6. pôstna nedeľa – Duchovný chameleón
Written by radovan on mar 21, 2018 in - No Comments
6. pôstna nedeľa (Kvetná) – 25.3.2018
„Duchovný chameleón“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Marek 14, 66 – 72
66 Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna zo slúžok veľkňaza. 67 Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela naňho a povedala mu: Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom. 68 On to však zaprel a povedal: Nič o tom neviem, ba vôbec nechápem, čo hovoríš. A vyšiel von pred nádvorie. Vtom zaspieval kohút. 69 Keď ho slúžka zazrela, začala znova hovoriť okolostojacim: Aj tento je jeden z nich. 70 Peter však opäť zaprel. Po malej chvíli aj okolostojaci hovorili Petrovi: Veruže si jeden z nich, veď si Galilejčan. 71 On sa však začal zaklínať a zaprisahávať: Človeka, o ktorom hovoríte, nepoznám! 72 Vtedy sa ozval kohút po druhý raz. Tu si Peter spomenul na slová, ktoré mu Ježiš povedal: Skôr než kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš; chytil sa za hlavu a premohol ho plač.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Známy americký spisovateľ Mark Twain mal raz doma chameleóna. Tak ako všetky chameleóny, aj tento dokázal meniť farby, a to všetko preto, aby splynul s okolitým prostredím. Jedného dňa vzal pán Twain svojho chameleóna do pracovne a umiestnil ho na pestrý koberec. Tak veľa farieb na malom priestore chameleón dovtedy ešte nezažil. Za každú cenu sa teda snažil prispôsobiť sa viacerým farbám na jednotlivých kúskoch koberca naraz. Ale nedarilo sa mu to. Tých farieb na malom priestore bolo totiž priveľa. Nakoniec celá tá snaha nedopadla najlepšie. Chameleón zomrel na vyčerpanosť.
Ťažko povedať, či je to všetko pravda. Tak sa to hovorí. V každom prípade má pre nás spomínaná udalosť jedno ponaučenie : Aj naša viera umiera, keď sa vždy, za každú cenu a za každých okolností iba snažíme prispôsobiť tomuto svetu, jeho trendom a výzvam a keď sa všemožne snažíme vyhýbať sa akýkoľvek duchovným konfliktom, ktorým nie je možné sa vyhnúť. Veď keď sa Boh stretne s diablom, tam zásadne musí dôjsť ku konfliktu. Keď sa viera stretáva s nevierou, nemôžu si predsa podať ruku. Rovnako keď sa veriaci stretne s neveriacim, nemôžu byť rovnakí vo svojich názoroch, hodnotách, slovách, prioritách, či zmýšľaní. Niekto by potom musel zaprieť samého seba i to, čomu alebo komu verí.
Dnes takéhoto chameleóna preoblečeného do ľudského tela stretávame aj v našom prečítanom kázňovom texte. Nie je ním nikto iný ako učeník Peter! Potom ako bol Ježiš zatknutý v Getsemanskej záhrade, Peter za Ním šiel. Ale už iba z diaľky, z bezpečnej vzdialenosti pozoroval, ako celý ten proces s Ježišom dopadne. Aký veľký rozpor pozorujeme pri tomto človeku! Veď ešte len pred chvíľou sa pred svojím Majstrom vystatoval : Aj keď sa všetci pohoršia na Tebe, ja nie! Aj keby som mal s tebou zomrieť, nezapriem ťa. Ako sa mu teda darí na vnútornom nádvorí veľkňazovho domu, hoc aj v bezpečnej vzdialenosti od Krista, kde uprostred noci zasadá židovský súdny tribunál – sanhedrin?
66 Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna zo slúžok veľkňaza. 67 Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela naňho a povedala mu: Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom. 68 On to však zaprel a povedal: Nič o tom neviem, ba vôbec nechápem, čo hovoríš. A vyšiel von pred nádvorie. Vtom zaspieval kohút. Zatiaľ čo Pán Ježiš v hornej miestnosti otvorene povedal, kým je, dole na nádvorí Peter Ježiša, ale tým vlastne aj samého seba zaprel. Ježiš si svojim výrokom podpísal rozsudok smrti. Peter sa svojim klamstvom vykrútil.
Keď si ho iná slúžka opäť všimla na prednom dvore, povedala okolostojacim : Aj tento je jeden z nich. 70 Peter však opäť zaprel. Po malej chvíli aj okolostojaci hovorili Petrovi: Veruže si jeden z nich, veď si Galilejčan. Prezradilo ho jeho nárečie. V Galilei i Júdei sa síce rozprávalo po aramejsky, no s najväčšou pravdepodobnosťou akcent bol iný a počuteľný. To je tak ako keď záhorák a východniar hovoria po slovensky. Každého rýchlo spoznáme po akcente, po prízvuku. 71 On sa však začal zaklínať a zaprisahávať: Človeka, o ktorom hovoríte, nepoznám!
Peter opäť klame! Dokonca neváha prisahať na samotného Boha, len aby sa z tejto nepríjemnej situácie vysekal! Klame! Zapretie, nepriznanie sa k niekomu, koho poznáme, sa totiž nedá nazvať nijako ináč ako klamstvo a zbabelstvo. No Peter tak trocha hovorí aj pravdu, milí priatelia! Ježiša naozaj nepozná. Pozná Ho síce po vizuálnej stránke. Pozná ho fyzicky. V tomto zmysle teda klame. No nepozná Ho zatiaľ v hĺbke Jeho bytosti. Nepozná Ho duchovne. Strávil s Ním síce tri roky. V jednej chvíli dokonca aj vyznal : Ty si Kristus, Syn Boha živého! – tak to stojí v Matúšovom evanjeliu. Evanjelista Marek o tom však vo svojom spise nič nehovorí. A i keby to tak bolo, v danej situácii strach o holý život pripravuje Petra aj o tie posledné zvyšky odvahy, ktoré v ňom ostali.
72 Vtedy sa ozval kohút po druhý raz. Tu si Peter spomenul na slová, ktoré mu Ježiš povedal: Skôr než kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš; chytil sa za hlavu a premohol ho plač. Áno, bratia a sestry! V danej chvíli je plač zrejme najlepším vyjadrením zlyhania, strachu, pokrytectva i zbabelosti. Peter plače, pretože zlyhal. I my zlyhávame. Zlyhávame vždy vtedy, keď sa bojíme. Zlyhávame, keď máme svedčiť, ale nechceme si robiť nepríjemnosti, a tak radšej mlčíme. Zlyhávame vtedy, keď hovoríme, ale mali by sme radšej mlčať. Zlyhávame aj vtedy, keď mlčíme, ale mali by sme niečo povedať. Zlyhávame vtedy, keď si nepripúšťame vinu či chybné konanie. Zlyhávame aj vtedy, keď vinu hľadáme na druhom a v nás samých niet dosť pokory k pokániu, k ľútosti či k vyznaniu vlastného hriechu. Zlyhávame vždy vtedy, keď svojho Majstra zapierame presne tak ako aj Peter. Zlyhávame, keď meníme farby a prispôsobujeme sa vtedy, keď by sme mali ostať zásadoví.
Peter plače, pretože zlyhal. Zdá sa, že Ježiš pozná jeho slabosť lepšie než on sám. A preto ešte predtým než sa tieto udalosti stali, Ježiš Petrovi priam až prorocky hovorí : Amen, hovorím ti, že túto noc, skôr ako kohút dvakrát zaspieva, ma tri razy zaprieš (Mk 14,30). Drahý brat, milá sestra, Pán Ježiš dobre pozná tvoju i moju slabosť. Pred Ním sa nikto z nás nepotrebuje hrať na duchovného hrdinu. Dnes, keď budeme pristupovať k Ježišovej večeri, aby sme tam prijali Jeho telo a krv, nič nepredstierajme! Namiesto toho dovoľme Ježišovi, aby nám odpustil! Nechajme sa obdarovať darom odpustenia! Namiesto hrdinských rečí radšej i my spolu s Petrom zaplačme nad svojimi zlyhaniami! Zdá sa, že je to to najlepšie, čo v danej chvíli môžeme urobiť. No zároveň neostaňme iba pri tom! My z iných evanjeliových správ predsa vieme, že Peter sa nakoniec predsa len stal tou skalou, ako o tom Pán Ježiš hovoril v Matúšovom evanjeliu : Peter, ty si skala. A na tej skale si postavím cirkev a brány záhrobia ju nepremôžu.
Drahý brat, milá sestra, i ty si pozvaný k tomu, aby si sa vo svojej viere a vzťahu k Pánu Bohu stal takouto skalou. Si pozvaný k tomu, aby sa stal pevným a neochvejným. Takým sa však môžeš stať iba vtedy, pokiaľ si uvedomíš svoju slabosť a zlyhanie. Pokiaľ to svojmu Pánovi vyznáš ako hriech, pokiaľ nad tým všetkým zaplačeš. A to všetko preto, aby si i ty prijal od svojho Pána poverenie, tak ako to po udalostiach Veľkej noci prijal samotný Peter : Pas moje ovečky! Pas mojich baránkov!
Milí priatelia, evanjelista Marek nám tak dnes načrtáva dva modely správania. Pán Ježiš tu stojí ako ideálny vzor pre všetkých prenasledovaných kvôli svojej viere : Keď stojí pred sudcom, pevne dôveruje svojmu Bohu a neuhýba. Peter na druhej strane to zatiaľ ešte nedokáže. Ešte si musí prejsť svojou cestou. Cestou duchovného dozrievania. Z biblických záznamov i z dejín cirkvi však vieme, že sa mu to podarí, a tak nakoniec i on sám mučeníckou smrťou v Ríme oslávi svojho Pána a Majstra.
Drahý brat, milá sestra, možnože cítiš, že ani tvoja cesta duchovnej zrelosti nie je ešte celkom na konci. Že ešte stále zlyhávaš vo vernosti. Že sa ešte máš v čom zlepšovať a cvičiť. Zaplač nad tým všetkým ako aj Peter v našom prečítanom texte! Pros Krista o milosť, o zľutovanie, o pochopenie i druhú šancu! Nuž a na ďalšiu cestu duchovného dozrievania sa dnes vyber posilnený tým najlepším duchovným pokrmom : telom a krvou svojho dobrého Majstra! Dovoľ Božiemu Svätému Duchu, aby v tebe konal svoje dobré dielo! A staň sa pevnou skalou vo svojej viere v Krista! Veď takým ťa tvoj Otec nebeský chce mať! Amen.
