Deviatnik – bez nasadenia to nejde
Written by radovan on jan 20, 2016 in - No Comments
Deviatnik – 24. 1. 2016
…“bez nasadenia to nejde“…
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
1 Korintským 9, 24 – 26
24 Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dostáva cenu? Bežte tak, aby ste ju dosiahli. 25 Veď každý pretekár sa zdržiava všetkého; oni to robia preto, aby získali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. 26 Ja teda bežím nie akoby bez cieľa a zápasím nie ako ten, kto udiera do prázdna.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Nedeľa s názvom „Deviatnik“, ktorú dnes v kresťanskej cirkvi slávime, nás stavia, takpovediac, na závodnú dráhu, po ktorej máme bežať beh svojho života i beh nášho kresťanského svedectva. Korinťania, ktorým apoštol Pavol adresoval svoj list, boli obyvateľmi Grécka. Nuž a tam sa v staroveku dosť športovalo. Predpokladám, že každý z vás vie, že dnešné olympijské hry majú svoj pôvod práve v tejto krajine. Preto aj keď je úvodný – otvárací, resp. záverečný ceremoniál ukončenia olympijských hier, ako prví nastupujú reprezentanti Grécka so svojou vlajkou, a síce na počesť toho, že práve v tejto krajine sa tieto hry zrodili. Pri písaní týchto slov apoštol Pavol však rovnako tak mohol myslieť na tzv. Istmické hry, ktoré sa konali neďaleko mesta Korint a tešili veľkej obľube ako aj pozornosti obyvateľov tohto mesta. Dá sa teda predpokladať, že kresťania z Korintu obidva spomínané závody dobre poznali. A tak keď si Pavol pri písaní svojho posolstva pomáha prirovnaním zo športovej oblasti, Korinťania veľmi dobre chápu, čo chce povedať.
Bratia a sestry, Pavol bol človek, ktorý žil nohami pevne na zemi. Nežil niekde v kláštore mimo realitu tohto sveta. Práve naopak! Pozorne sledoval, čo sa okolo neho robí a život naokolo vnímal veľmi prakticky a v jeho plnej realite. Takto si Pavol všímal aj to, s akým úsilím bežali vtedajší atléti, aby dosiahli víťazstvo. Možno to ani neviete, ale vtedy šlo o veľa : Kto zvíťazil v olympijských hrách, mal až do smrti zaistený život (to je také grécke J ). Práve pohodlný a zaistený život až do smrti bol veľkou motiváciou, ktorá športovcov hnala k tomu, aby vybičovali všetky svoje sily a dobehli do cieľa ako prví. Predsa však, i napriek snahe všetkým, víťaz bol zakaždým iba jeden. Všetkým preto bolo jasné – ak chceš dosiahnuť víťazstvo, musíš do toho vložiť všetko.
Keď si túto skutočnosť Pavol uvedomil, vyvodil z toho svoj vlastný duchovný záver : Život kresťana sa svojim spôsobom tiež podobá behu o závod. Vyžaduje sebaovládanie, nasadenie a jasný cieľ. S rovnakým úsilím preto musíme bežať i my po svojej kresťanskej „závodnej dráhe“, aby sme dostali cenu. Pavol píše : Bežte tak, aby ste ju dosiahli. Pán Boh má síce pripravenú odmenu nielen pre toho najzdatnejšieho. On má odmenu pre všetkých, ktorí bežia poctivo. I tu je však základným predpokladom naše skutočné úsilie a snaha žiť pre svojho Pána. Apoštolove slová nám teda určite nechcú povedať, že v kresťanskom behu môže získať cenu iba jeden. To by sme si potom navzájom boli konkurenti. A o to v kresťanstve predsa nejde. Pavol nám skôr chce naznačiť, že my všetci máme bežať ako víťazi. Máme sa cvičiť v sebazapieraní, aby sme dostali odmenu za vernú službu. Stále však pritom všetkom majúc na mysli, že večná nebeská odmena tu pre nás nie je za naše zásluhy, ale predovšetkým preto, že Boh je dobrý a milostivý. On rád odmení všetkých verných „bežcov“, ktorí to so svojim „behom“ myslia vážne.
Milí priatelia, pokiaľ toto dnes vieme, musíme sa samých seba pýtať : Stačí mi iba to, že som na „závodnej dráhe“ alebo chcem aj vyhrať? Ináč povedané: Stačí mi len to, že som bol pokrstený a konfirmovaný? Stačí mi len to, že som mal sobáš v kostole? Stačí mi len to, že raz budem mať pohreb s farárom? Alebo mi ide aj o to, aby som dosiahol víťazstvo? Nejde pritom o dosiahnutie víťazstva nad druhými, lebo to by nás mohlo viesť k závisti. Jedná sa skôr o dosiahnutie víťazstva nad sebou samým! Ide i víťazstvo nad vlastným sebectvom, nad svojou pohodlnosťou a ľahostajnosťou. Ide o víťazstvo mojej viery nad neverou, víťazstvo dôvery nad nedôverou. Ide o víťazstvo poslušnosti nad neposlušnosťou, víťazstvo horlivosti nad vlažnosťou. Ide o víťazstvo každodenného aktívneho vzťahu s Pánom Bohom nad pasívnym kresťanským prežívaním a duchovným živorením. Bežme preto tak, aby sme získali odmenu! Tá totiž stojí za to! Ak chceš zvíťaziť, milý priateľ, musíš do toho vložiť všetko – svoje srdce, svoje schopnosti i svoje úsilie – jednoducho seba celého. Bez ozajstného nasadenia to totiž nejde.
Pri pohľade na týchto športovcov apoštol Pavol hovorí : títo všetci to robia pre porušiteľný veniec. Dobre vieme, aká krátka je sláva v športe. Jeden deň sú všetci nadšení víťazstvom, ale mesiac na to o tom už nikto ani nehovorí. Mnohí na to dokonca po čase aj zabudnú. A predsa to športovci robia! Čo všetko by dali za to, aby sa dostali na stupne víťazov?! Iba kvôli tej krátkej chvíli! Kvôli tým povestným piatim minútam slávy?! Mnohí, keď sa im to podarí, potom od dojatia aj plačú. A čo my? Pavol pokračuje a hovorí, že naše kresťanské úsilie je pre veniec neporušiteľný. Nielen pre krátku opojnú chvíľku šťastia na stupienkoch pre troch najlepších, ale pre celú večnosť!
Na tomto mieste preto opäť vyvstáva celkom osobná otázka : Ide mi vôbec v mojom kresťanskom úsilí o to, aby som dosiahol nejakú odmenu? Alebo sa uspokojím s tzv. šedým priemerom? Myslím to so svojou službou pre Spasiteľa skutočne vážne? Myslime na jedno, priatelia! Športovci sa vo svojom živote musia rozhodnúť – buď pre pohodlný a nenáročný život – ale bez výsledkov, alebo pre život disciplíny a sebaodriekania – avšak s nádejou a s očakávaním výsledkov. Presne tak sa musíme rozhodnúť aj my. Nič totiž nie je samozrejmé ani zadarmo. A Pán Ježiš to aj veľmi jasne povedal : Kto chce ísť za mnou, nech zaprie samého seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. (Mk 8, 34) Nuž a podobne to čítame aj v poslednej biblickej knihe, v Zjavení Jánovom : Kiežby si bol horúci alebo studený. Ale takto, keďže si vlažný, vypľujem ťa z úst. Nech teda náš beh a kresťanský zápas nie je taký „nemastný – neslaný“, ale jednoznačný! Pán na nás chce vidieť jednoznačnosť, nie nerozhodnosť. Majme to na mysli!
Bratia a sestry, určite ste si už všimli ako sa zvyknú hrať malé deti. Deti sa dokážu vo svojej fantázii akoby stotožniť s postavou, profesiou alebo osobou, na ktorú sa hrajú. Je to veľmi milé. Ale ani dospelí ľudia nie sú od takéhoto hrania sa na niekoho iného celkom uchránení. Ani kresťania nie! Apoštol Pavol triafa opäť do čierneho, keď píše : Ja teda bežím nie akoby bez cieľa a zápasím nie ako ten, kto udiera do prázdna. Z týchto jeho slov pre nás vyplýva toto : My zaiste radi o sebe prehlasujeme, že sme kresťania. Sme však nimi skutočne, alebo len „akože“? Ono sa to nakoniec tak či tak rozpozná. Možno nie hneď. Ale Pána Boha nemožno oklamať. Je Pán Ježiš a pozemské i večné spoločenstvo s Ním mojím životným cieľom alebo nie? Bojujem svoj kresťanský zápas naozaj, skutočne, opravdivo alebo je to len tak akoby som dával rany do prázdna? Len akože? Jeden zápasník sa raz pýtal svojho trénera : „A to nemôžem fajčiť, piť a užívať si život a pritom zápasiť?“ Tréner odpovedal : „Môžeš, ale potom nevyhráš.“
Bratia a sestry, pri zamyslení nad športovým zápolením Pavol v duchu vidí, ako víťaz vystupuje na stupienok pre víťazov a dostáva cenu. Je to vädnúci vavrínový veniec, ktorý však po čase uschne a stratí tak na kráse ako aj na hodnote. Preto hneď vzápätí spomína tzv. nepominuteľný, či neporušiteľný veniec, ktorým budú odmenení tí, ktorí boli verní vo svojej službe Kristovi.
Nuž a pri pohľade na tento neporušiteľný veniec poznamenáva, že on nebeží do neznáma a takisto nedáva rany do prázdna. Jeho službe nechýba cieľ a zmysel. Má pred očami pevný cieľ a chce, aby každý pohyb bol účelný. Nechce mrhať časom ani energiou. Drahí priatelia, kiežby sme takto zodpovedne k svojej službe pre Krista, k svojej službe na poli nášho cirkevného zboru, k svojej službe vo svojich rodinách i pre našich blížnych pristupovali i my! Kiežby sme videli zmysel i cieľ toho, čo robíme, pre čo slúžime a obetujeme sa! Kiežby naša služba bola zmysluplná a účelná! Kiežby sme sa mohli dožiť ovocia svojej služby a tešiť sa z neho! A keby aj nie, i tak si verne konajme svoju povinnosť! Pretože na vernosti najviac záleží.
Drahí priatelia, apoštol Pavol bojoval svoj kresťanský zápas s nasadením. Tak, ako si to napokon praje aj náš Pán – z celého srdca, z celej sily, duše i z celej mysle. Pred očami mal stále cieľ – žiť pre Toho, kto za neho položil svoj život. Kiežby sme tento cieľ mali deň čo deň pred očami i my! Nikto z nás síce nie je dokonalý. Pán Boh ani nečaká, že dokonalí budeme. On nie je závislý na našich výkonoch. Jemu pri našom zápase ide skôr o to, či Mu v rôznych životných situáciách zachováme vernosť a či sme pripravení byť a slúžiť Mu tam, kam nás postaví a pošle. Vyprosujem preto nám všetkým od dobrého Hospodina predovšetkým to, aby sme boli verní a verní aj zostali. To všetko v zmysle Ježišových slov : Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi? Amen.
