Deviatnik – ničoho príliš
Written by radovan on feb 11, 2025 in - No Comments
Deviatnik – 16.2.2025
„… ničoho príliš …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.
Kazateľ 7, 15 – 18
15 To všetko som videl počas mojich márnych dní: je spravodlivý, ktorý hynie, hoci je spravodlivý, a svojvoľný, ktorý dlho žije, hoci je zlý. 16 Nebuď veľmi spravodlivý a nerob sa príliš múdrym, prečo by si sa mal zničiť? 17 Nebuď príliš svojvoľný a nebuď hlúpy, prečo by si mal zomrieť, keď ešte nenastal tvoj čas? 18 Dobré bude, keď sa toho pridržíš, ba ani tamtoho sa nepustíš, veď kto sa bojí Boha, unikne tomu všetkému.
Milé sestry a bratia v Pánovi!
V Písme svätom – v Biblii sa objavuje aj literárny žáner, ktorý nazývame „múdroslovná literatúra“. Jedná sa o spisy, ktoré sa skôr nachádzajú v Starej zmluve a ku ktorým patrí aj kniha „Kazateľ“, z ktorej sme si vypočuli niekoľko veršov ako základ dnešného kázania. Podľa tradície za autorstvom knihy Kazateľ stojí sám múdry izraelský kráľ – Šalamún, i keď na 100% sa to nedá potvrdiť. Pravda je taká, že autor tejto knihy sa v nej dotýka viacerých citlivých, niekedy priam až sporných a existenčno – filozofických fenoménov, o ktorých by sme ešte aj dnes, približne viac ako po 3500 rokoch od ich vzniku, mohli vášnivo diskutovať a debatovať. Mám za to, že aj dnes nám zazneli také slová. Slová, ktoré človeka akoby tak trochu vyrušovali v jeho vnútornom pokoji. Slová, ktoré do našich úvah vnášajú, dovolím si povedať, až určitý nepokoj. Nepokoj prameniaci z toho, že nie všetkému, čo sa okolo nás deje, rozumieme. Nie všetko je nám jasné a už vôbec nie všetko na tomto svete nám dáva logiku.
… je spravodlivý, ktorý hynie, hoci je spravodlivý, a svojvoľný, ktorý dlho žije, hoci je zlý. Áno, priatelia, buďme k sebe teraz čestní a úprimní a odpovedajme si: Nemali sme už aj my v živote skúsenosť, že bezbožnému človeku, resp.: človeku vzdialenému od Boha sa v živote darí oveľa lepšie ako mne, ktorý sa snažím byť verný vo svojej viere a žiť v súlade s Božím slovom? Nemajú to bezbožníci v tomto svete predsa len o niečo jednoduchšie? Robia to, čo sa im páči a kedy sa im páči a necítia sa byť nikým a ničím obmedzení, či spútaní. Neuvažujú nad tým, že sa raz za svoj život budú musieť zodpovedať a vydať z neho počet. Netrápi ich to a nemajú výčitky svedomia, lebo tomu ani neveria.
Áno, sestry a bratia! Je to pre nás frustrujúca skúsenosť, ktorá vie našu vieru v Boha a náš vzťah s Ním veľmi rýchlo doviesť do pochybností. Je Boh skutočne silnejší ako bezbožníci? Nie je nakoniec predsa len zmysluplnejšie a lepšie prežiť svoj život na základe toho známeho rímskeho: Carpe diem? Teda: Uži dňa? Niečo v nás, ako kresťanoch, nám bráni takto uvažovať. Máme s tým jednoducho problém. A pokiaľ niečo prepískneme, potom nás obviňuje svedomie a trápi nás, že sme zlyhali. Máme v sebe akýsi strach z toho, že to nebude dobré, keď budeme svojvoľne porušovať Božie prikázania. Že raz nám to Pán Boh vráti a spočíta na celej čiare.
Je dobré, sestry a bratia, že Biblia – Božie slovo sa nebráni ani takýmto úvahám a momentom, ktoré nás napĺňajú vnútorným nepokojom. Biblia nepíše a nepojednáva o svete, ktorý je svätý a v ktorom verní kresťania všetkým prechádzajú a všetko zvládajú úplne ľahko a bez problémov. To by zrejme bolo nereálne. Namiesto toho nám Biblia sprostredkúva a ponúka horizont nádeje, ktorý my so svojim obmedzeným rozumom a myslením zatiaľ nevieme celkom pochopiť rozpoznať.
Áno, neraz je to tak, neraz sa to tak javí, že tým bezbožnejším je na tomto svete lepšie ako tým, ktorí sa snažia ostať verní Bohu. No Božie slovo nám poukazuje ešte na niečo vyššie ako je len materiálne bohatstvo, kariéra, či zdravie. Božie slovo náš učí pozerať sa na súčasnosť z perspektívy večnosti. Inak povedané: dôležité je to, ako to všetko skončí, ako to všetko dopadne, nie ako sa to javí teraz. Dôležité je to, ako na konci náš život posúdi Boh. Verte mi, sestry a bratia, že tých niekoľko desiatok rokov prežitých v bezbožnosti na tomto svete sa nedá porovnať ani vykompenzovať s večnou a nikdy nekončiacou slávou nebeských príbytkov, ktoré sú pre nás pripravené v nebesiach. A preto: nenechajme sa pomýliť! Nenechajme sa zmiasť tým, že život žitý bez Boha je azda lepší a zmysluplnejší ako život žitý s Ním! Nie je to pravda! Je to len satanov klam a podvod, ktorý je úspešne páchaný na mnohých ľuďoch, žiaľ.
16 Nebuď veľmi spravodlivý a nerob sa príliš múdrym, prečo by si sa mal zničiť? 17 Nebuď príliš svojvoľný a nebuď hlúpy, prečo by si mal zomrieť, keď ešte nenastal tvoj čas? Na tomto mieste nám Kazateľ sprostredkúva ďalšiu skúsenosť svojho prchavého a márneho života. Je to tak akoby nás chcel varovať pred krajnosťami a extrémami, a to tak v dobrom ako aj v zlom. Byť príliš spravodlivý a nadmieru múdry treba na tomto mieste skôr vnímať ako varovanie pred samospravodlivosťou a premúdrelosťou. Áno, táto „bezchybnosť a príkladnosť“ za každú cenu svojim spôsobom človeka ohrozuje. Veď povedzme si pravdu: takíto ľudia všetkým lezú na nervy. Celý čas sa vystatujú a hrajú na lepších, svätejších a spravodlivejších ako v skutočnosti sú. Takýto človek si o sebe myslí viac ako sa patrí a očakáva od seba viac ako smie, ako je zdravé. Aj preto niektoré komentáre k tejto biblickej pasáži pridávajú nadpis: „Ničoho príliš“. Alebo tiež: „zlatá stredná cesta“. Inak povedané: Snaž sa v živote o spravodlivosť, ale nežeň to extrému! Nebuď v tom až fanatický tým spôsobom, že samého seba budeš vnímať ako toho dokonalého, zatiaľ čo na každom druhom budeš hľadať a vidieť iba chyby! Na druhej strane: Snaž sa v živote aj o múdrosť, ale tiež v tom skús nájsť nejakú zdravú mieru! Lebo potom hrozí to, že samého seba budeš vnímať ako toho najmúdrejšieho, zatiaľ čo názory iných ti nebudú stáť za reč ani za pozornosť a budú ti na smiech!
… prečo by si sa mal zničiť? – pýta sa Kazateľ. Uvedomuje si, že prílišná snaha o spravodlivosť a múdrosť človeka nakoniec nebuduje, ale nivočí. Z človeka sa stáva až prílišný pedant a puntičkár. Stáva sa otrokom svojej vlastnej posadnutosti a svojim spôsobom sa stáva neznesiteľným aj pre svoje okolie. A tak nakoniec neničí len samého seba, ale aj svoje vzťahy s okolím. Všade, kde príde, vnáša dusnú atmosféru a robí takpovediac nedobrú krv.
17 Nebuď príliš svojvoľný a nebuď hlúpy, prečo by si mal zomrieť, keď ešte nenastal tvoj čas? Byť príliš svojvoľný pre mňa znamená brať všetko na ľahkú váhu. Z ničoho si nerobiť ťažkú hlavu. Mať všetko „na háku“, „na saláme“ – ako sa ľudovo povie. To je zas ďalší extrém, do ktorého sa človek môže dostať a ktorý ho ohrozuje. Človek na tomto svete nemôže žiť podľa toho známeho: svet gombička. Človek potrebuje vedieť o svojej obmedzenosti a nedostatočnosti. Inak ho jeho hlúposť dovedie k tomu, že chce príliš mnoho a očakáva príliš mnoho. No akosi zabúda na to, že naveky tu nebude a to najdôležitejšie rozhodnutie svojho života, rozhodnutie pre Boha, akosi odkladá na neurčito, čo môže byť a nakoniec aj je brutálne nebezpečné, keďže nikto z nás nepozná dňa ani hodiny.
… prečo by si mal zomrieť, keď ešte nenastal tvoj čas? Áno! Prečo? Veď to nedáva logiku. Ale rovnako tak nedáva logiku život mnohých ľudí, ktorí sa zbytočne kvôli svojej svojvôli a hlúposti ženú do nešťastia, do zahynutia, do smrti. Najprv do smrti duchovnej, keď sa počas života akosi „odstrihnú“ od Pána Boha a sú presvedčení, že to zvládnu aj bez Neho. A potom aj do smrti telesnej – fyzickej, keď im je jedno či denne vypijú 5 energeťákov alebo žiaden. Keď im je jedno či vyfajčia 40 cigariet za deň alebo len 5 alebo žiadnu. Keď je im jedno, či žijú a stravujú sa zdravo alebo majú 40 kilo nadváhu. A tak by sme mohli pokračovať. Najsmutnejšie je to, že takto, žiaľ, uvažujú už teenageri. S mnohými, keď sa človek rozpráva, nadobúda pocit, že im je jedno, či sa dožijú 30tky alebo nie. … prečo by si mal zomrieť, keď ešte nenastal tvoj čas?
Drahí priatelia! Ako v tom všetko obstáť? Ako sa predčasne nezničiť? A ako nezomrieť ešte skôr, ako sme vôbec stihli žiť? Dobré bude, keď sa toho pridržíš, ba ani tamtoho sa nepustíš, veď kto sa bojí Boha, unikne tomu všetkému. Inak povedané: pred týmto zhubným postojom, či už sa jedná o prílišné dokazovanie si niečoho v prvom prípade alebo o až prílišnú ľahostajnosť voči všetkému v tom druhom prípade – pred týmto všetkým človeka môže uchrániť len jedno. A síce: bázeň pred Hospodinom. Bázeň v zmysle rešpektu, úcty a poslušnosti voči Bohu, ktorý je pre mňa najvyššou autoritou a ktorý má tú moc i plné právo hovoriť mi do života. Veď nie nadarmo na viacerých miestach Písma svätého čítame, že počiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom. Bázeň, ktorá človeka chráni jednak pred prílišnou spravodlivosťou, jednak pred prílišnou múdrosťou. Bázeň pred Hospodinom totiž človeka vedie k poznaniu, že skutočne spravodlivý a najspravodlivejší, skutočne múdry a najmúdrejší je jedine Hospodin. Tiež však bázeň, ktorá človeka chráni pred svojvôľou a hlúposťou. V bázni si totiž človek uvedomuje, že raz sa pred svojho Stvoriteľa bude musieť postaviť a vydať počet a bolo by naozaj hlúpe nebrať tento fakt na zreteľ a nezariadiť sa podľa neho.
Vďaka Bohu i za tieto slová, nad ktorými sme sa dnes mohli zamýšľať! I keď nám možno na prvé počutie zneli trošku nezrozumiteľne a možno aj provokatívne, nakoniec vidíme, že sa v nich skrýva veľa múdrosti a bude dobré, keď sa podľa nich aj my ako jednotlivci, ale aj my ako spoločenstvo zariadime. K tomu nech nám pomáha sám Hospodin! Amen.
