5. pôstna večiereň – Radikálne rozhodnutie
Written by radovan on mar 14, 2016 in - No Comments
5. pôstna večiereň – 16. 3. 2016
„Radikálne rozhodnutie“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Józua 24, 1 – 15
1 Jozua zhromaždil všetky kmene do Síchemu. Povolal starších a predákov, sudcov a správcov Izraela. Keď sa postavili pred Boha, 2 Jozua povedal všetkému ľudu: Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Vaši otcovia, Terach, otec Abraháma a Nachóra, kedysi bývali za Veľriekou a slúžili iným bohom. 3 Ja som však vyviedol vášho otca Abraháma spoza Veľrieky a previedol som ho celým Kanaánom, rozmnožil som jeho potomstvo a dal som mu syna Izáka. 4 Izákovi som dal Jákoba a Ezáva, Ezávovi som dal do vlastníctva pohorie Seír. Jákob a jeho synovia zišli do Egypta. 5 Potom som poslal Mojžiša a Árona a trestal som Egypt svojimi skutkami. Potom som vás vyviedol. 6 Keď som vašich otcov vyviedol z Egypta, prišli ste k moru. Egypťania prenasledovali vašich otcov s bojovými vozmi a jazdcami až k Trstinovému moru. 7 Keď volali k Hospodinovi, zoslal mrákavu medzi vás a Egypťanov. Na Egypťanov pustil more, ktoré ich zalialo. Sami ste videli, čo som urobil Egypťanom. Potom ste dlhý čas bývali na púšti. 8 Uviedol som vás do krajiny Amorejčanov za Jordánom. Keď bojovali proti vám, vydal som vám ich do rúk. Obsadili ste ich krajinu a ja som ich vyhubil pred vami. 9 Potom povstal moábsky kráľ Balák, syn Cippóra, a bojoval proti Izraelu. Dal zavolať Beórovho syna Bileáma, aby vás preklínal. 10 Ja som však nechcel počúvať Bileáma, ale znova a znova som vás žehnal a tak som vás vytrhol z jeho ruky. 11 Keď ste prešli cez Jordán a prišli k Jerichu, bojovali proti vám Jerišania, Amorejčania, Perizzejci, Kanaánčania, Chetiti, Girgašeji, Chivviji a Jebúseji, no ja som ich vydal do vašich rúk. 12 Poslal som pred vami sršne, tie ich vyhnali spred vás a vypudili aj oboch amorejských kráľov. Nestalo sa to tvojím mečom ani tvojím lukom. 13 Dal som vám krajinu, ktorá vás nestála nijakú námahu, mestá, ktoré ste nestavali a usadili ste sa v nich. Jete z viníc a olív, ktoré ste nevysádzali. 14 Preto sa teraz bojte Hospodina, slúžte mu úprimne a verne, odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou a v Egypte. Slúžte Hospodinovi! 15 Ak sa vám nepáči slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť: či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou, alebo bohom krajiny Amorejčanov, v ktorej bývate. Ja však i môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Každý príbeh má svoj začiatok i svoj koniec. Nuž a tak je to i s príbehom Józuu, ktorý sme si počas tohtoročných piatich pôstnych večierní prešli. Dnes sa teda Józuov príbeh končí. Končí sa radikálnym vyznaním a radikálnou výzvou, ktorá má Izrael viesť k radikálnemu rozhodnutiu.
Józua, verný Pánu Bohu, s Božou pomocou a požehnaním získal krajinu a voviedol do nej ľud. Ľud, ktorý povstal z Abraháma, žijúceho kedysi dávno v pohanskom svete, prišiel opäť do pohanského sveta a je obklopený modlárstvom – uctievaním falošných bôžikov. Pokiaľ by sa Izraeliti mali dlhšiu dobu dívať na to ako žijú ľudia okolo, rýchlo by zradili svojho Boha. Bol to však Hospodin, kto stvoril svoj ľud. Bol to On, nie nejaký vymyslený pohanský boh plodnosti, kto požehnal a daroval Abrahámovi potomstvo. Bol to opäť On, kto previedol svoj národ cez púšť a daroval mu zasľúbenú krajinu. Všetko to bolo dané Izraelu z milosti a moci Hospodinovej, nie ľudskou zásluhou.
Bratia a sestry, Józua vnútorne cíti, že na konci svojho účinkovania a pôsobenia musí ešte raz svojmu ľudu pripomenúť všetky doterajšie zásluhy, ktoré Hospodin pri svojom ľude zrealizoval. Józua to všetko robí preto, aby svojmu ľudu ukázal, že za všetkým požehnaním a úspechom stál Boh – Hospodin a nikto iný. Zároveň to robí preto, aby ukázal, že je to mocný Boh. Nikto a nič Mu nedokáže skrížiť cestu, nikto a nič Mu nedokáže konkurovať, nikto a nič Ho nemôže nahradiť.
Dlhým výpočtom Božích dobrodení z minulosti sa to však nekončí. Je fajn, milí priatelia, keď človek nezabúda, čo všetko pri ňom Boh vykonal, čo spôsobil. Dokonca je to dosť veľa! No pokiaľ minulosť nijakým spôsobom neurčuje a neovplyvňuje našu prítomnosť, potom je to málo! A preto Józua, ako dobrý vodca svojho ľudu, tak ako sa to od neho aj očakáva, na záver svojej reči ide osobným príkladom a robí rázne a jednoznačné prehlásenie: „Ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.“ Pamätám si, že u nás doma mala starká tento biblický nápis zavesený na stene vo svojej izbe. Bolo to ešte v kralickej bibličtine a znelo to : „Jáť pak a dum muj sloužiti budeme Hospodinu.“ Priznám sa, že tomu „Jáť pak“ na začiatku som ako malý chlapec dlhšie nerozumel J
Bratia a sestry, rozhodnutie slúžiť Hospodinovi je radikálne, pretože vyžaduje opustiť všetko, čo je v rozpore s vôľou Hospodina. Vyžaduje to do istej miery skorigovať svoj život. Aj dnes mnohí ľudia vravia, že sú kresťania, ale nechce sa im svoj život prispôsobiť Božiemu slovu. To je na pováženie. No na druhej strane, nám neprislúcha, neprináleží hodnotiť úroveň, výšku či kvalitu kresťanstva niekoho iného. Predsa však, Józua vo svojej rozlúčkovej reči vyzýva ľud, aby spomedzi seba odstránil všetkých bôžikov, ak chce naozaj slúžiť Hospodinovi. Ak teda aj my chceme naozaj slúžiť Hospodinovi a Jeho Synovi – Ježišovi Kristovi, musíme takisto odstrániť zo svojho života hriech i všetko, čo je v rozpore s Božou vôľou a v moci Božieho Svätého Ducha sa snažiť žiť nový lepší život.
Zo slov, ktorými Józua nabáda Izrael k rozhodnutia vyplýva tá skutočnosť, že človek si vždy bude hľadať alebo vytvárať bôžikov, božstvá a bude im slúžiť. Dobrých 3000 rokov histórie od doby Józuu mu v tomto dáva za pravdu. Áno, ľudia si v každej epoche svojich dejín vymýšľali svojich bohov, pre ktorých boli ochotní sa angažovať, bojovať i obetovať sa. Dnes sa nám preto chce povedať to, že pravá bohoslužba a uctievanie pravého Boha – Hospodina nie vec ľahká a jednoduchá. Vyžaduje si totiž celého človeka. Józua svojmu ľudu dáva jednoznačný príklad : Nech už rozhodnutie ľudu dopadne akokoľvek, on so svojou rodinou bude pokračovať v službe Hospodinu.
Józuova výzva, bratia a sestry, je opodstatnená najmä v závere pôstneho obdobia, ku ktorému sa postupne blížime, keď v pašiách čítame o vykupiteľskom diele Pána Ježiša, o Jeho obeti a smrti v našom zastúpení. Možno si myslíme, že zásluhy Hospodinove, ktoré menuje Józua, sa nás netýkajú. No zásluhy Kristove sa nás týkajú. Môžeme síce povedať, že nám Boh nepomohol vyhrať nad Amorejcami a ďalšími národmi žijúcimi v Kanáne. No pomohol nám vyhrať mnoho iných osobných zápasov. Pomohol nám zvíťaziť nad vlastnou neverou, vlažnosťou a ľahostajnosťou k Božím veciam. Môžeme síce povedať, že Boh nevyviedol z Egypta nás, ale nemôžeme povedať, že za nás Ježiš nezomrel. Pretože On zomrel aj za nás! Veď i nám hrozí večná smrť! Aj my potrebujeme Záchrancu!
Drahí priatelia, Pán Ježiš sa preto nám i dnes ponúka ako Záchranca. Prijmime Ho teda a rozhodnime sa, či Mu chceme slúžiť alebo nie! Pamätajme však pri tom na to, že je to radikálne rozhodnutie, ktoré si vyžaduje aj rázne zmeny! Józuovo finálne vyznanie nech sa stane aj našim vyznaním! Nie však iba vyznaním visiacim na stene našej izby, ale vyznaním, ktoré vychádza z nášho srdca a ovplyvňuje celý náš život! Amen.
