6. po sv. Trojici – Iba ďalšia rodinná story?
Written by radovan on júl 08, 2015 in - No Comments
6. po sv. Trojici – 12. 7. 2015
„… iba ďalšia rodinná story?…“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Rút 1, 1 – 17
1 Za vlády sudcov sa stalo, že v krajine nastal hlad. Vtedy istý muž z judského Betlehema spolu so svojou ženou a oboma synmi odišiel bývať ako cudzinec na moábske polia. 2 Muž sa volal Elimelech, jeho žena sa menovala Noémi a jeho dvaja synovia Machlón a Kiljón; boli to Efraťania z judského Betlehema. Prišli na moábske polia a tam sa usadili. 3 Noémin muž Elimelech však zomrel a ona zostala s dvoma synmi, 4 ktorí sa oženili s Moábčankami. Jedna sa volala Orpa a druhá Rút. Bývali tam asi desať rokov. 5 Potom obaja, Machlón i Kiljón, zomreli a ona zostala sama bez detí a bez muža. 6 Vtedy sa so svojimi nevestami rozhodla odísť z moábskych polí, lebo tam sa dopočula, že Hospodin navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. 7 Spolu s nevestami teda odišla z miesta, kde dosiaľ bývali, a vracali sa cestou do Judska. 8 Noémi vtedy obidvom svojim nevestám povedala: Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky. Nech je k vám Hospodin taký láskavý, ako ste vy boli k zosnulým i ku mne! 9 Nech každej z vás dopraje Hospodin nájsť si muža a spokojný život v jeho dome. Potom ich pobozkala. Ony sa hlasito rozplakali. 10 Povedali jej: My sa vrátime s tebou k tvojmu ľudu. 11 Noémi však odvetila: Moje dcéry, vráťte sa! Prečo by ste šli so mnou? Či ešte môžem porodiť synov, čo by vám mohli byť mužmi? 12 Vráťte sa, dcéry moje, choďte, ja som už príliš stará na vydaj. Ak by som aj pripustila: Mám ešte nádej — a tejto noci by som sa vydala a porodila synov, 13 čakali by ste azda, kým dorastú? Mali by ste sa preto zdržiavať a nevydať sa? To nie, dcéry moje! Veď moja trpkosť je väčšia ako vaša, lebo Hospodinova ruka doľahla na mňa. 14 Potom sa znova hlasito rozplakali. Orpa pobozkala svokru a vrátila sa, ale Rút zostala s ňou. 15 Vtedy Noémi povedala: Pozri, tvoja švagriná sa vracia k svojmu ľudu a k svojim bohom. Vráť sa a choď za ňou! 16 Rút však povedala: Nenúť ma, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba. Kamkoľvek pôjdeš ty, ta pôjdem i ja, a kde budeš bývať ty, budem bývať i ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom. 17 Kde zomrieš ty, tam zomriem i ja a tam budem pochovaná! Nech ma Hospodin prísne potresce, ako chce, ak by ma od teba odlúčilo niečo iné než smrť.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Starozmluvná kniha Rút určite nevyniká svojim rozsahom. Mnohými bádateľmi je akoby až podceňovaná a vnímaná ako príbeh, ktorý sa do Biblie dostal len preto, lebo sa v ňom hovorí o predkoch Dávida – neskoršieho slávneho kráľa Izraela. Je pravda, že táto „story“ je napísaná priam až romanticky. Určité časti z tohto príbehu sa dokonca dodnes citujú na tradičných východniarskych svadbách pred polnocou v rámci ľudového folklóru. No okrem romantiky sa tuná hovorí aj mnohom ľudskom utrpení, súžení a smútku, ako sme to aj z prečítaných úvodných veršov tejto knihy mohli počuť.
Pokojne sa by sa dalo povedať, že príbeh Elimelecha a jeho rodiny môžeme pokladať za históriu o vysťahovalcoch. Je to akýsi staroveký emigrantský príbeh. Dnes, keď Európa čelí, bojuje a akútne musí riešiť problém s utečencami z Afriky, či Blízkeho Východu, nám tento biblický príbeh preto nemusí znieť až tak vzdialene a cudzo. Elimelech, jeho žena Noémi a ich dvaja synovia odchádzajú bývať do Moábu, lebo v krajine nastal hlad. Túžba po vyššom životnom štandarde ich vyháňa z domova. Bratia a sestry, koľko jednotlivcov či rodín odvtedy spravilo to isté v rôznych oblastiach tohto sveta? Dá sa to vôbec spočítať?
Túžba po vyššej životnej úrovni nie je sama o sebe zlá. Svojim spôsobom ju do ľudí vložil sám Boh, keď človeku povedal : Podmaň si zem a ovládni ju! Kto je však rozhodnutý hľadať svoje životné šťastie všade inde, len nie tam, kde sa narodil, kde ho Boh postavil, ten nech sa naučí z tohto príbehu jedno : kamkoľvek by si šiel, pred životným krížom neutečieš! Nemôžeš ujsť ani sám pred sebou ani pred Bohom!
Elimelech šiel so svojou rodinou do cudziny preto, lebo sa domnieval, že v Betleheme by zahynuli od hladu. Ale čo sa s nimi stalo v cudzine? Nenašli žiadne šťastie ani vyšší štandard! Naopak! Stalo sa to najhoršie, čo sa stať mohlo. Zomrel Elimelech i jeho obidvaja synovia. Nažive ostala len Noémi aj s dvomi nevestami.
Elimelech chcel ujsť pred Božou trestajúcou rukou. Pán Boh totiž poslal na izraelskú krajinu hlad ako trest, aby sa Izraelci k Nemu obrátili, nie aby pred Ním, či od Neho utekali. Čo z tohto teda vyplýva, milí priatelia? Pred všadeprítomným Pánom Bohom nikde neutečieš, človeče! Existuje iba jedno miesto : On sám. Pred hnevom a trestom Božím sa nedá utekať! Dá sa len utiekať do Božej milosti!
Kniha Rút pre nás dnes predstavuje aj rodinný príbeh. Je to svojim spôsobom smutný príbeh jednej rodiny, v ktorej sa moc smrti za krátky čas realizovala až trikrát. I v tom však môžeme vidieť poučenie, a síce, akou veľkou a dôležitou silou v rodine je láska. Aká dôležitá je vzájomná náklonnosť práve v ťažkých chvíľach. Aké dojemné je pridŕžanie sa dvoch neviest k svokre. Ak sú zväzky lásky mocné, potom aj najťažšie životné skúšky možno prekonať ľahšie. Kde táto súdržná sila absentuje, na druhej strane, tam aj záťaže, ktoré život prináša, človek zvláda oveľa ťažšie.
Knihu Rút napokon môžeme pokladať aj za biblickú „love story“ – príbeh lásky. Naučme sa z tohto príbehu najprv triezvosti v láske! Úplne triezvo najprv vyznáva Noémi svojim dvom nevestám : Vráťte sa, dcéry moje! Ste ešte stále mladé! Určite sa ešte vydáte, budete šťastné a vytvoríte si rodiny! – Bratia a sestry, nepožadujme od nikoho väčšiu lásku a náklonnosť, než je to možné! Nemáme právo od nikoho očakávať takú lásku, ktorá by toho druhého obmedzovala v jeho vlastnom živote a on by sa musel vzdať všetkých svojich záujmov! Nežiadajme preto od ľudí anjelskú lásku a trpezlivosť! Veď sami nie sme schopní takto milovať!
Noémi svojej neveste Orpe preto nič nevyčíta, keď sa tá rozhodne ísť svojou cestou. Ani Písmo sväté to nijakým spôsobom nehodnotí negatívne. Orpa predsa neporušila nijaké písané ani nepísané prikázanie lásky. Vieme pochopiť to, čo urobila. Láska má svoje hranice, milí priatelia. Vedzme o týchto hraniciach lásky, keď ju očakávame od iných!
Vedzme však aj o neohraničenosti lásky, keď ju máme preukazovať my! Zatiaľ čo v očakávaní lásky od druhých musíme rešpektovať hranice, v preukazovaní lásky druhým by sme si hranice klásť nemali! Takouto bola aj láska Rút k svokre, keď na odhováranie svokry Noemi Rút odpovedá takto : Nenúť ma, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba. Kamkoľvek pôjdeš ty, ta pôjdem i ja, a kde budeš bývať ty, budem bývať i ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom. 17 Kde zomrieš ty, tam zomriem i ja a tam budem pochovaná! Nech ma Hospodin prísne potresce, ako chce, ak by ma od teba odlúčilo niečo iné než smrť. (v. 16 – 17)
Bratia a sestry, vzťah nevesty a svokry, svokry a nevesty je dodnes chúlostivý. Ak počujeme reakciu nevesty Rút voči svokre Noémi, vidíme, aká veľká môže byť moc lásky.
Láska prekonáva národnostné rozdiely. „Tvoj ľud bude mojím ľudom“ – vyznáva Rút. Nešlo o zrieknutie sa národnosti. Šlo o to, že prostredníctvom lásky vedela Rút ľud svojho zosnulého manžela a svojej svokry milovať ako svoj vlastný.
Láska prekonáva aj náboženské rozdiely. „Tvoj Boh bude mojím Bohom“, opäť ďalej vyznáva Rút. Aké milé by bolo dopracovať sa k takémuto vyznaniu najmä v konfesijne zmiešaných manželstvách a uvedomiť si, že hoci často rôznym spôsobom uctievame Pána Boha, predsa len slúžime tomu istému Bohu a máme toho istého nebeského Otca.
Bratia a sestry, príbeh Rút nám dnes poukazuje na to, čo všetko dokáže ľudská láska, a to aj bez Kristovej pomoci! Aká je obetavá, aj keď je slabá, nedokonalá a obmedzená. Je taká ako človek. Aké dobré je však vedieť, že od tejto lásky existuje ešte väčšia láska. Láska Božia. Tá, ktorá sa zjavila v Ježišovi Kristovi. V Tom, ktorý sám bol potomkom Dávida a ktorému Rút bola jednou z pramatiek. V Ňom sa zjavila láska od Boha! Nuž a tá prevyšuje všetko a rozprestiera sa nad všetkých ľudí. Táto Božia zjavená láska tu však nie je len ako pekný teoretický poznatok, ku ktorému sme sa v dnešnej kázni dopracovali, ale predovšetkým ako stále aktuálna a platná príležitosť, ktorej sa nám treba otvoriť a možnosť, v ktorej medzi sebou máme žiť. Nech nám v tom všetkým Pán Boh sám pomáha! Amen.
Použité materiály : Juraj Bándy – Stará zmluva na kazateľni
