9. po sv. Trojici – príležitosť, ktorá sa neodmieta
Written by radovan on aug 15, 2019 in - No Comments
- po sv. Trojici – 18.8.2019
„… príležitosť, ktorá sa neodmieta …“
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
Matúš 13, 44 – 46
44 Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole. 45 Nebeské kráľovstvo je ďalej podobné kupcovi, ktorý hľadal krásne perly. 46 Keď objavil jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Pri čítaní či počúvaní Ježišových podobenstiev ste si už určite všimli, že sú často dosť provokatívne. Kráľovstvo Božie prirovnávajú k príbehom z reálneho života. Ježiš pritom často využíva oblasť ekonomiky či politiky, aby svojim poslucháčom objasnil čo to dôležité o tom, ako to je s Božím kráľovstvom. Treba povedať, že neraz sú to príklady, ktoré nie sú práve vzorom mravného a bezúhonného správania. A preto provokujú moralistov, ktorí sa pýtajú : Ako môže Ježiš prirovnávať kráľovstvo nebeské k niečomu tak nízkemu, pozemskému? V každom prípade Ježišove prirovnania sú veľmi trefné a už vôbec nie sú naivné. Ježišovi, ktorý tieto podobenstvá hovorí určite nemožno vyčítať, že Jeho slová sú síce pekné, ale On sám nemá poňatia o tom, ako to vo svete skutočne chodí. Nie! Nie je to tak! V týchto príbehoch Ježiš práveže ukazuje dosť hlbokú znalosť toho, ako to vo svete „skutočne chodí“.
V našom prípade človek, ktorý našiel poklad, podvedie, alebo prinajmenšom obíde majiteľa poľa a najskôr aj štátnu pokladňu. Podľa vtedajších zákonov totiž nájdený poklad prináležal väčšinou štátu alebo kráľovi. Pokiaľ si chlapík z Ježišovho príbehu kupuje pole, nejde tu v prvom rade o legalizáciu majetku. Jedná sa skôr o bezproblémový, utajený prístup k nemu.
V každom prípade : nálezca pokladu si nepočína príliš sväto. No celkom iste si počína rozumne – racionálne. Obetuje všetko, vzdáva sa všetkého čo má, pre niečo, čo ostatní nevidia, takže ho ľahko môžu pokladať za blázna. Ale on ani zďaleka nie je blázon a už vôbec si nepočína bláznivo.
45 Nebeské kráľovstvo je ďalej podobné kupcovi, ktorý hľadal krásne perly. 46 Keď objavil jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju. Rovnako tak toto podobenstvo je zo života. Tentokrát však z prostredia drsného biznisu. Predpokladá sa v ňom, že cena perly je už teraz veľmi vysoká, veď do jej kúpy sa musí investovať všetko. Napriek tomu kupec vie, že sa mu investícia mnohonásobne oplatí. Akoby sa predpokladalo, že kupec má o cene perly ešte lepšiu predstavu než samotný predávajúci. I kupec perly môže v očiach druhých vyzerať ako blázon, keď do jediného obchodu, do jedinej transakcie vloží všetok svoj doterajší majetok. Ale tá vec za to aj tak stojí …
Bratia a sestry, nakoľko každé Ježišovo podobenstvo, i keď využíva svetské prostriedky na prirovnanie, nám chce predovšetkým objasniť nejakú duchovnú záležitosť, nie je tomu inak ani teraz. Čo nám teda Ježiš pomocou týchto dvoch podobenstiev chce povedať?
Hneď na úvod vysvetľovania začnime pracovať s tým, že ten cenný poklad z prvého podobenstva, resp. tá vzácna perla z druhého podobenstva je Ježišovo evanjelium, tá dobrá správa o tom, že „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v Neho verí, nezahynul, ale mal život večný.“ Je to viera v toto evanjelium, ktorá človeku otvára brány kráľovstva nebeského a vovádza ho do večného života. Tak jedno ako aj druhé podobenstvo nám potom chce tlmočiť jedno : Neexistuje nič väčšie, dôležitejšie a cennejšie než správa o nebeskom kráľovstve, do ktorého môžu vstúpiť všetci, ktorí sú prostredníctvom viery spojení s ukrižovaným a vzkrieseným Kristom.
V obidvoch krátkych podobenstvách je pritom viacero spoločných motívov. Napríklad : skrytosť. To, o čom tieto podobenstvá hovoria, sa možno ukrýva na dosah ruky. Nie je to niekde ďaleko. Človek okolo toho možno chodieval počas dlhých rokov : buď okopával cudzie pole alebo sa iba prehrabával v obyčajných priemerných perlách. A jedného dňa to tam nájde!
Takto, bratia a sestry, je to aj s evanjeliom, s dobrou správou o Božom kráľovstve, o Božej láske a večnej spáse. Nie je ďaleko od žiadneho z nás, tak ako ani tento chrám, kde sa táto správa neprestajne zvestuje, nie je ďaleko od nikoho v tomto meste. Ba práve naopak! Je na dosah. Je takpovediac „po ruke“. A predsa je mnohými prehliadaný. Ľudia okolo neho prechádzajú počas mnohých rokov, a predsa ich pohľadu uniká to podstatné, na čo je tu postavený. No tak jedno ako i druhé Ježišovo podobenstvo prichádza s nádejou, že raz sa to môže zmeniť. Raz sa človeku snáď oči otvoria a on precitne, pochopí a nájde. Spraví rázne rozhodnutie a tento duchovný objav zmení celý jeho doterajší život.
A v tejto chvíli sme pri druhom motíve, ktorý je spoločný pre obidve podobenstvá. A tým je „bláznivosť“. V každom prípade sa však jedná iba o domnelú bláznivosť. Ostatní majú nálezcu za čistého blázna. No on pritom jedná najrozumnejšie vo svojom živote. Takto ako na bláznov až dodnes pozerajú ľudia na tých, ktorí sa v istom momente života otvorili pre Božie veci a začali chodiť na bohoslužobné podujatia, na biblické hodiny, na spevokol. Možno začali z ničoho nič kantorovať, upratovať kostol či učiť detskú besiedku. Možno začali viesť zborové účtovníctvo alebo kosiť trávu okolo kostola. A tak by sme mohli pokračovať. A to všetko preto, aby si už viac nenechali vziať z rúk ten najvzácnejší objav a poklad svojho života – Krista a Jeho slovo o Božej láske, milosti a večnom živote.
Drahí priatelia, v každom prípade, hlavným motívom obidvoch príbehov je „príležitosť, ktorú treba využiť.“ Hlavní protagonisti obidvoch podobenstiev toho nemajú príliš spoločného. Jeden z nich je námezdný pracovník, ktorý ani nepracuje na svojom, ale na cudzom. Je skôr chudobný. Ten druhý je zrejme zámožný obchodník (klenotník). To, čo ich spája, je to, že práve stretli životnú príležitosť. Príležitosť, aká sa už nemusí opakovať. A teraz príde to podstatné : príležitosť je treba využiť. Nič viac – iba využiť. Ani jeden z nich si tú šancu nijako nezaslúžil ani neodpracoval. O zásluhách, resp. dobrých skutkoch toto podobenstvo totiž nič nehovorí. Ale obidvaja sa musia rýchlo rozhodnúť : buď chytia príležitosť „za pačesy“, ako sa hovorí – a potom to zmení od základu celý ich doterajší život. Alebo tú príležitosť „za pačesy“ nechytia. V tom prípade budú po zvyšok života iba nostalgicky spomínať na tú veľkú šancu a uvažovať aké by to asi bolo, keby sa vtedy boli rozhodli ináč.
Aj v tomto bode, bratia a sestry, vidím veľkú prepojenosť s nami, i keď od čias, kedy Pán Ježiš tieto podobenstvá vyslovil, prešlo veľa času. Každý z nás je iný. Niekto ma vyššie vzdelanie, niekto nižšie. Niekto celý život robí na cudzieho, niekto zas sám na seba. Niekto je zámožnejší, niekto chudobnejší. Také rozdiely medzi ľuďmi vždy boli aj budú. No to, čo nás všetkých spája, to je práve tá spomínaná životná príležitosť. Je to moment, keď do nášho života vstúpi Kristus so svojim slovom, so svojim evanjeliom, so svojou ponukou odpustenia, milosti a spásy pre večnosť. Nikto z nás si ten Ježišov vstup do nášho života nijako nezaslúžil. Je to zakaždým iba vec Božej milosti. No v každom prípade sa treba rozhodnúť, pretože táto ponuka je aktuálna iba na obmedzený čas. Buď to od základu zmení a ovplyvní tvoj život, tak časný ako aj večný … alebo budeš iba „nostalgicky spomínať“ aké by to asi bolo, keby si sa vtedy bol rozhodol ináč … avšak bude to už „nostalgia večného zatratenia“, vo večnej odlúčenosti od Boha, kde sa už nič robiť nedá …
Bratia a sestry, učeníci a zástup, ktorý Ježiša vtedy nasledoval, sú pri tejto Ježišovej reči v rovnakej východiskovej pozícii. V pozícii toho, kto motykou zakopol o poklad. Od tej chvíle sa však od seba začínajú odlišovať. Učeníci sú tí, ktorí na túto príležitosť vsadia, a to zmení celý ich doterajší život. Zatiaľ sa to prejaví iba tak, že idú do neznáma a do neistoty a pre okolitý svet sa javia ako blázni. Avšak to najkrajšie ešte len príde. To najkrajšie, čo pre nich má ich Pán pripravené, je zatiaľ ľudským očiam neviditeľné …
Na druhej strane zástupy sú v pozícii tých, ktorí budú po zvyšok života nostalgicky spomínať, že vtedy mohli ísť za Ježišom, ale nešli. Že síce videli rozprávkový poklad, ale radšej ho tam nechali …
Drahý priateľ, a ako sa dnes rozhodneš dnes ty? Chytíš sa svojej životnej príležitosti už dnes? Alebo budeš iba nostalgicky spomínať na tom mieste, kde je už len „plač a škrípanie zubami“? Amen.
