6. po sv. Trojici – keď sa povie KRST
Written by radovan on júl 09, 2021 in - No Comments
- po sv. Trojici – 11.7.2021
„… keď sa povie KRST …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Matúš 28,16 – 20
16 Potom jedenásti učeníci šli do Galiley na vrch, kam im rozkázal Ježiš, 17 a keď Ho uzreli, poklonili sa Mu; niektorí však pochybovali. 18 Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. 19 Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého 20 a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Život v Kristovi. Život s Kristom. Áno, takto znie téma dnešnej nedele. Priznávam, že je to dosť obšírna téma, ktorá kazateľovi ponúka viacero možností o čom hovoriť, o čom kázať. Ja by som sa dnes chcel sústrediť na samotný začiatok života s Kristom. Na začiatok, ktorý však ovplyvňuje celý ďalší život a jeho trvanie. Chcem preto dnes hovoriť o krste svätom, o jeho význame a dôležitosti pre človeka.
Načo je vlastne krst svätý dobrý, potrebný? Predovšetkým na to, lebo tak si to praje samotný Pán Ježiš. Deti, resp. dospelých nekrstíme preto, lebo tak si to praje pán farár alebo cirkev. Robíme tak preto, lebo tak si to žiada sám Boží Syn. Jasne sme to dnes počuli v Jeho slovách, ktoré sa zvyknú nazývať aj ako tzv. misijný mandát. Keď v Krista veríme, keď Ho milujeme, potom sa aj snažíme dodržiavať a robiť to, čo si On praje. V opačnom prípade by to znamenalo, že sa hráme na múdrejších ako je On. A tiež by to znamenalo to, že Ho asi až tak veľmi nemilujeme, keď Ho neberieme celkom vážne a robíme si po svojom. To je prvý vážny argument a dôvod.
Druhý vážny dôvod a argument je ten, že my milujeme aj svoje deti. Každý normálny a milujúci rodič pre svoje dieťa chce len to najlepšie. Je to samozrejmé a pochopiteľné. Nuž a pravda je taká, že my pre svoje deti vieme zabezpečiť vskutku veľa vecí, tak materiálnych ako aj duchovných. Vychovávame ich, staráme sa o ne, pripravujeme ich do života, aby raz mohli stáť na vlastných nohách. Vštepujeme im hodnoty, o ktorých sme presvedčení, že sú správne a kvalitné. Toto všetko ako milujúci rodičia robíme, lebo tak to cítime a tak to od nás v podstate očakáva aj spoločnosť, ktorej sme súčasťou. No predsa len, akokoľvek svoje deti milujeme, predsa len im nevieme dať všetko. Nie preto, žeby sme nechceli, ale preto, lebo im nemôžeme dať to, čo sami nemáme. A to je odpustenie hriechov, požehnanie, ochrana a pomoc počas celého života, sprevádzanie v živote a predovšetkým závdavok večného života. Úžasná na tom je tá skutočnosť, že to, čo svojim deťom nedokážeme dať my, to im dáva dobrý Otec nebeský. A preto si dovolím povedať, že krst svätý je jedna z prvých dobrých vecí, ktoré by sme svojim deťom mali dopriať a neukracovať ich o možnosť stáť pod priamou Božou ochranou.
O čo vlastne v krste svätom ide? Čo sa tam deje? Predovšetkým chcem zdôrazniť, že nejde o žiadne čáry – máry. Vo chvíli, keď voda svätého krstu trikrát steká po hlave krsteného človeka, sa po viditeľnej stránke nedeje takmer nič. No v tej neviditeľnej, duchovnej oblasti, sa deje veľmi veľa. A čo sa to deje? Nuž to, že v tej chvíli sám Boh prijíma človeka za svojho. Buď za svojho syna alebo za svoju dcéru. Stávame sa teda božími. Boh nás prijíma za svoje deti a nielenže nám ponúka svoje otcovstvo, ale On sa stáva našim nebeským Otcom.
Milí priatelia, to nie je nič iné ako úžasný prejav a dôkaz Božej lásky a milosti voči nám, ľuďom. Suverénny a autonómny Boh, ktorý je nezávislý na nás, predsa len vstupuje, chce vstúpiť do vzťahu s nami, ľuďmi. Chce nám dať to, o čom sme my prišli kvôli svojej neposlušnosti. Robí tak preto, lebo nás nadovšetko miluje, lebo Mu na nás záleží, lebo chce, aby sme raz boli tam, kde je On už teraz, teda v sláve večnosti.
Áno, večnosť, večný život. To je to, čo je nám zasľúbené. To je to, čo očakávame. Predsa len: Ten, ktorý nám večný život ponúka a ktorý nám ho pripravil, má podmienky, za akých ho my, ľudia, môžeme získať. Dovolím si povedať, že je to férová ponuka a Pán Boh má plné právo si určovať podmienky. Veď to, čo nám On ponúka je niečo jedinečné. Niečo, čo si sami nadobudnúť ani vytvoriť ani získať nevieme. Tie podmienky Pán Ježiš špecifikuje na inom mieste v evanjeliu slovami: Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený. Ale kto neuverí, bude odsúdený.
Čo z toho vyplýva, priatelia? To, že krst svätý je jednou z podmienok večného života. Tou druhou podmienkou je viera. Aké smutné to je, keď ľudia si veľakrát dieťa pokrstiť aj dajú, ale na tú druhú Ježišovu podmienku, čo sa viery týka, už viac nemyslia a nerealizujú ju. Sám krst o sebe je fajn, ale bez viery je niečím neúčinným. Je to ako auto, ktoré má prázdnu nádrž. Tým pádom je neosožné. Povoziť sa na ňom neviete. A tak je to aj s krstom. Keď v živote človeka ďalej nenasleduje aj viera a nedokazuje sa prakticky v živote, potom i krst ako taký stráca význam. Nuž a s vierou je to tak, sestry a bratia, že ona nie je vecou genetiky. Viera sa nededí. Viera sa odovzdáva.
Neraz pri krstoch tu v chráme zvyknem používať obraz domu, na ktorom sa snažím prítomným demonštrovať ako to je s krstom a vierou. Krst – to je ako keď začínate stavať dom. Začínate základmi. Dom musí mať dobré základy, inak bude nestabilný a svojim spôsobom aj nebezpečný. Keď dom nemá dobré základy, bude praskať, vlhnúť a podobne. Krst – to je ako dobrý základ v živote, ktorý sme dali svojim deťom. No keď máte hotové základy, nepoviete si, že máte hotový už celý dom. Kým tam ten dom bude stáť, to bude ešte veľa práce, veľa námahy: zodvihnúť steny, dať to pod strechu, poťahať rozvody, položiť podlahy, založiť okná, atď. A práve toto je vedenie človeka k viere. Toto je výchova. Toto je tá ťažšia podmienka. Avšak, pokiaľ sa splní aj toto, je veľký predpoklad, že to dobré zrno, ktoré sme do človeka vložili, sa ujme a bude prinášať ovocie. Pri niekom 30 násobné, pri niekom 60 násobné a pri niekom 100 násobné. Je veľký predpoklad, že takýto človek bude žiť život, ktorý Boha oslávi a bude Mu žiť na česť a slávu.
Bratia a sestry, keď je reč o krste, nedá sa nehovoriť o očistení. Krstíme predsa vodou, nuž a tá sa používa aj na umývanie. Pri krste svätom však nejde o obmytie telesnej nečistoty. Tu sa jedná o očistenie tej duchovnej nečistoty, tzv. dedičného hriechu, ktorý si ako ľudia dedíme a odovzdávame z jedného pokolenia na druhé. V minulosti sa v cirkvi kresťanskej krstilo zásadne ponorením. Teda tak, že ten, kto bol pokrstený sa celý ponoril pod vodu. Malo to jeden pekný význam, ktorý sa zrejme pri dnešnej podobe krstu poliatím vytratil. Išlo o to, že v tej chvíli, keď sa nad krsteným človekom zaliala vodná hladina, akoby v ňom odumrelo všetko to zlé, hriešne, protibožské. Nuž a keď tento človek bol z vody vytiahnutý, akoby bol obmytý, očistený, znovuzrodený pre nový život, pre život s Bohom, pre život žitý v dobre, láske, pokoji, odpustení, zmierení a milosti. I keď krst je jednorazová udalosť, to znamená, že sa koná len raz za život, predsa len následky toho trvajú po celý život. Každý nový deň môjho života je pre mňa predsa výzvou ako chcem žiť. Aké hodnoty chcem presadzovať? Komu chcem slúžiť? Aké budú moje priority?
Drahí priatelia, to, čo zvyknem pri krstoch zdôrazňovať je aj tá skutočnosť, že ono nie je dôležité iba pokrstený byť, ale možno ešte viac dôležitejšie a potrebnejšie je ako pokrstený aj žiť. A čo to prakticky znamená žiť ako pokrstený? Apoštol Pavol v jednom zo svojich listov píše čo sa krstu svätého jedno zaujímavé prirovnanie: Ktoríkoľvek ste boli pokrstení, Krista ste si obliekli. My zaiste vieme, čo to znamená obliecť si košeľu, kabát, nohavice, či vetrovku. Ale ako si môžem na seba obliecť Krista? Nuž tak, že sa budem snažiť žiť a presadzovať hodnoty, ktoré nám na svojom živote Kristus Pán ukázal. Hodnoty ako: láska, dobro, porozumenie, pravda, spravodlivosť, čestnosť, sebaobetovanie … Obliecť si na seba Krista znamená len jedno: robiť prostredníctvom seba a môjho života Krista v tomto svete viditeľným. Keď už ľudia podľa toho ako sme oblečení vedia odhadnúť kam asi ideme, kam sa chystáme, či do práce, či do lesa, či na kúpalisko či do kostola, o čo skôr by na nás, ako pokrstených, mali vidieť kristovské hodnoty?! O čo krajší a pokojnejší by bol tento svet, pokiaľ by sme do neho pretavovali a prinášali viac spomínaných kristovských hodnôt?
V nemeckom meste Kassel sa nachádza umelecké dielo s názvom „Vertikálny zemský kilometer“. Jedná sa o 1000 metrov dlhý vrt do zeme, do ktorého sa postupne vkladali tyče, a to takým spôsobom, aby jedna zapadala do tej druhej. To znamená, že v zemi až do hĺbky 1 km je zavŕtaná jedna dlhá mosadzná tyč. Celkom hore, na zemskom povrchu z nej vidno asi len 5 cm. Zdá sa celkom bezvýznamná a nenápadná, až kým si človek neuvedomí, že jej skutočná veľkosť je ukrytá dole v hĺbke. Dovolím si povedať, že takto nejako podobne je tomu aj so svätým krstom. Aj pri tvojom krste znelo Božie slovo. Aj na teba bola vyliata voda. No dnes, akoby na povrchu, po mnohých rokoch od tej chvíle, sa pri mnohých na ten moment nezachovala ani spomienka. Veď sme boli malí. Boli sme deti. Možno nám skutočnosť nášho krstu pripomína nejaká fotografia, videonahrávka alebo rozpomienka na krst s podpisom pána farára, ktorý nás krstil.
Tak ako v nemeckom Kasseli je skutočná veľkosť zemského kilometra ukrytá pod zemským povrchom, a tým pádom ľudským očiam je neviditeľná, tak je tomu aj pri krste. Pán Ježiš je tým „nebeským kilometrom“. V krste si sa s Ním aj ty spojil. A aj keď po toľkých rokoch od tvojho krstu to na povrchu tvojho života možno nie je až tak veľmi vidieť, že si vôbec niekedy pokrstený bol, predsa len toto spojenie siaha z tohto pozemského, viditeľného sveta až do toho nebeského, našim očiam zatiaľ neviditeľného. Pokoj, láska a milosť, ktoré tam vládnu a panujú, tečú skrze toto spojenie už teraz do tvojho života. To všetko preto, lebo i teba v krste Boh prijal za svojho, za svoju. Bohu chvála a vďaka za to, že sa tak pri nás stalo! Že Boh sa stal „našim“ a my zas „Jeho“. A že toto spojenie, ktoré sa krstom začalo, sa z Božej strany nikdy nepreruší ani neskončí, ale pretrvá celú večnosť. Ide len o to, aby sme ani my sami nerušili a netrhali to, čo pri nás započal svätý Boh. Ide len o to, aby sme ako pokrstení ďalej žili i dožili vo viere, a tak splnili obidve podmienky spásy. Nuž a k tomu nech nám sám dobrotivý Otec nebeský pomáha! Amen.
