6. pôstna (Kvetná) nedeľa – služobník Hospodinov
Written by radovan on apr 09, 2025 in - No Comments
- pôstna nedeľa (Kvetná) – 13.4.2025
„… Služobník Hospodinov …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen
Izaiáš 50, 4 – 9
4 Hospodin, Pán, dal mi jazyk učených, aby som slovom vedel občerstviť ustatého; každé ráno prebúdza mi ucho, aby som počúval ako učeník. 5 Hospodin, Pán, otvoril mi ucho, a ja som sa neprotivil, neodvrátil som sa. 6 Telo som nastavil tým, ktorí ma bili, a líca tým, ktorí mi trhali bradu; tvár som si neukryl pred potupou a slinou. 7 Ale Hospodin, Pán, mi je na pomoci, preto som nevyšiel na posmech; preto som si zatvrdil tvár ako kremeň a vedel som, že nebudem zahanbený. 8 Blízko je Ten, čo mi priznáva právo; kto sa odváži prieť sa so mnou? Spolu sa postavme: Kto je mojím žalobcom, nech pristúpi ku mne! 9 Ajhľa, Hospodin, Pán, mi je na pomoci, kto ma odsúdi? Hľa, všetci sa rozpadnú ako rúcho, mole ich zožerú.
Milí bratia a sestry v Kristovi!
Blížime sa k veľkému týždňu, k vyvrcholeniu pôstneho obdobia, kedy sa naše srdcia pripravujú na slávu Veľkej noci, ale predovšetkým na bolesť a utrpenie Kristovho kríža. Dnešná Kvetná nedeľa nám pripomína Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema. Ľudia Ho vítali ako Kráľa, ako Mesiáša, ktorý mal podľa ich očakávaní nastoliť nové Božie kráľovstvo. Ale o niekoľko dní tí istí ľudia budú kričať: „Ukrižuj Ho!“
V tomto napätí medzi slávou a ponížením, medzi víťazstvom a utrpením, sa nám otvára slovo proroka Izaiáša. V 50. kapitole nachádzame jednu z tzv. piesní o Hospodinovom služobníkovi. Tieto texty sú akoby predzvesťou Kristovho utrpenia a poslania. Dnes preto budeme premýšľať nad týmito slovami a nad tým, čo znamená byť Služobníkom Hospodinovým. Pán Hospodin mi dal jazyk učeníkov, aby som vedel slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza moje ucho, aby som počúval ako učeníci. Pán Hospodin mi otvoril ucho a ja som sa nevzpieral ani necúvol. (Iz 50,4-5)
Tu vidíme obraz Služobníka, ktorý je učeníkom, ktorý sa necháva učiť od Hospodina. Jeho ucho je neustále otvorené pre Božie slovo. Nie je to niekto, kto prichádza s vlastnými plánmi, vlastnou múdrosťou, ale ten, kto sa necháva viesť. A jeho poslaním je posilňovať unavených. Tých, ktorí už nevládzu. Ktorí sú ubití životom. Keď sa pozrieme na Ježiša, vidíme presne tento obraz. Celý Jeho život bol neustálym načúvaním Otcovi. V evanjeliách nachádzame, ako sa v noci modlil, ako vyhľadával ticho a samotu, aby mohol byť v spojení s Bohom. Jeho slová neboli ľudskou múdrosťou, ale slovami, ktoré dával Otec. A koho posilňoval? Tých, čo boli na dne. Hriešnikov, vyvrheľov, sklamaných a zlomených.
Tento Služobník nie je ten, kto hovorí iba povzbudzujúce slová. Je aj ten, kto znáša utrpenie. Svoj chrbát som nastavil tým, čo ma bili, a svoje líca tým, čo mi trhali bradu; tvár som si neukryl pred potupou a pľuvaním. (Iz 50,6) Nuž a na tomto mieste sa dostávame k srdcu tohto textu. Služobník nie je len kazateľom, ale aj trpiacim. Nie je to niekto, kto prináša ľahké riešenia, ale niekto, kto sám prechádza cez bolesť a poníženie. Keď čítame tieto slová v pôstnom období, nemôžeme ich nevidieť v súvislosti s Ježišom. On je Ten, kto nechal biť svoj chrbát, koho fackovali a ponižovali. Keď Ho vojaci korunovali tŕním a bili po hlave, keď na Neho pľuvali a vysmievali sa Mu, naplnili sa tieto slová.
A predsa, v tom všetkom nebol porazený. Pán Hospodin mi pomáha, preto nebudem zahanbený, preto som si nastavil tvár ako kremeň a viem, že nebudem zahanbený. (Iz 50,7) Táto veta, dovolím si povedať, je kľúčová. Služobník Hospodinov nečelí utrpeniu ako obeť bezmocnosti. Neznáša bolesť ako niekto, koho osud jednoducho zvalcoval. Nie. On ide týmto utrpením s pevným pohľadom. S istotou, že Boh je s Ním. Nastavil si tvár ako kremeň – to znamená, že je odhodlaný. Nič Ho neodradí.
Bratia a sestry, keď vidíme Krista pred Pilátom, vidíme tento obraz. Pilát sa Ho pýta: Nevieš, že mám moc ťa prepustiť a mám moc ťa ukrižovať? (Jn 19,10) A Ježiš pokojne odpovedá: Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti nebolo dané zhora. (Jn 19,11) Jeho tvár je ako kremeň. Neuhýba, neuteká. Nevyhýba sa utrpeniu, ale ide mu v ústrety, pretože vie, že Boh je s Ním. A potom prorok pokračuje: Blízko je Ten, čo ma ospravedlňuje; kto sa chce so mnou pravotiť? Postavme sa spolu! Kto je mojím žalobcom? Nech pristúpi ku mne! (Iz 50,8) Tento Služobník vie, že konečný súd nevyriekne svet, ale Boh. Možno ho ľudia zavrhnú, možno Ho potupia, možno sa Mu budú posmievať a budú Ho súdiť podľa svojich meradiel. Ale On vie, že posledné slovo má Hospodin. A toto je aj srdce Veľkej noci. V piatok budú ľudia kričať: Ukrižuj Ho! V piatok bude Ježiš na kríži, ponížený, nahý, vystavený hanbe. Ale v nedeľu ráno Boží súd povie niečo iné. V nedeľu ráno bude vzkriesený. Hospodin Ho ospravedlní. Potvrdí, že On bol v pravde.
Bratia a sestry, čo to znamená pre nás? Aj my sme povolaní byť služobníkmi Hospodina. Aj my sme učeníci, ktorí majú načúvať Jeho slovu a prinášať povzbudenie unaveným. Aj my sme pozvaní nasledovať Krista nielen v Jeho učení, ale aj na Jeho ceste kríža. Možno nebudeme fyzicky bičovaní ani ponižovaní ako On, ale každý z nás nesie nejaký kríž. Možno je to neprijatím vo vlastnej rodine kvôli viere. Možno je to utrpenie nespravodlivosti. Možno sú to slová výsmechu či odmietnutia. Možno je to tichý boj v srdci, kde sa zdá, že Boh mlčí a svet má posledné slovo. Ale tak ako Služobník v Izaiášovom proroctve, tak aj my sa môžeme držať tej istej istoty: Pán Hospodin mi pomáha…
Kríž nie je koniec. Utrpenie nie je konečné slovo. Posledné slovo má Hospodin. A ak sme v Kristovi, ak v Neho dúfame, potom vieme, že aj nad naším životom raz zaznie Božie ospravedlnenie. Preto sa nebojme! Nastavme tvár ako kremeň! Pozerajme sa na Krista, ktorý išiel pred nami! A dôverujme, že Ten, kto prešiel cez kríž do slávy, povedie aj nás!
Bratia a sestry, už sme uvažovali nad tým, ako prorok Izaiáš vykresľuje Hospodinovho služobníka – ako toho, kto načúva Bohu, kto posilňuje unavených, kto nesie utrpenie, ale s pevnou dôverou v Hospodina. Chcel by som sa ešte na chvíľu zastaviť pri niekoľkých ďalších aspektoch tohto textu, pretože jeho posolstvo je hlboké a zasluhuje si našu pozornosť.
- Hospodinov služobník je človekom poslušnosti
Každé ráno prebúdza moje ucho, aby som počúval ako učeníci. Pán Hospodin mi otvoril ucho a ja som sa nevzpieral ani necúvol. (Iz 50,4-5) Byť služobníkom Hospodina znamená byť poslušným. Ale nie v tom zmysle, že človek je len vykonávateľom príkazov bez vlastnej vôle. Ide o poslušnosť, ktorá vychádza z dôvery. Služobník verí, že Boh vie, čo robí, a preto Ho nasleduje, aj keď nerozumie všetkému, čo sa deje. Ježiš nám dal dokonalý príklad tejto poslušnosti. V Getsemanskej záhrade, keď sa modlil pred svojím utrpením, povedal: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich; avšak nie ako ja chcem, ale ako ty. (Mt 26,39) Toto je poslušnosť v praxi. Nie slepá podriadenosť, ale hlboká dôvera, že Otcova vôľa je dobrá, aj keď momentálne prináša bolesť. A to je aj výzva pre nás: Sme ochotní počúvať Boha, aj keď nám to neprináša okamžité pohodlie? Sme ochotní povedať Bohu „áno“, aj keď to znamená „nie“ našim plánom?
- Hospodinov služobník čelí odmietnutiu, ale nezlyháva
Svoj chrbát som nastavil tým, čo ma bili, a svoje líca tým, čo mi trhali bradu; tvár som si neukryl pred potupou a pľuvaním. (Iz 50,6) Toto sú slová, ktoré idú proti našej prirodzenej reakcii. Keď nás niekto uráža, máme tendenciu sa brániť. Keď čelíme nespravodlivosti, chceme si brániť svoje práva. Ale Hospodinov služobník nie je zameraný na seba – On hľadí na vyšší cieľ. Ježiš čelil výsmechu, potupe, fyzickému aj psychickému utrpeniu, a predsa neodpovedal nenávisťou. Keď Ho ukrižovali, nepreklínal svojich nepriateľov, ale modlil sa za nich: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. (Lk 23,34) To je sila lásky. To je sila Božieho služobníka. A to je aj cesta, ku ktorej sme pozvaní. Nie je to ľahká cesta. Keď nás niekto poníži, keď nás niekto ohovorí, keď cítime krivdu – dokážeme reagovať ako Kristus?
- Hospodinov služobník si je istý Božím ospravedlnením
Blízko je Ten, čo ma ospravedlňuje; kto sa chce so mnou pravotiť? … Hľa, Pán Hospodin mi pomáha, kto ma odsúdi? (Iz 50,8-9) Svet má tendenciu súdiť podľa vonkajších meradiel. Ak je niekto bohatý, úspešný a obľúbený, svet ho považuje za víťaza. Ak niekto trpí, ak je ponižovaný, ak je odmietnutý, svet ho často vníma ako porazeného. Ale Služobník vie, že skutočný súd patrí Bohu. Aj keď ho ľudia odsudzujú, vie, že Boh ho ospravedlní. To je aj nádej pre nás. Možno sa nám v živote zdá, že spravodlivosť nie je na našej strane. Možno sme zažili krivdu, možno sme pre vieru stratili priateľov, možno nás niekto ohovoril či ponížil. Ale posledné slovo má Boh. A to sa naplno ukázalo vo Veľkonočné ráno. V piatok Ježiša odsúdili ako zločinca. Ale v nedeľu ráno Boh povedal: Toto je môj Syn, môj spravodlivý. A v Jeho vzkriesení vidíme, že Boh vždy stojí pri svojich služobníkoch.
Bratia a sestry, tento pôst nás opäť vedie k otázke: Kde stojíme my? Sme ochotní byť Hospodinovými služobníkmi? Sme ochotní počúvať Jeho hlas, aj keď nás to vedie na cestu utrpenia? Sme ochotní dôverovať Mu, že má posledné slovo, aj keď svet hovorí niečo iné? Kvetná nedeľa je dňom rozhodnutia. Ježiš vstúpil do Jeruzalema, vedomý si toho, čo Ho čaká. Ale šiel s istotou, že Otec je s Ním. Nech aj my máme takúto istotu! Nech sa naše srdcia nenechajú odradiť utrpením, ale nech hľadia na Toho, ktorý nás volá, aby sme Ho nasledovali – až k víťazstvu Veľkej noci. Amen.
S použitím viacerých zdrojov
