6. pôstna nedeľa (Kvetná) – O jednom oslíkovi …
Written by radovan on mar 25, 2015 in - No Comments
6. pôstna nedeľa (Kvetná) – 29. 3. 2015
„O jednom oslíkovi …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista! Amen.
J 12, 14 – 15
14 Keď Ježiš našiel osliatko, posadil sa naň, ako je napísané: 15 Neboj sa, dcéra sionská, ajhľa, tvoj kráľ prichádza, sediac na osliatku.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Mať namaľovaný svoj vlastný portrét, to nie je len tak. To nemá hocikto. Nie je to maličkosť. A pokiaľ to má dobre vyzerať, pokiaľ to má mať nejakú umeleckú a výpovednú hodnotu, pokiaľ to má byť kvalitné, nebude to ani lacné. Nie náhodou si v minulosti dávali maľovať portréty iba zámožnejší a vysoko postavení ľudia. Tieto obrazy dnes obdivujeme v múzeách, galériách alebo iných expozíciách. Podľa nich si vieme aspoň sčasti predstaviť, ako ten ktorý šľachtic, panovník, gróf, cisár, či kráľ z našich, či svetových dejín vyzeral. Fotoaparáty totiž ešte nejestvovali. Nešlo však len o znázornenie samotnej podoby človeka, ale aj pózy, v ktorej ho maliar „zvečnil“. Viacerí králi, či cisári, ako vieme, sa nechávali maľovať na statných, krásnych tátošoch. Chceli tým demonštrovať svoju moc, silu, prestíž, vyvýšenosť, nezávislosť, postavenie a prevahu nad ostatnými. Vskutku, impozantná póza! Takto zobrazených môžeme vidieť napríklad českého kráľa Václava, ale aj francúzskeho cisára Napoleóna, kráľa Ľudovíta XVI., ale aj kráľa Ladislava, samozrejme aj mnohých ďalších. Kvôli takýmto portrétom nemusíme hneď cestovať do „Lúvru“ alebo do Ermitáže v Peterburgu. Stačí zájsť hoc aj do betliarskeho kaštieľa a kochať sa.
Jánovo evanjelium, z ktorého sme čítali, nám dnes pred oči posúva tiež jeden portrét. Je však v niečom iný. Vyobrazuje síce kráľa, len to zvieratko pod ním nám tam akosi nepasuje. Nie je to nijaký statný kôň, ani vraník, ani tátoš. Nie! Obyčajný osol. K tomu ešte aj požičaný! Dokonca ani ten, ktorý na ňom sedí nevyzerá nejako zvlášť urodzene. Žiadne prestížne a drahé oblečenie, žiadne brnenie, dokonca ani meč v ruke. Vskutku, zvláštny portrét. Skôr karikatúra plná irónie. Áno, priatelia, Pán Ježiš ako Kráľ kráľov, Ten, ktorý bol pri stvorení univerza, do Jeruzalema nevstupuje na tom najkrajšom a majestátnom koňovi, akého by si Kráľ a Pán Jeho formátu bezpochyby zaslúžil. Nie! On do mesta Jeruzalem vchádza na oslíkovi, ktorý je pre nás dodnes symbolom sprostého, zaťatého, tvrdohlavého a svojim spôsobom aj podradného zvieraťa. Nikdy v dejinách to nebolo zviera hodné kráľa. Až na jeden prípad – tento. Oslík bol vždy pokladaný za zviera chudobnejších vrstiev. Žiaden svetský kráľ by sa nikdy nedal namaľovať ako sedí na oslovi. To by zrejme radšej nechcel mať žiaden portrét ako takýto! Veď by to bola čistá blamáž a diskreditácia jeho osoby, úradu a postavenia! Niečo nedôstojné, nepredstaviteľné, nechyrované, ponižujúce, priam až ironické a urážajúce.
Bratia a sestry, práve na oslíkovi vstupuje Ježiš do mesta Jeruzalem. Tak ako ešte v tele svojej matky Márie vošiel na chrbte oslíka do Betlehema, aby telesne vstúpil do dejín do tohto sveta, tak teraz opäť na oslíkovi vstupuje do Jeruzalema, aby telesne dejiny tohto sveta za krátko opustil. Položili ste si už otázku : Prečo práve takýmto spôsobom Ježiš vstupuje do svätého mesta? Určite je to aj preto, aby sa naplnilo starozmluvné Zachariášovo proroctvo : Neboj sa, dcéra sionská, ajhľa, tvoj kráľ prichádza, sediac na osliatku. Celý Ježišov život bol napokon jedným veľkým napĺňaním starozmluvných proroctiev, a Jeho posledné okamihy na tomto svete, zvlášť.
No dá sa na to pozrieť ešte aj ináč. Kôň, to je zviera vhodné pre únik, útek. Dá sa na ňom rýchlo odcválať a šikovne sa ponoriť do povestnej anglickej hmly, obrazne povedané. Teda zmiznúť, zatajiť sa, ukryť sa. Povedané priamo : dá sa na ňom jednoducho zdrhnúť, keď sa objavia problémy. Pán Ježiš však necvála na tátošovi ako Napoleón alebo nejaký iný mocipán. Nemá tendenciu unikať pred nebezpečenstvom. Naopak! On kráča v ústrety svojej smrti s plným vedomím. Pri Jeho zatýkaní a ukrižovaní vojaci nemusia použiť násilie ani donucovacie prostriedky. Nie! Svojmu utrpeniu a smrti kráča celkom vedome, úmyselne, zámerne. Podkovy oslíka sú pritom veľmi vhodné pre túto kamenistú a nerovnú cestu, po ktorej sa nesie Syn Boží. Aj keď by sa to nezdalo, oslík má oproti koňovi jednu výhodu. Dokáže si oveľa lepšie poradiť práve s takýmto problematickým terénom, s príkrym stúpaním. A Ježišova cesta v tejto chvíli naozaj vedie strmo do kopca. Najprv do mesta Jeruzalem, ktoré je v kopcoch, potom na Golgotu a následne na kríž.
Je to nebezpečná cesta, na ktorú sa Syn Boží vydal. Nejde však len o jej hrboľatosť, nespevnenosť a pokrivenosť. Nejde len o to, že sa jedná o prudký „stupák“. Oveľa horšia je pokrivenosť a labilnosť ľudských charakterov, ktorí Ježiša čo chvíľa obklopia. Oveľa horšia je stúpajúca ľudská agresia, drzosť, urážky a poníženie voči Božiemu Synovi. Tie nestúpajú len do Jeruzalema, ale rovno pred tvár všemohúceho Boha do neba. Je to cesta, na ktorej sa z Neho budú už čo chvíľa vysmievať. Budú po Ňom pľuť, s radosťou a chuťou si do Neho udrú. Jeho vlastný národ Ho vydá mučeniu, aby Ho nakoniec pribili na drevo.
Bratia a sestry, dnes je úrad kráľa už svojim spôsobom stredoveký prežitok. Žijeme v demokratickom zriadení, kde je akákoľvek predstava absolutistického panovníka, tyrana, ktorý má vo všetkom posledné slovo, vylúčená. Predsa však sa len nájdu krajiny, kde je ešte úrad kráľa zachovaný. Jedná sa však zväčša len o symbolickú, reprezentatívnu funkciu v takomto štáte, nie o funkciu riadiacu.
Pán Ježiš napriek tomu ostáva Kráľom. Nie je to len symbolický Kráľ. Nie je to len Kráľ ako spomienka na staré časy. Nemá síce svoje pozemské kráľovstvo a poddaných. Nedisponuje ani vzácnymi korunovačnými klenotmi. Neprebýva v drahých zámkoch a prepychových hradoch. Taktiež nie je obklopený telesnou strážou a nejazdí na vyberanom konskom plemene. Nie! Nič z toho! Tvoj Kráľ má len požičaného oslíka. Nechce zdrhnúť tak ako dnes robia mnohí, keď sa objavujú problémy. Najlepšie niekam do exotických teplých krajín, ktoré okrem priaznivej klímy majú ešte jednu výhodu : nevydávajú odsúdených kriminálnikov. Ježiša nikto nechráni. Tvoj Kráľ ide na oslíkovi kvôli tebe. Jazdiť na oslovi, to pre Neho nie je žiaden koníček, žiadne hobby, ani slasť. Nie je to nijaké extrovertné predvádzanie sa nejakého šľachtica. Tvoj Kráľ ide na oslíkovi v ústrety smrti – kvôli tebe, za teba. On totiž za teba musí zomrieť. On za teba chce zomrieť. Prichádza, aby ťa oslobodil zo satanových pazúrov. Tvoj Kráľ sa nesie na oslíkovi v ústrety smrti, aby si ty mohol žiť. Možno by nebolo od veci, keby si Mu svoju vďačnosť vyjadril aj touto krátkou modlitbou :
Milý Spasiteľ, ďakujem Ti, že si kvôli vstúpil do Jeruzalema na oslovi. Môj Kráľ, ďakujem Ti, že si sa neukryl a neutiekol. Môj Pane, ďakujem Ti, že si ma zachránil. Amen.
