Áno, je to známy príbeh o vzkriesení Lazára, Ježišovho priateľa, brata Márie a Marty z Betánie. Po takejto udalosti – oživenia mŕtveho človeka – by sme očakávali, že všetky pochybnosti ohľadom Kristovej osoby sa definitívne rozplynú. Že teraz Ho už aj Jeho nepriatelia začnú akceptovať a prijmú fakt, že je poslaný od Boha. Že Duch Boží spočíva na Ňom, tak ako to On sám o sebe hovoril. Veď nikto iný za normálnych okolností by predsa nedokázal vykonať také zázraky aké vykonal Pán Ježiš. Očakávali by sme, že teraz už aj samotná náboženská špička izraelského národa reprezentovaná veľkňazmi a farizejmi sa prestane hrať na tých, ktorým bolo ublížené, lebo ľud začína viac poslúchať Ježiša ako ich. Očakávali by sme, že tieto rozmaznané deti, ktoré cítia akúsi vnútornú krivdu, sa konečne prestanú škriepiť. Že prestanú bojovať tú žabo – myšiu vojnu s protivníkom, ktorého aj tak nemôžu poraziť a ktorému za žiadnych okolností nemôžu konkurovať. Bratia a sestry, očakávali by sme, že najvyšší predstavitelia teraz začnú Boha chváliť za služobníka, ktorého poslal na tento hriešny svet. Za splnenie dlhoočakávaných proroctiev. Očakávali by sme reakciu na spôsob bohabojného starca Simeóna : Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka, podľa svojho slova, v pokoji, lebo moje oči videli spasenie, ktoré si pripravil pred zrakmi mnohých. Aké zvláštne! Simeon toto dokáže vyriecť v čase, keď Ježiš ako malý chlapec pre našu spásu ešte nič nevykonal. Keď sa ešte nijako nelíšil od chlapcov vo svojom veku. A najvyššia rada? Tá sa po tom všetkom, čo Ježiš dobrého medzi izraelským ľudom vykonal, takisto dopracovala k rozhodnutiu : Ježiš musí zomrieť!
Aj na dnešnom príbehu jasne pozorujeme fakt, ktorý je nám všetkým dobre známy. Sú len dve možnosti, ktoré pri Ježišovi môžeme zaujať. Viera alebo nevera. Prijatie alebo odmietnutie. Buď zvíťazí moje sebecké ja, ktoré sa obáva o svoje postavenie, o svoj status v spoločnosti a o svoj vplyv, ktorý sa môže rýchlo vytratiť, alebo v mojom živote zvíťazí Kristus ako Ten, ktorému nemám čo ponúknuť. Ako Ten, ktorý mi svojou láskou a obeťou vydobyl všetko. Zatiaľ čo na obyčajný ľud toto Ježišovo znamenie má veľký vplyv – ako o tom čítame, že „vtedy zo Židov… mnohí uverili v Neho“ – pre mužov znalých proroctiev a zákona, teda Písma svätého ako takého – je to dôvod na zbavenie sa Krista. Úžasný paradox! Možno pri rýchlom a povrchnom čítaní by sa mohlo zdať, že otázka politickej bezpečnosti Izraela je tu na prvom mieste a zachovanie Jeruzalemského chrámu s celým obetným systémom ako aj zachovanie pokoja s rímskou nadvládou je najvyššou prioritou. A tak židovský parlament zaujal správne stanovisko. No opak je pravdou. Veľkňazovi a ďalším členom najvyššej rady ide v skutočnosti skôr o vlastnú česť a moc. Boja sa, že v ľude stratia prestíž a popularitu.
Situácia je hrozivá. Ľudia, zodpovední za „pokoj a poriadok“ sú bezbranní. Čo robiť? Ak bude Ježiš takto pokračovať, je treba obávať sa ľudového povstania proti Rimanom s nepredvídateľnými následkami pre chrám, to znamená aj pre ich mocenské postavenie a pre židovský národ. Aj keď uvažovať v takejto rovine v podstate nebolo oprávnené. Veď Ježiš neprišiel na tento svet ako politický Mesiáš. Neprišiel ako revolucionár, ktorý má v prvom bode svojho programu vyvolanie odporu proti Rimanom. Ak Ho v tejto problematike chceli nachytať pri otázke platenia daní, či ich platiť alebo nie rímskemu cisárovi, Ježiš s obratnosťou diplomata odpovedá : Dávajte cisárovi čo je cisárovo a čo je Božie Bohu. Tým jasne naznačil, že rímskeho cisára ako svetského vládcu akceptoval. Po politickej stránke od Ježiša nehrozilo pre Rimanov nijaké nebezpečenstvo. No na druhej strane skutočným Bohom pre Krista nebol nejaký namyslený Riman, ale Jeho Otec nebeský. Dokonca ani samotný Pontský Pilát pri výsluchu na Ježišovi nenachádza žiadnu vinu v oblasti bezpečnosti. Jednoducho povedané : Kristus nebol pre Rimanov žiadnou politickou hrozbou. Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci bili by sa za mňa, argumentuje Ježiš pred Pilátom. A tak aj Pilát chápe, že Kristus je síce kráľ, avšak nie na spôsob tohto sveta. To nie je kráľ s mocenskými ambíciami a politickým vplyvom. Ježiš je kvalitatívne úplne odlišný Panovník a s mocipánmi tohto sveta sa nedá ani len porovnať.
Napriek tomu v tejto situácii navrhuje úradujúci veľkňaz Kaifáš so striezlivým úsudkom pragmatického politika, aby Ježiša, pôvodcu nepokojov, odstránili. Smrť jedného človeka tak dostáva prednosť pred zničením celého národa. Evanjelista Ján v tomto vidí prorocké slovo, ktoré Kaifáš vyslovil, a to bez toho, aby si toho bol vedomý. Ježišova smrť bude skutočne zástupnou smrťou za ľud. Avšak nielen za židovský národ, ale aj za nežidovské národy, za „rozptýlené deti Božie“. Všetky národy budú zjednotené v Ježišovej smrti, aby vytvorili nový Boží ľud. Kaifášov návrh je prijatý. Od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú. Tak sa Ježišovo posledné veľké znamenie v podobe vzkriesenia mŕtveho Lazára stáva podnetom k tomu, aby nad Ním bol vynesený rozsudok smrti. Nevera sa chystá zničiť Pána nad životom a smrťou.
Je pritom „tragickou iróniou“, sestry a bratia, že po Ježišovej smrti došlo práve k tomu, čomu veľkňazi a farizeji chceli svojou politickou chytrosťou a ľudským mudráctvom zabrániť : k zničeniu chrámu a k zničeniu nezávislosti židovského národa. Z dejín vieme, že v roku 70 je mesto Jeruzalem Rimanmi dobité a chrám zničený, presne tak ako to pri svojom poslednom vstupe do Jeruzalema Ježiš aj predpokladal. To je koniec bohoslužby i obetnej praxe. Akoby Boh Židom chcel takto dať najavo, že nič také už nie je potrebné. Dokonalá obeť za hriechy celého sveta už bola prinesená. V Ježišovej smrti bolo pre našu spásu vykonané všetko. Už nič viac k tomu netreba pridávať. Dôkazom toho je to, že Boh svojho Syna po troch dňoch kriesi z mŕtvych a dáva Mu pôvodnú slávu i postavenie v nebeskom kráľovstve, ktorého sa Ježiš dobrovoľne vzdal, keď zostúpil na tento svet. A druhá vec je samotné zničenie nezávislosti židovského národa. Počnúc rokom 70 je židovský národ rozptýlený do všetkých končí sveta. Preto je možné nájsť všade vo svete židovské komunity.
Dnešný príbeh, milí priatelia, je v podstate smutným konštatovaním toho, akí sme my mnohí. Niektorí odmietli veriť aj napriek tomu, že sa osobne stretli s mocou Ježišovho božstva. Aj dnes by sme vedeli nájsť mnohých takých, ktorých by nepresvedčilo ani to, keby mŕtvi vstali z hrobov, tak ako o tom počúvame v príbehu o boháčovi a chudákovi Lazárovi. Títo očití svedkovia Krista odmietli a spykli sa, aby Ho zabili. Boli tak zatvrdení, že radšej odmietli Božieho Syna, než aby pripustili, že oni sami sa mýlia. A v tom je varovanie aj pre nás. Dávajme si pozor na pýchu! Ak ju necháme rozrásť sa v našich životoch, rodinách, či kresťanských spoločenstvách, môže to nakoniec viesť k vážnym hriechom a omylom.
A napokon, sestry a bratia, dnešný príbeh nás stavia pred dilemu : buď Ježiš Kristus alebo JA. Buď povieme Ježišovi áno a sebe nie alebo naopak. Pred týmto rozhodnutím stojí každý človek. Kiežby sme sa v tomto vedeli správne rozhodnúť! Amen.
Pokázňová modlitba: Drahý Pane Ježiši Kriste, svet Ťa neprijal, lebo si vraj politickou hrozbou. Ani čelní náboženskí predstavitelia pre Teba nemali otvorenú náruč, lebo si vraj náboženskou hrozbou. A žiaľ, nejeden človek aj dnes sa k Tebe stavia chrbtom, naivne si mysliac, že Ťa nepotrebuje. Že si vystačí aj bez Teba. Že do neba vedie mnoho ciest skrze mnohé iné náboženstvá a Ty si len jednou z možností. No my dobre vieme, že to takto nie je. Že je to len klam, ktorým nám satan zaslepuje oči, aby sme nedosiahli to, čo si nám išiel z lásky pripraviť – príbytok v nebeskom kráľovstve. Tak aj dnes stojíme pred dilemou, ktorú však musíme poriešiť a zaujať jasné, čitateľné a jednoznačné stanovisko – buď Ježiš Kristus alebo ja. My dobre vieme kam to vedie, keď chce človek vziať veci do svojich rúk. Príbeh Adama a Evy, ktorého pokračovaním vo svojich hriechoch sme aj my, je toho presvedčivým dôkazom. A preto sa radšej dnes chceme odovzdať do Tvojich milostivých rúk a ďakovať Ti, že aj na nás si myslel vtedy na kríži. Aj naše neuvážené slová, myšlienky a skutky Ťa doviedli na kríž, kde si ako ten Baránok, ako zástupná obeť za nás položil svoj život. A preto sa nechceme spoliehať ani na svoju zbožnosť, ani na svoje výkony, ani zásluhy pred Tebou, ale radšej sa spoliehame na Tvoju obeť a milosrdenstvo, skrze ktoré sú aj pre nás brány večného života otvorené. Amen.
Požehnanie: Nech sám Boh posilní svojim Svätým Duchom vašu vieru a nech vám pomáha každodenne sa rozhodnúť pre Ježiša Krista. Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta, nech sa zmiluje nad nami. Amen.
