8. po sv. Trojici – Boh na lavici obžalovaných
Written by radovan on júl 16, 2024 in - No Comments
- po sv. Trojici – 21. júl 2024
„… Boh na lavici obžalovaných …“
Milosť so všetkými nami, ktorí nehynúcou láskou milujeme nášho Pána Ježiša Krista! Amen.
Iz 45, 6 – 7
Ja som Hospodin a nieto viac nikoho! Ja formujem svetlo a tvorím tmu, pôsobím blaho a tvorím biedu. Ja som Hospodin, ktorý to všetko robí.
Milé sestry, drahí bratia v Kristovi Ježišovi!
Tvorí, resp. spôsobuje Hospodin zlo? Mnoho ľudí si to myslí. Pripisujú Bohu všetko zlo, ktoré sa vo svete deje a preto s Ním nechcú nič mať. Okolo nás sa vlastne neustále odohráva akýsi súdny proces, v ktorom ľudia súdia Boha. Hovoria: Neveríme v Neho a ani neuveríme, pretože – ak vôbec existuje – zodpovedá za všetko na svete, a svet je zlý. Boh za to môže. A s takýmto zlým Bohom my nechceme mať nič spoločné. Buď je všemohúci, ale potom je krutý a nespravodlivý. Alebo nie je všemohúci, ale potom nám nedokáže pomôcť. A ak nám nevie pomôcť, potom Ho nebudeme ani uctievať, ani sa o Neho zaujímať. Tí sčítanejší dokonca povedia, že takto predsa stojí o Bohu aj v Biblii. Dnešný kázňový text je toho priamym dôkazom. V ňom čítame, že Hospodin tvorí biedu. V inom preklade: Hospodin tvorí zlo. Čo tieto slová znamenajú? Môžeme na základe týchto slov Boha obviňovať za všetko zlo, ktoré sa deje vo svete? Alebo tu ide o niečo iné? Pozrime sa najprv na súvislosť, v ktorej daný kontroverzný výrok zaznieva. Toto nesmieme prehliadnuť, ak nechceme dôjsť k neprávnym uzáverom.
V prvom rade: Je to slovo určené Izraelu, Božiemu ľudu v babylonskom zajatí. Ich premožitelia im vtedy hovorievali: Nechajte Hospodina tak! Neverte v Neho! Nevzývajte Ho ani Ho neuctievajte! Veď my sme Ho porazili. Pád Jeruzalema to dokazuje. Keby váš Boh za niečo stál, nemohol predsa dopustiť, aby sme mu zničili chrám! Podľa starodávnych babylonských predstáv mohol totiž ktorýkoľvek boh na svete pôsobiť iba vtedy, ak mal svoj chrám. Prostredníctvom chrámu vstupovala do sveta Jeho moc a vláda. Ak chrám nemal, bol nečinný a nemohúci. Vy izraelskí blázni – a dnes by sme mohli povedať: vy blázniví kresťania, veď uctievate niekoho, kto je už vyradený! Určite nestačí na to, aby vám nejako pomohol. Pád Jeruzalema a úpadok cirkvi sú toho jasným dôkazom.
Na toto odpovedá Hospodin ústami svojho proroka Izaiáša: Pád Jeruzalema a vôbec všetko to zlé, čo prišlo a prichádza na Boží ľud, na cirkev, nikdy nebol a ani nie je dôkaz o Hospodinovej bezmocnosti, slabosti alebo dokonca dôkaz Jeho neexistencie. Naopak! Tie zlé veci sú Jeho súdom, ktorým svoj ľud navštevuje, prečisťuje a privádza k sebe. To, čo na nás prišlo, neznamená, že sa veci Bohu vymkli z rúk, ale naopak. Boh tu stojí ako jediný vládca nad všetkým, čo jestvuje. A napokon aj s tým chrámom je to úplne ináč. Božím chrámom je celý svet, všetko stvorené. A Boh vo svojom stvorenstve vládne načisto zvrchovane. Aj keď ľudia, zaslepení hriechom, zahľadení sami do seba a do svojich činov Jeho vládu nevidia.
Pozrime sa však na to, čo sa hovorí v Iz 45 hneď od začiatku tejto kapitoly. Je to slovo určené perzskému kráľovi Kýrosovi, ktorý v roku 539 pnl. dobyl Babylon a tak nad ním vlastne vykonal Boží súd. Hospodin si ho k tomu vyvolil a pomazal – dokonca je tu takto aj nazvaný: Pomazaný, aby sa zasadil za spravodlivosť a dopomohol k právu utláčaným. Preto mu dá Hospodin víťazstvo aj nad nepriateľmi. Nikto pred ním neobstojí. Kýrosovo ťaženie bolo vskutku triumfálne. Sám Babylon pred ním dokonca otvoril brány. Bolo to najmä preto, nakoľko tento panovník bol v porovnaní s predchádzajúcimi vládcami omnoho spravodlivejší a tolerantnejší. Zasadil sa za práva zajatých a podrobených národov. Prepustil Izraelcov späť do vlasti z babylonského zajatia a v podstate si zaslúžil titul Pomazaný.
Takýmto úžasným spôsobom si Hospodin použil panovníka, ktorý o Ňom ani nevedel. Hospodin hovorí: Opásal som ťa, hoci si ma nepoznal. Či už Kýros Hospodina pozná alebo nie, napokon nie je až také rozhodujúce. Dôležité je, že koná Boží súd nad babylonskou krutosťou a svojvôľou. Aj dnes sú okolo nás a medzi nami ľudia, ktorí o Bohu nevedia alebo sa k Nemu nehlásia, a predsa si ich Boh používa ako svoje nástroje. Dôležité totiž nie je to, čo si myslia ľudia, ani to, čo si myslíme my. Dôležité je, že všetko je napokon Božie dielo, ktoré nás má doviesť k poznaniu, že Hospodin je jediný skutočný Boh a že okrem Neho nijaký iný už neexistuje.
Sestry a bratia, poznanie Boha je dôležité. Ale ako sa má toto poznanie rozšíriť? Na to je tu Izrael, Boží ľud, alebo ak chcete cirkev. Tá o Ňom má vydávať svedectvo. Veď k tomu je cirkev v prvom rade povolaná. Preto je dôležité, aby veriaci ľud nemlčal ani v dnešnej dobe, ale plnil si svoje poslanie. Iba Hospodin a žiaden iný, toto sa ozýva ako refrén z Izaiášovho proroctva. Prečo?
Vtedy k tomu bol dobrý dôvod. Mnohé národy staroveku si mysleli, že sú bohovia, ktorí pôsobia dobro a zas bohovia, ktorí pôsobia zlo. V perzskom náboženstve, ktorého prívržencom bol aj samotný kráľ Kýros, to bolo prepracované ešte lepšie. Sú len dvaja bohovia – dobrý a zlý. To je zaujímavé. Ak má zlo svojho vlastného boha, prečo ho potom neuctievať? Čím? Nuž: Konaním zla! Pravda je taká, že mnohí sa o to pokúsili a pokúšajú a vždy to dopadlo a dopadne zle.
Proti tomu tu stojí Izaiášovo svedectvo, že Hospodin činí jedno i druhé: Ja formujem svetlo a tvorím tmu, pôsobím blaho a tvorím biedu. Hebrejské znenie tohto verša je zvláštne. Veľmi výrazne nám pripomína prvú kapitolu prvej knihy Mojžišovej. Tam čítame, že Boh stvoril svetlo a oddelil ho od tmy. Tma vznikla vyčlenením od svetla. A tak aj Izaiášov výrok by sme mohli preložiť asi takto: Formujem svetlo, a tým tvorím aj tmu. Činím pokoj, a tým tvorím aj zlé. Keď sa svetlo oddelí od chaosu, vzniká tma. A keď sám Hospodin pôsobí pokoj, hneď sa ukazuje aj to, kde Jeho pokoj ešte nie je. Pokiaľ niekam Boží pokoj ešte neprišiel, vládne tam nepokoj a vojna, závisť a nenávisť, sebectvo a lož. To všetko je ovocím ľudského hriechu. Iste, Boh to dopustil, ale preto, že nechcel mať z človeka hraciu bábku, ale partnera. Dal človeku slobodu rozhodnúť sa pre dobro alebo pre zlo. Človek sa rozhodol a rozhoduje pre zlo a všetko ním zaplavuje. Máme snáď Boha viniť za to, že dal človeku slobodu k zlému? To by sme Ho potom museli viniť aj za to, že dal človeku slobodu k láske a k pravde. A hlavne – Boh to všetko mohol dovoliť, pretože všetko to zlo, ktoré sme my ľudia za celé tie veky dokázali spôsobiť, nie je nenapraviteľné. Hospodin na to všetko stačí. A raz sa to aj ukáže.
Odpoveď je teda: Áno! Boh dopúšťa zlo. Ale môže si to dovoliť, pretože má moc obrátiť to na dobro. Naznačuje to aj pokračovanie Izaiášovho textu : Rosu dajte nebesá zhora a oblaky nech lejú spravodlivosť! Nech sa otvorí zem, nech rodí spásu, nech spolu s ňou raší spravodlivosť. Ja, Hospodin, ju utvorím. To je teda výhľad k budúcnosti, v ktorej Hospodin všetko obráti k dobrému.
Nezostaňme však dnes iba pritom, čo hovorí starozmluvný prorok! My, ľud Novej zmluvy, máme v Novom zákone ešte omnoho názornejší príklad, ako Hospodin, ktorý tvorí, či dopúšťa zlo, ho takisto obracia na dobro. Nemyslím v tejto chvíli na nič iné ako na udalosti Veľkej noci. Nebola azda potupná smrť jediného nevinného tým najhorším, čo sa mohlo v dejinách stáť? Isteže, mnohí trpeli a trpia. Ale skutočne nevinný bol len jeden jediný. To, čo sa Jemu stalo, bolo vskutku veľmi zlé. Ale práve ten Boh, ktorý to všetko dopustil, to aj obrátil na dobré: Jeho smrť k nášmu spaseniu a Jeho vzkriesenie k nášmu večnému životu.
Tvorí teda Boh zlo? Odpoveď je: Áno. Ale úplne inak, než si to predstavujú ľudia, ktorí ho za zlo chcú súdiť. Tvorí, presnejšie: dopúšťa zlo, aby ho obrátil na dobro. Aj pri nás chce to zlé obrátiť na dobré a On to aj robí. Kiežby sme to vedeli rozpoznať, prijať a radovať sa z toho ako tí, ktorí vedia, že ničoho zlého sa už preto nemusia obávať. Utvrdzujú nás v tom aj slová samotného apoštola Pavla: Vieme, že milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro. Teda aj tie veci, ktoré sa spočiatku zdali ako veľmi zlé, nenapraviteľné, v ničom dobré. Boh, milí priatelia, stačí na to, na čo my nestačíme. Keby sme my sami mali tie zlé veci obrátiť na dobré, nedopadlo by to dobre. Ale On to dokoná za nás. A my sa na to môžeme spoľahnúť. Zlo, ktoré tu Boh svojim dopustením vytvoril, nebude mať nad nami ani nad svetom posledné slovo. Kde je, ó smrť, tvoje víťazstvo? Kde je, ó smrť, osteň tvoj? Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo v našom Pánovi Ježišovi Kristovi! Amen.
Pomodlime sa : Pane, vyznávame Ti svoju nedôveru. Často nás spútava strach a úzkosť, keď v zlých veciach prestávame rozoznávať Tvoje súdy a myslíme si, že si zanechal celý svet, že nás všetkých nechávaš ísť do záhuby. Ďakujeme Ti za to, že si nám pripomenul, že Ty nielen dopúšťaš zlo a tvoríš si z Neho nástroj svojho súdu, ale zlo ako také premieňaš na dobro, keď k tomu príde určený čas. Pomôž nám svojim Duchom Svätým, aby sme tento čas očakávali v trpezlivosti, v dôvere a statočne a tešili sa už dnes z toho, že posledné slovo nad celým svetom a jeho hriechom i biedou ako aj nad nami samými bude mať Tvoja láska zjavená v Pánovi Ježišovi Kristovi. Amen.
Požehnanie: Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami, úmysly smerujúce k blahu a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej. Nech je táto nádej rozliata v našich srdciach skrze Ducha svätého. Amen.
