7. po sv. Trojici – „vox populi“ nie je vždy „vox Dei“
Written by radovan on júl 27, 2022 in - No Comments
- po sv. Trojici – 31. 7. 2022
„… “vox populi“ nie je vždy „vox Dei“ …
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
J 6, 1 – 15
1 Potom Ježiš odišiel na druhú stranu Galilejského, čiže Tiberiadského mora. 2 Šiel za ním veľký zástup ľudí, pretože videli znamenia, ktoré robil na chorých. 3 Ježiš vystúpil na vrch a posadil sa tam so svojimi učeníkmi. 4 Blížila sa Pascha, židovský sviatok. 5 Keď Ježiš pozdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľký zástup, povedal Filipovi: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? 6 Ale to povedal preto, že ho chcel vyskúšať, lebo sám vedel, čo urobí. 7 Filip mu odpovedal: Ani za dvesto denárov chleba nebude dosť, aby sa každému ušlo aspoň trochu. 8 Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: 9 Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby; ale čo je to pre toľkých? 10 Ježiš prikázal: Usaďte ľudí! Na tom mieste bolo mnoho trávy. Posadalo si tam teda okolo päťtisíc mužov. 11 Ježiš vzal chleby, dobrorečil a rozdával sediacim; podobne aj z rýb toľko, koľko chceli. 12 Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar! 13 Po tých, čo jedli, pozbierali teda nalámané zvyšky jačmenných chlebov a naplnili nimi dvanásť košov. 14 Ľudia, ktorí videli znamenie, čo vykonal Ježiš, hovorili: Toto je naozaj prorok, ktorý má prísť na svet. 15 Keď Ježiš spoznal, že chcú prísť a zmocniť sa ho, aby ho urobili kráľom, odišiel znova na vrch, aby bol celkom sám.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Na dnešnom kázňovom evanjeliovom texte ma zaujali hneď tri dvezáležitosti, o ktoré by som sa chcel spolu s vami podeliť. Všetky tri sa v podstate týkajú Krista, resp. nášho vnímania Pána Ježiša. Prvá rieši problematiku našej dôvery v Božiu starostlivosť. Druhá pojednáva o našom vzťahu k Ježišovi a tretia poukazuje na naše vnímanie Kristovej osoby, diela a pôsobenia.
- Problematika dôvery človeka v Božiu starostlivosť. Z času na čas mám to šťastie, že sa môžem zúčastniť svadieb a svadobných hostín. Sú svadby, na ktorých sa podáva niekoľko chodov skvelých jedál. Ale sú aj také svadby, na ktorých sa po hlavnej večery hosťom ponúkajú tzv. švédske stoly, resp. cattering a pod. V každom prípade sa jedná o množstvo dobrôt, či už z teplej alebo studenej kuchyne. Okrem toho: všetko je tak nádherne naaranžované, že človeku je na prvý pohľad až ľúto to všetko rozbabrať.
Spomínam si na nejednu svadbu, kedy mi po ohlásení otvorenia bufetu takpovediac spadla sánka z tej širokej ponuky jedál, ale tiež z množstva samotného jedla. Pomyslel som: aj keby všetci títo ľudia mali neviem aký hlad, nie je možné, aby toto všetko pojedli. A mal som pravdu. Ako sa povie: človek má len jeden žalúdok. Oči by síce jedli, ale brucho je plné.
I keď je jedla na svadbe dostatok, ba až navyše a prebytok, predsa len hostia nejeden raz majú obavu či starosť z toho, či sa dosť zvýši aj pre nich, či sa im dosť ujde. A tak, keď sa k stolom s jedlami dostanú, poväčšine si naložia vrchovato. Veď: pre istotu. Radšej mať ako nie. To pozorného pozorovateľa zákonite dovedie k poznaniu: Áno! Takí sme, my ľudia. Stále máme strach, stále sa bojíme, stále máme obavu a starosť z toho, že nebudeme mať dosť, že na nás sa neujde. Nie inak tomu zrejme bolo aj pri tých piatich tisícoch, ktorí sa vtedy zhromaždili okolo Ježiša niekde na kopci v Galilei.
Bratia a sestry, dnes vďaka Pánu Bohu ešte stále žijeme v dostatku a prebytku. No napriek tomu prepadáme strachu z toho, že nebudeme mať dosť, že nám nebude stačiť, že o niečo budeme ukrátení. Ťažko povedať prečo, ale tento postoj je v nás, ľuďoch, hlboko zakorenený a bráni nám, aby sme svojmu nebeskému Otcovi naplno dôverovali. Pritom pravda je taká, že On sa o nás chce starať.
Pán Ježiš bol obklopený päťtisícovým zástupom a dokonale sa postaral o to, aby bol nasýtený každý. To jest: na nikoho sa nezabudlo. Nikto neodišiel na prázdno. Čo je úžasné, to je tá skutočnosť, že Ježiš nebol uprostred zástupu iba vtedy. On je medzi nami i dnes. Je pri každom jednom z nás. Je aj pri tebe, a to vždy vtedy, keď možno cítiš nedostatok. Nemusí to pritom byť iba nedostatok na jedle. Možno cítiš nedostatok na zdraví alebo vo financiách. Ten istý Ježiš, ktorý sa vtedy dokázal postarať o nedostatok a núdzu svojich poslucháčov, ten istý Ježiš chce dnes posilňovať aj teba, aby sa tvoje srdce upokojilo. Aby si sa aj ty cítil chránený a skrytý v Božej starostlivej, otcovskej ruke a mocne Bohu dôveroval, že to má pod kontrolou, že i ty si v Jeho ochrane a že z Jeho ruky ťa nevytrhne nikto a nič. To je teda to prvé, čomu nás dnes chce naučiť príbeh o nasýtení päťtisícového zástupu. Chce nás povzbudiť, aby sme Ježišovi dôverovali. Nuž a ja si skromne dovolím povedať, že je to naša celoživotná úloha, aby sme sa v tejto dôvere deň čo deň viac a viac cvičili.
- Náš vzťah k Ježišovi. To je to druhé, čo by som si s vami chcel na dnešnom príbehu všimnúť. Za Ježišom prišlo niekoľko tisíc ľudí, aby Mu načúvalo. Vskutku početný zástup, masa ľudí, poslucháčov, „fanúšikov“, „sympatizantov“, za ktorú by sa nemusel hanbiť žiaden moderný politik alebo star zo showbiznisu. I keď počúvanie Božieho slova nie je telesne namáhavé, predsa len: človek i pri tejto aktivite vyhladne. Nuž a Pán Ježiš necíti zodpovednosť za počúvajúci zástup len čo sa týka kázania Božieho slova. Nezaujíma Ho iba duchovné nasýtenie, i keď to bolo prvoradé. Jeho zaujíma aj telesná stránka poslucháčov a ich telesné potreby vo všeobecnosti. Jednou z nich bol a nesporne aj je hlad, pocit hladu. Pán Ježiš sa teda zaujíma, a to ešte aj dnes, o človeka v jeho komplexnosti. A takto by sme ľudí okolo seba mali vnímať aj my, kresťania. Takto by ich mala vidieť a vnímať aj cirkev ako taká. Nebyť tu len preto, aby sme ľuďom pekne o Bohu hovorili, ale im v Božom mene aj poslúžili a pomohli im v napĺňaní ich telesných potrieb, nakoľko je to možné. Nuž a jednou z nich, tak vtedy ako aj dnes, je hlad, resp. jeho utíšenie.
Ani Ježiš preto nechcel svojich poslucháčov prepustiť domov, síce nasýtených Božím slovom, ale s prázdnym bruchom. Preto sa pýta jedného zo svojich učeníkov, konkrétne Filipa : Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? Filip bol zrejme dobrý v počtoch, a tak rýchlo vyrátal, koľko chlebov sa dá kúpiť za takých napríklad 200 denárov a prišiel k záveru : Ani za dvesto denárov chleba nebude dosť, aby sa každému ušlo aspoň trochu.
Evanjelista Ján ako poznámku k Ježišovej otázke uvádza tieto slová: Ale to povedal preto, že ho chcel vyskúšať, lebo sám vedel, čo urobí. Išlo teda o skúšku, o akýsi test. Ale nie o testovanie toho, aký dobrý počtár a matematik Filip je. Nie, Ježiš tu sleduje iný zámer: Zoberie v tejto chvíli Filip do úvahy iba ľudské možnosti a zdroje alebo si spomenie aj na možnosti, schopnosti a zdroje Syna Božieho, s ktorým už smeli čo to prežiť? Bude Filip iba taktizovať, zvažovať, analyzovať, prepočítavať a špekulovať alebo bude dôverovať a spoľahne sa i v tejto veci, i v tejto situácii na svojho Majstra?
Drahí bratia, milé sestry, aj nás Syn Boží z času na čas vovádza do situácií, v ktorých nás môže alebo aj chce vyskúšať a otestovať. Ako ty, milý priateľ, riešiš ťažkosti na svojom pracovisku, v živote alebo v rodine? Je to len o tom, že taktizuješ, zvažuješ, analyzuješ, prepočítavaš a trápiš sa ako by sa tvoj problém dal vyriešiť alebo aj dôveruješ v Božiu moc a pomoc pri riešení a nachádzaní východiska?
Zrejme nikomu z nás netreba vysvetľovať, že naše ľudské možnosti, schopnosti a zdroje sú obmedzené, limitované a svojim spôsobom aj malé. Napriek tomu si dávame veľa námahy a úsilia, špekulujeme tak i onak, ako dostať našu situáciu, náš problém pod kontrolu a nájsť nejaké východisko. Priznajme si : často pritom zabúdame na Božie zdroje pomoci, na Božie neobmedzené možnosti a schopnosti. Či chceme, či nie, podobáme sa Filipovi. Sme neraz ako on. My ľudia sme takí! Nemáme mu preto dnes čo vyčítať!
Drahý brat, milá sestra, maj na pamäti, že keď sa v živote viac spoliehaš iba na samého seba, na svoje prostriedky a „záchranné balíčky“, o to častejšie ťa Pán Boh bude vovádzať do kadejakých životných skúšok. Nie preto, že by ťa nemal rád. Nie preto, že by mu na tebe nezáležalo. Nie preto, že by si mu bol ľahostajný. Nie! Nič z toho! Naopak! Bude to robiť práve preto, že ťa má rád, že mu na tebe záleží, že si pre neho nesmierne vzácny. A preto ťa chce naučiť viac dúfať, nádejať sa a spoliehať na Neho ako na seba. Viac očakávať od Neho ako od seba. Viac veriť a dôverovať Jemu ako sebe. Je fakt, že niekto sa túto dôležitú životnú lekciu naučí skôr a niekomu to trvá dlhší čas. Niekto si toho v živote musí prebojovať viac, niekto menej, kým túto hlbokú pravdu pochopí. No či skôr, či neskôr – dôležité je poučiť sa a vedieť sa s dôverou odovzdať do dobrých, ochranných a žehnajúcich otcovských rúk. Drahý brat, milá sestra, už si tak spravil / spravila vo svojom živote?
- Vnímanie Kristovej osoby, diela a pôsobenia. Tretia a posledná vec, ktorá ma na dnešnom evanjeliu oslovila, sa týka Ježiša ako Kráľa, resp. skôr Jeho menovanie, či túžba menovať a vyhlásiť Ho za kráľa. V dejinách sa zväčša zakaždým uplatnila zásada : vox populi, vox Dei – v preklade : hlas ľudu je hlas Boží. Ale tu, po zázračnej udalosti nasýtenia, hlas ľudu hlasom Božím nebol. Veď aké úžasné by to bolo! Nikto by už ani nemusel pracovať! Tento Ježiš by nám bez práce zázračne vyčaroval chleby alebo aj iné dobroty. Ba čo len jedlo! On by nám vyčaroval v podstate všetko! Keby naši vojaci v odboji proti rímskym okupantom padli alebo sa zranili, tento Ježiš by ich vzkriesil z mŕtvych alebo ich uzdravil. Takto by sme v podstate nemali žiadne straty! S takýmto Ježišom ako kráľom na čele by sa nám žilo. Boli by sme čoskoro pánmi sveta!
Milí priatelia, Pán Ježiš veľmi dobre rozpoznal nízke uvažovanie niektorých ľudí zo zástupu. Ak by vtedy bol súhlasil so svojim menovaním za kráľa Izraela, bol by kráľom, ktorý by musel plniť požiadavky tých, ktorí Ho kráľom urobili. Musel by plniť ich očakávania a priania. No tým by sa predsa celkom spreneveril poslaniu, ktoré prijal od svojho Otca. Degradoval by sa z titulu Pán pánov a Kráľ kráľov na titul : jeden z mnohých. Po udalosti nasýtenia sa tak pri Ježišovi znova objavuje diablovo pokušenie zo začiatku Jeho verejného pôsobenia : Ak padneš na kolená a budeš ma vzývať (hovorí satan), toto všetko bude tvoje. Satan v tejto chvíli hovorí cez zástup. A Ježiš toto pokušenie jasne identifikuje, rozpoznáva a čelí mu najlepšie ako sa dá. Útekom od pokušenia, útekom do samoty so svojim nebeským Otcom, útekom do modlitby.
Aj satan vtedy, aj nasýtený zástup teraz však akosi nechápu jednu principiálnu pravdu : Ježiš už Kráľom je! Nemožno predsa urobiť kráľom niekoho, kto už je Kráľ. On je Pán! Ľudia nemajú právo Ježiša zneužívať k tomu, aby sa oni stali pánmi sveta. Nemá na to právo ani satan, ani cirkev ani klérus! Je len jeden Pán pánov a Kráľ kráľov! Ten, ktorého potvrdil a priznal sa k Nemu sám Boh vo chvíli Jeho krstu v Jordáne : Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie. A tým je Ježiš Kristus.
Je smutné, milí priatelia, že očakávania ľudí ohľadom Mesiáša boli v tom čase viac politické ako duchovné. Nasýtený zástup len potvrdil, že na plnom bruchu mu záleží viac ako na duchovnej strave. Či tomu tak nie je neraz aj dnes? Neraz žiaľ i medzi kresťanmi? Na politickej slobode im záleží viac ako na duchovnej slobode, ako na oslobodení z otroctva, područia a jarma hriechu a smrti. Zdá sa vám, že dnešný človek uvažuje ináč? Mám pocit, že ani nie.
Zástup nechápe, že Ježišovi ide o viac ako len o nejaký ten zázrak. On na tento svet predsa neprišiel ako kúzelník. Neprišiel na pobavenie publika. Neprišiel sem spraviť show. Prišiel, aby unavení a preťažení životom mali budúcnosť. Svojim zázrakom nasýtenia chcel im vtedy a chce i nám tu dnes poukázať na to, čo ľudia nevidia, možno vidieť nechcú. Ježiš sám je ten chlieb života, ktorý my máme jesť. Máme ho jesť doslova v Jeho svätej večeri ako pripomenutie si Jeho obetnej a zástupnej smrti za nás, pre nás a kvôli nám. Máme ho jesť aj v tom zmysle, že Mu dôverujeme a spoliehame sa na Neho. Máme Ho jesť aj tak, že v Neho veríme ako v jednorodeného Syna Božieho. Máme Ho jesť tak, že Jeho slovo žijeme a zachovávame.
Bratia a sestry, začal som tým, že na dnešnom evanjeliovom príbehu ma zaujali tri veci. Jedna rieši problematiku dôvery človeka v Božiu starostlivosť, druhá pojednáva o našom vzťahu k Ježišovi a tretia rieši naše vnímanie Jeho osoby, diela a pôsobenia. Na čom je teda založený náš vzťah k Nemu? Na dôvere iba v seba samého, na kalkulovaní s vlastnými možnosťami alebo na spoliehaní sa na Jeho schopnosti? Je to o našej sebadôvere alebo o dôvere v Neho? A ako je to s našim vnímaním Jeho osoby, diela a pôsobenia? Nevidíme v Ježišovi neraz iba zázračného divotvorcu, ktorý nám vyčaruje to, čo práve chceme? Na základe dnešného príbehu sa v Ňom skôr učme vidieť Toho, ktorý je skutočný chlieb života, ten pravý pokrm a pravý nápoj, ktorý máme prijímať. Pokrm a nápoj, ktorý je pre večnosť. Amen.
