Biblická hodina – Štefan – „Prvý mučeník“
Written by radovan on sep 08, 2013 in - No Comments
Štefan
„Prvý mučeník“
Evanjelium vo svete najčastejšie zapustilo korene na miestach, ktoré boli skropené krvou mučeníkov. Predtým však než človek môže za evanjelium položiť život, musí pre evanjelium najprv žiť.
Dnes si chceme povedať niekoľko slov o postave Štefana, ktorého zvykneme nazývať „mučeník“. Jeho pamiatku si u nás pripomíname na 2. slávnosť Vianočnú (26. 12). Podľa kresťanskej tradície sa jedná o prvého kresťanského mučeníka, teda o človeka, ktorý pre vieru v Krista položil svoj život, vôbec.
Štefan patril medzi tých, ktorí mali v ranej cirkvi na starosti prerozdeľovanie potravy. Dávno predtým totiž, než v spoločnosti prepuklo oficiálne prenasledovanie kresťanov, tí už trpeli určitou spoločenskou perzekúciou a izoláciou. Židia, ktorí prijali Ježiša za svojho Mesiáša, boli zvyčajne vylúčení zo svojich rodín. Preto boli závislí na vzájomnej podpore. Delenie sa o domov, potravu a prostriedky na živobytie bolo tak praktickým a nutným rysom ranej kresťanskej cirkvi. Kvôli stúpajúcemu počtu veriacich nakoniec bolo nutné dať prerozdeľovaniu potravín nejaký systém a poriadok. Niektorí totiž boli prehliadaní, a tak sa začali objavovať sťažnosti. Muži, ktorí mali mať toto na starosti boli vyberaní starostlivo. Predovšetkým sa bazírovalo na ich čestnosti a na citlivosti voči Božiemu vedeniu.
Štefan sa tak stal diakonom. Bol však nielen dobrým a oddaným služobníkom Krista zaangažovaným v službe druhým. Bol tiež schopným rečníkom. Keď sa v chráme stretával s rôznymi nepriateľskými skupinami, odpovedal s presvedčujúcou logikou. To je nakoniec aj zrejmé z obhajoby, ktorú predniesol pred židovskou radou. Predložil zhrnutie histórie židovstva a aplikoval to tak mocným spôsobom, že jeho poslucháči ostali ako obarení. Štefan počas svojej reči musel tušiť, že nad sebou vynáša rozsudok smrti. Členovia rady nemohli zniesť, že ich skutočné motívy boli odhalené, a tak Štefana nechali ukameňovať na smrť, zatiaľ čo sa Štefan modlil, aby im bolo odpustené. Jeho posledné slová zjavujú, ako veľmi sa stal za krátku dobu podobným Ježišovi. Dá sa povedať, že jeho smrť mala trvalý vplyv na mladého Saula (neskôr ap. Pavla) z Tarzu, ktorý sa neskôr zmenil z krutého prenasledovateľa kresťanov na jedného z najväčších protagonistov evanjelia, akého cirkev kedy poznala.
Pretože bol vzdelaný a veľmi výrečný, úspešne šíril Kristovu vieru medzi Židmi z iných obcí, ktorí prijali za svoju reč gréčtinu. Tým však veľmi pohoršoval židovských vykladačov Písma. Štefan nielenže tvrdil, že Kristus bol Boží Syn a Mesiáš, ale zavrhoval aj krvavé obete v chráme, ktoré predpisoval Mojžišov zákon. Najprv sa pokúšali presvedčiť Štefana učenými argumentmi, ale on všetky ich tvrdenia vyvracal a citátmi z Písma im dokazoval, že zotrvávajú v omyle. A keď nemohli nič urobiť proti jeho múdrosti, pobúrili proti nemu ľud. Tvrdili, že sa rúha Mojžišovi a jeho zákonom, napokon ho odvliekli pred veľradu a obžalovali z rúhania. Predstúpili kriví svedkovia s tvrdením, že predpovedal zrúcanie chrámu a zrušenie Mojžišových zákonov. Namiesto obhajoby Štefan začal hovoriť o Abrahámovi a Mojžišovi a vyčítal Židom, že prenasledujú prorokov rovnako ako ich predkovia a že sami nezachovávajú Boží zákon. “Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici,“ zvolal nakoniec. Všetci členovia veľrady začali v tej chvíli kričať a zapchávať si uši. Potom Štefana odvliekli za mesto a kameňovali ho, kým nevypustil dušu. Zomierajúci diakon sa za svojich vrahov modlil: “Pane, nepočítaj im to za hriech!“ Jeho telo malo byť ponechané napospas dravcom, ale zbožní kresťania ho v noci pochovali. Po slávnosti Božieho narodenia zaradila cirkev do svojho kalendára spomienku na prvého mučeníka – svätého Štefana. Tento sviatok sa zaviedol okolo roku 380, len niekoľko rokov po ustanovení Vianoc. Štefan bol prvým kresťanom, zabitým za šírenie Kristovho učenia.
Zabili ho iba preto, že rozprával o Ježišovi. Bolo to niekedy medzi rokmi 32-36. Veľmi skoro sa naplnilo to, čo predpovedal Ježiš, že jeho nasledovníkov budú prenasledovať. Ľudia, ktorí zabili Štefana si mysleli, že ľudstvu preukazujú veľkú službu. Zabili ho ako prvého preto, lebo vynikal spomedzi všetkých. Bol plný viery a Ducha Svätého. Keď apoštoli hľadali osvedčených mužov na charitatívnu službu, bol prvý medzi kandidátmi. Apoštoli sa nad ním a nad ďalšími šiestimi modlili a kládli na nich ruky. Boli to prví diakoni, prevzali službu zvanú „diakonia“ (gr. služba)
Štefan bol obdarený aj múdrosťou a výrečnosťou. Jeho kázanie bolo často sprevádzané mimoriadnymi „znameniami“. Jeho odvážne správanie sa nepáčilo niektorým židovským horlivcom. Púšťali sa s ním aj do hádok, no nemohli čeliť múdrosti a Duchu, ktorý z neho hovoril. Keď ho nemohli odstaviť priamo, urobili to cez falošnú obžalobu, že odmieta Mojžišov zákon a pohŕda jeruzaelmským chrámom.
Štefan na svoju obhajobu predniesol nádhernú reč. Vysvetlil na udalostiach starozákonných dejín, že Mesiáš, Vykupiteľ už prišiel a oni ho ukrižovali. Dokonca sa dovolil svojich poslucháčov nazvať zradcami a vrahmi. Keď povedal, že vidí Syna človeka – Ježiša – stáť po Božej pravici, bola to posledná kvapka, ktorou pohár trpezlivosti jeho žalobcov pretiekol a zo žalobcov sa premenili na zúrivých katov. Vyvliekli ho von z mesta a tam ho kameňovali.
Od tých čias sa až tak veľa nezmenilo. Kristových učeníkov poznáte podľa toho, že do nich všetci s radosťou hádžu kamene. Myslím, že máloktoré náboženstvo v dejinách zažilo toľko prenasledovania, ako kresťanstvo. Ohlasovatelia pravej viery budú vždy prenasledovaní, či už priamo, ako to bolo v časoch nástupov niektorej z diktatúr, u nás vlády ateistickej ideológie, alebo nepriamo cez hnutia nezodpovedných liberálov, či iných ohlasovateľov „oslobodenia“.
Štefanov život je pre všetkých kresťanov neustálou výzvou. Pretože bol prvý, kto zomrel za svoju vieru, jeho obeť pred nás kladie otázky : Koľko dnes riskujeme my, keď sa staneme Ježišovými učeníkmi? Boli by sme ochotní pre Neho aj zomrieť? Sme skutočne ochotní žiť pre Neho?
Silné stránky a úspechy :
- Jeden zo siedmych vedúcich, ktorí mali dozerať na rozdeľovanie potravy núdznym v ranej cirkvi.
- Je známy svojimi duchovnými vlastnosťami – vierou, múdrosťou, dobrotou, mocou a prítomnosťou Ducha Svätého vo svojom živote.
- Vynikajúci vodca, učiteľ a diskutér.
- Je prvý, kto svoj život položil za evanjelium.
Poučenie z jeho života :
- Snaha dosiahnuť vynikajúce výsledky v malých úlohách človeka pripravuje na väčšiu zodpovednosť.
- Skutočné pochopenie Boha vždy vedie k praktickým a súcitným skutkom voči ľuďom.
Dôležité údaje :
- Postavenie v cirkvi : diakon – distribútor potravy núdznym
- Súčasníci : Pavol, Kaifáš, Gamaliel, apoštoli
Kľúčové verše :
59 A kameňovali Štefana, ktorý sa modlil: Pane Ježiši, prijmi môjho ducha! 60 Potom pokľakol, zvolal silný hlasom: Pane, nepočítaj im tento hriech! A len čo dopovedal, usnul (Sk 7, 59 – 60).
Štefanov príbeh je zapísaný v knihe Skutky apoštolov 6, 3 – 8, 2. Ďalej zmienka o ňom sa nachádza v Skutkoch 11, 19 : 19 A tí, čo sa rozpŕchli pre súženie, ktoré prišlo pre Štefana, zašli do Fenície, Cypru a Antiochie, nikomu však nekázali slovo (Božie), len Židom.
a Sk 22, 20 : 20 A keď prelievali krv Tvojho svedka Štefana, aj ja som tam stál, schvaľujúc jeho zamordovanie a strážiac šaty tých, čo ho mordovali.
