6. pôstna nedeľa (Kvetná) – diagnóza bezbožník
Written by radovan on apr 10, 2019 in - No Comments
- pôstna nedeľa – 14.4.2019
… „diagnóza : bezbožník“ …
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Rímskym 5, 6 – 11
6 Veď Kristus v určenom čase, keď sme boli ešte bezmocní, zomrel za bezbožných. 7 Sotvakto totiž zomrie za spravodlivého, aj keď za dobrého sa azda niekto odhodlá zomrieť. 8 No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. 9 Tým skôr teraz, keď sme boli ospravedlnení jeho krvou, budeme skrze neho zachránení pred hnevom. 10 Ak sme smrťou jeho Syna boli zmierení s Bohom, keď sme boli ešte nepriateľmi, tým skôr budeme zachránení jeho životom po tom, keď sme boli zmierení. 11 A nielen to, ale aj Bohom sa chválime skrze nášho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz dostali zmierenie.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
… keď sme boli ešte bezmocní, zomrel za bezbožných … Za bezbožných? Prísnosť, tvrdosť, priam až neúprosnosť apoštolových slov sa poriadneho a slušného človeka vie celkom pekne dotknúť. Svojim spôsobom nás takéto slová urážajú : „Ja som akože bezbožný? Som bezbožník? Ja, ktorý som pokrstený a vykonfirmovaný evanjelik? Ja, ktorý som sa sobášil v kostole a mám „na poriadku“ deti? Ja, čo si pravidelne platím cirkevný príspevok? Za mňa žeby musel niekto zomrieť? Čo som ja azda najväčší zločinec alebo najhorší kriminálnik?“
Akokoľvek sa nám to nepáči a uráža nás to, predsa len, slová apoštola Pavla majú pravdu! Milý priateľ, skús si dať tú námahu a spomínaj, koľkokrát si v živote porušil 10 Božích prikázaní! Veď sa to ani nedá spočítať. A 10 Božích prikázaní, to nie je iba „Nezabiješ!“ alebo „Nepokradneš!“. To je aj „Neber Božie meno nadarmo!“ Alebo tiež „Pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť!“ Rovnako tak „Nevypovieš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!“ Skús si prečítať celú Ježišovu kázeň na vrchu obsiahnutú v Matúšovom evanjeliu (5 – 7) a kriticky sa na seba pozri, v čom všetkom si nebol, resp. nie si v stave Ježišove slová dodržať! Buď k sebe úprimný a uznaj, koľko nespočetne krát si porušil Božie požiadavky! Áno, bratia a sestry, iba keď Duch Svätý v človeku prebudí takéto kritické svedomie, kritický úsudok o sebe samom, môže človek dôjsť k poznaniu svojho skutočného biedneho postavenia a žalostného statusu pred Hospodinom. Naše vlastné svedomie nás obviňuje. Naše vlastné svedomie ide proti nám.
Bratia a sestry, fakt je, že iba poctivá analýza nášho ozajstného stavu pred Bohom je základom toho, aby sme sa mohli pohnúť ďalej. Je to presne tak, ako keď človek príde do ambulancie za lekárom s tým, že má určité zdravotné problémy. Najprv sa musí určiť diagnóza, čo problém vyvolalo, čo ho spôsobilo, a následne sa stanoví postup liečby. Presne tak je tomu aj v oblasti duchovnej. Pokiaľ i v tejto sfére chce dôjsť človek uzdravenia, musí vidieť, uznať a pochopiť to, ako je to s ním v skutočnosti. V prvom rade musí uznať, že má problém. Na druhej strane : Kto problém nevidí, kto si myslí, že ho nemá, ten ho ani nerieši. Ten nehľadá uzdravenie, nakoľko sa necíti byť chorý. Milí priatelia, koľko je dnes takýchto medzi nami?! Stanovenie presnej duchovnej diagnózy je teda prvým krokom v procese uzdravenia, záchrany, spásy a v neposlednom rade : istoty spásy samotnej. Z toho, čo sme zo slov apoštola Pavla počuli, dnes môžeme konštatovať jasnú, presnú a jednoznačnú diagnózu, ktorá sa týka nás všetkých : „bezmocný bezbožník“.
Na otázku čo sa nádeje večnosti týka, dala jedna kresťanka na svoju obhajobu takúto odpoveď : „Vždy robím najlepšie ako viem. Viac odo mňa Boh predsa žiadať nemôže.“ Bratia a sestry, koľko je takých, ktorí uvažujú presne rovnako?! Tak ako táto anonymná kresťanka zmýšľa nespočetne veľa ďalších ľudí : „Pán Boh na mne predsa môže nájsť aj dosť veľa dobrých vecí. Dosť na to, aby mi preukazoval svoju milosť. Zaslúžim si Božiu milosť, pomoc, ochranu i požehnanie. O akej bezmocnosti je tu teda reč? O akej bezbožnosti sa tu vôbec niekto opovažuje hovoriť?“ Bratia a sestry, určite to nie je nič zvláštne, či výnimočné, ale väčšina takto zmýšľajúcich je presvedčená o jednom : „V podstate som to myslel vždy dobre, i keď možno nie všetko mi vyšlo tak, ako som chcel. No nemal som zlý úmysel. Čo z toho vyplýva? Pán Boh predsa musí mať aj s mojimi slabosťami pochopenie“.
Drahí priatelia, Božia zhovievavosť a trpezlivosť je zaiste obrovská. Čo však, keď odo mňa Pán Boh žiada viac než len to moje „najlepšie“? Čo, keď odo mňa žiada viac než len dobrý úmysel? Aj jeden z Ježišových učeníkov – Peter – nebol síce dokonalý, ale veril, priam bol o sebe presvedčený, že Ježišovi ostane verný za každých okolností až do smrti. I on mal iba tie najlepšie úmysly. V podstate to myslel dobre. Uvedomoval si síce, že Božiu milosť potrebuje, ale žeby za neho mal Ježiš položiť svoj život? Tak to už bolo priveľa! „To sa Ti nesmie stať, Pane!“
Keď sa však končil Veľkopiatkový deň, Peter vedel jedno : „Zlyhal som na celej čiare. Moje slovo nemá väčšiu cenu ako pľuvanec na zemi. Som iba jeden obyčajný klamár a zradca. Síce s dobrými úmyslami, ale nie som o nič lepší ako Judáš, Kaifáš, Pilát, farizeji alebo ako ostatní učeníci. Vo svojom srdci patrím medzi bezbožníkov. Medzi bezmocných, slabých a zlyhávajúcich bezbožníkov…“ Peter, podobne ako neskôr Pavol a množstvo ďalších pochopil jedno : „Vo mne samotnom neprebýva nič dobré …“
Bratia a sestry, keď sa už nedajú nájsť žiaden ospravedlnenia, výhovorky ani poľahčujúce okolnosti, zrazu sa človek začne báť. Jeho vlastné svedomie ho vyľaká. Človek si totiž rýchlo začne uvedomovať svoj zúfalý status pred Bohom. A tak sa pýta : Je pre mňa bezbožného ešte nejaká nádej? Môže mi niekto nejako pomôcť? Existuje nejaké východisko z tejto bezbožnosti a bezmocnosti sám si pomôcť?
Áno, drahý priateľ, existuje! Nakoľko si v procese duchovného uzdravenia správne určil svoju diagnózu ako bezbožníka, teraz smieš skrze vieru počuť tú neopísateľnú správu plnú milosti : Kristus zomrel za bezbožných. Keď toto vieš, keď tomuto veríš, potom už nemáš potrebu hľadať v sebe stále niečo dobré a predkladať to Bohu ako dôkaz svojej dobroty, dostatočnosti, dobrého úmyslu či bezúhonnosti. Pochopil si totiž jedno : Spása a odpustenie sú tu iba pre bezbožných. Pre tých, ktorí sú ochotní si to priznať. Pre tých, ktorým vlastná pýcha nebráni uznať si to. Pochopil si, že spása a odpustenie sú tu iba pre tých, ktorí ich hľadajú v Kristovi. Je to tak ako napokon aj samotný Kristus Pán hovorí : Neprišiel som hľadať spravodlivých, ale hriešnikov. Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.
Drahý brat, milá sestra, i keby si v živote nič iné nepochopil, keď toto vieš, keď sa s týmto stotožňuješ, keď toto deklaruješ, pochopil si to najpodstatnejšie a najdôležitejšie. Pretože práve v tomto poznaní je ukrytá tvoja večná spása, záchrana, milosť a odpustenie tvojich hriechov – a to nie kvôli tvojej dobrote, výkonom a dobrým úmyslom. Ale kvôli dobrote Boha Otca. Kvôli Kristovmu výkonu. A kvôli dobrým úmyslom Ducha Svätého s nami všetkými.
Dnes túto dobrotu Boha Otca, výsledok Kristovho výkonu ako aj dobrý úmysel Ducha Svätého budeš môcť, drahý priateľ, osobne zakúsiť v tele a krvi nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Toho, ktorý „v určenom čase, keď sme boli ešte bezmocní, zomrel za bezbožných.“
A preto dnes chceme volať : Buď oslávený, Ty, Baránok Boží, za to, že si zomrel za naše hriechy. Za to, že si svoj svätý život položil za nás – bezbožných. Amen.
