9. po sv. Trojici – /Ne/Hoden Krista
Written by radovan on júl 20, 2016 in - No Comments
9. po sv. Trojici – 24. 7. 2016
„/Ne/Hoden Krista“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista! Amen.
Mt 10, 37 – 38
37 Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. 38 Kto neberie na seba svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Biblický text, ktorý je základom dnešného kázania nie je ľahký na počúvanie, tobôž na to, aby sme si jeho uzávery vedeli predstaviť v praktickom každodennom živote. Týka sa totiž životných priorít, a to veľmi citlivých. Pojednáva o rodinných vzťahoch, ktoré sú pre nás istým spôsobom posvätné a nedotknuteľné. Napriek tomu si Pán Ježiš dovoľuje tieto vzťahy akoby narúšať, preklasifikovať a dať ich až na druhé miesto v našom rebríčku hodnôt. To všetko preto, aby uvoľnené prvé miesto v našom živote mohol zaujať On sám. Bratia a sestry, nie je to až príliš náročná požiadavka, ktorú na nás tuná Syn Boží nakladá? Dá sa táto požiadavka vôbec zrealizovať? Neženie to tentoraz Pán Ježiš až do extrému a nezdravého fanatizmu?
Keď dnes počujeme tieto jednoznačné a nekompromisné slová nášho Pána a Spasiteľa, až sa nám žiada pýtať sa : Naozaj to Ježiš myslel takto? Naozaj Ho máme brať v tomto smere vážne? Celkom doslova? Neprehnal to trošku v tomto smere Syn Boží? Možno sme až v pokušení vyznať spoločne s Ježišovými učeníkmi, ktorí sa na inom mieste v evanjeliu žalujú svojmu Majstrovi : Tvrdá je to reč a ťažká, aby sme ju prijali! Kto ju môže zniesť?
Keď sa pozrieme do originálneho gréckeho znenia, možno nás troška upokojí, že pri slove „miluje“ nestojí grécke „agapein“, ale „filein“. To znamená : nejedná sa o bezpodmienečnú, nezištnú a seba – vydávajúcu sa lásku, akou napríklad Boh miluje človeka, ale skôr o priateľskú náklonnosť a lásku rodinných príslušníkov k sebe navzájom. I v takomto prípade je však napĺňanie Ježišových slov náročné. Veď pravda je taká, že my ľudia sme si zvykli žiť podľa kréda: Každý chce pre seba v živote len to najlepšie. A samozrejme aj pre svojich najbližších. Tak sme nastavení, tak sa v živote zariaďujeme. Tak to spoločnosť v podstate akceptuje a riadi sa tým. Pokiaľ je tu niekto, pre koho sa v srdci a živote zvýši miesto ešte aj pre iných – nerodinných príslušníkov, ten je neraz pokladaný za čudáka v tom horšom prípade, alebo za filantropa, či humanistu v tom lepšom prípade. Nuž a zrazu sa tu objavuje Ježiš a požaduje, aby naša láska v zmysle náklonnosti k Nemu bola väčšia než k našim rodinným a pokrvným príbuzným. Lebo ináč Ho nie sme hodní.
Bratia a sestry, akým právom toto od nás Syn Boží môže žiadať? Pán Ježiš v podstate nerobí nič iné, len „na drobné rozmieňa“ to, čo my tak dobre aj spamäti poznáme : Milovať budeš Pána svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej mysle a z celej sily … Áno, tak náš Spasiteľ v jednom svojom rozhovore s farizejom zadefinoval najväčšie prikázanie zákona. To, čo od Neho počujeme dnes, nie je nič iné ako aktualizácia tohto prikázania do nášho každodenného praktického života. Ináč povedané : Tak ty tvrdíš, že miluješ Boha? Potom pre teba nebude ťažké brať na seba Kristov kríž a nasledovať Ho. Potom by to pre teba nemalo byť náročné milovať viac svojho Spasiteľa než otca či matku, syna alebo dcéru.
Už vyše štvrťstoročie je nám z Božej milosti umožnené slobodne vyznávať, prejavovať a praktizovať svoju vieru. Akosi sme si zvykli, že veriť nás až tak veľa nestojí. Dokonca na to máme právo, ktoré je garantované v ústave našej republiky. Bratia a sestry, jeden neznámy človek raz povedal, že pokiaľ nás viera nestojí nič, potom ani nestojí za nič. Pokiaľ si až príliš zvykneme na takúto formu viery, potom má Pán Ježiš plné právo pýtať sa ako to vlastne s našou láskou k Jeho osobe vyzerá. Nespohodlneli sme vo svojej láske k Tomu, v ktorého sme uverili a poznali, že On má slová večného života, že On je Ten svätý Boží? Nespohodlneli sme vo svojej náklonnosti k Tomu, ktorý si nás povolal do svojej služby i na pôde tohto cirkevného zboru? Kto alebo čo má vo veciach lásky prioritu v našom živote? I to sú otázky, i keď nie celkom príjemné, o to viac však potrebné, vedúce k sebareflexii, ktoré pre nás dnes z Ježišových slov vyplývajú.
Určite by nebolo správne ťahať v tejto chvíli Ježišove slová do extrému a poviem to hrubo – vykašľať sa na svojich rodičov, životných partnerov, či vlastné deti a mať pred očami a v ústach len samého Krista. Veď v platnosti ostávajú aj iné prikázania, ako napríklad : Cti si otca i matku, aby si dlho žil na zemi! A rovnako tak prikázanie lásky k Bohu má svoje pokračovanie v prikázaní lásky k človeku : Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Predsa však – Pán Ježiš si nárokuje prvé miesto. On sa vzdal seba samého kvôli nám. A od nás nechce a nežiada nič viac ani menej, len to, aby sme sa aj my dokázali vzdávať samých seba a svojich najbližších kvôli Nemu. Drahí bratia, milé sestry, sme toho schopní? Dokážeme to? Keby šlo „do tuhého“, vedeli by sme uprednostniť Krista pred svojimi najbližšími? Myslím, že všetci v tomto smere máme obrovské rezervy a máme sa v čom zlepšovať.
Pravda je taká, že ono sa ani vždy nemusí jednať o nejakú hraničnú, existenčnú situáciu. Komu dáme prednosť, či Kristovi, či rodine, to sa zväčša prejavuje v bežných záležitostiach všedného dňa. Ako farár neraz počúvam : „Pán farár, nemohol som dnes prísť na bohoslužby, lebo som čakal návštevu a musel som všetko pripraviť a navariť.“ Čo ti bránilo prísť „do kostola“ aj s návštevou? Alebo všetko pripraviť a navariť o deň skôr? Alebo svoju vieru a vernosť Kristovi dokázať tým, že im jasne naznačím : „Viem sa vám venovať až potom, moji drahí. Prosím, rešpektujte, že pre mňa je veľmi dôležité byť v spoločenstve.“ Osobne si myslím, že i toto môže byť silné a jednoznačné svedectvo našej viery v našom rodinnom kruhu. Určite sa nájdu i takí, ktorí to budú vnímať ako fanatizmus, ale to nech nás netrápi. Veď i Kristovi hovorili, že je to žráč a pijan vína. Pre vieru sa z času na čas treba aj obetovať. Radšej nech ma okolie vníma ako fanatika v tomto zmysle, ale hodného Krista ako niekoho, kto neprestajne robí nejaké kompromisy vo veciach viery, a tým prestáva byť hodný Krista.
Ešte extrémnejšie je táto Ježišova požiadavka vyjadrená v paralelnej stati u evanjelistu Lukáša : 25 Raz išli s ním veľké zástupy. On sa k nim obrátil a povedal: 26 Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. 27 Lebo kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom (Lk 14, 25 – 27). Zdá sa to až nepochopiteľné, že Ten, ktorý je nám vzorom v láske, milovaní a odpúšťaní nás súčasne na druhej strane vedie k tomu, aby sme nenávideli. A to dokonca svojich najbližších. Nenávidieť v tomto smere však znamená zaradiť na druhé miesto.
Byť na druhom mieste, bratia a sestry, to znamená ostať pokorným, byť v úzadí a príliš nevyskakovať. Znamená to : samého seba ponížiť, aby bol povýšený Kristus. Niečo na spôsob známeho vyznania Jána Krstiteľa : On musí rásť a ja sa umenšovať. O tom, aké je to niekedy byť na druhom mieste by asi najlepšie mohli hovoriť manželky, či manželia, ktorých partner je vo farárskej službe. Neraz je to tak, že kvôli služobným farárskym povinnostiam rodina a plány musia ísť bokom. O tom by zrejme dosť mohli hovoriť deti, v ktorých obidvaja manželia sú farári. Nuž a povinnosti sa niekedy prekrývajú tak, že doma, s našimi deťmi, zvlášť, keď sú ešte malé, musia byť celkom cudzí ľudia. Bohu vďaka za nich, že ich vôbec máme!
Predsa však, Pán Ježiš nežiada nič také, čo by On sám ako prvý nezrealizoval. Jeho požiadavka, aby sa učeník dal totálne k dispozícii svojmu Pánovi, a to každý deň a každú hodinu, až po smrť na kríži, je v prvom rade vlastnou cestou nášho Pána. To, čo Ježiš žiada od učeníkov, robí On sám ako prvý vo svojom vzťahu k Otcovi nebeskému. Vzdáva sa svojej vôle a svoju lásku k Bohu Otcovi dokazuje v slovách : Otče, odním odo mňa tento kalich! Nie však ako ja chcem, ale ako Ty chceš! Nech sa deje nie moja, ale Tvoja vôľa!
Drahí priatelia, nie je to také ľahké ako sa to káže. A preto deň čo deň musíme prosiť o silu a pôsobenie Ducha Svätého, aby nás učil rozoznávať priority, pomáhal nám milovať a niesť svoj kríž za Kristom. Oplatí sa to. Pre v Krista veriaceho človeka totiž iná alternatíva ani neexistuje!
27 Vtedy mu Peter povedal: Pozri, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa. Čo za to budeme mať? 28 Ježiš im odpovedal: Amen, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, ktorí ste ma nasledovali, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. 29 Každý, kto pre moje meno opustil domy alebo bratov, alebo sestry, alebo otca, alebo matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života (Mt 19, 27 – 29).
Tešme sa dnes z toho priatelia, že to najkrajšie pre nás Boh nemá pripravené na tomto svete, ale vo večnosti! No ďakujme Mu aj za nespočetné množstvo dobrých darov a dobrodení, ktoré od Neho smieme prijímať už v tejto časnosti ako závdavok toho, čo ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do srdca človeka nevstúpilo, čo ešte len príde, čo očakávame, v čo veríme a na čo sa tešíme. Pri tom všetkom však majme neprestajne na mysli že : 37 Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. 38 Kto neberie na seba svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Amen.
