Nedeľa Deviatnik – Poď za mnou!
Written by radovan on feb 14, 2019 in - No Comments
Nedeľa Deviatnik – 17. 2. 2019
„…Poď za mnou!…“
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde a od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z mŕtvych a vladára zemských kráľov. Amen.
Mt 9, 9 – 13
Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka, menom Matúš, sedieť na colnici a povedal mu : Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. Potom sedel v dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s Jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom : Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi? Ježiš to počul a odpovedal : Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová : Milosrdenstvo chcem a nie obeť. Lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.
Drahí bratia, milé sestry!
Príbeh, ktorý sme si vypočuli sa odohráva v mestečku Kafarnaum. Nepriateľstvo voči Ježišovi zo strany farizejov už prepuklo. No Syn Boží sa nebojí. Aj naďalej ide svojou cestou a na tejto ceste povoláva za jedného zo svojich učeníkov colníka. Iste na to musel mať svoje dôvody, aby muža práve z tejto spoločenskej triedy prijal medzi svojich dôverníkov. Tým však robí niečo, čo je pre Židov a najmä pre farizejov a zákonníkov celkom neslýchané.
Za povšimnutie stojí, že v prečítaných piatich veršoch sa dvakrát vyskytuje spojenie „colníci a hriešnici“. Colníci sú symbolom nepoctivosti, svojvôle a hrabivosti. Sú to ľudia, ktorí aby mohli rýchlo zbohatnúť, stoja v službách nepriateľov vlasti. Sú to ľudia, ktorí zrádzajú národ, vlasť i vieru. Rovno môžeme povedať, že kto sa chcel stať colníkom, musel vedieť :
– že sa vedome odlučuje od Boha, národa a vlasti
– že sa vedome a sústavne ťažko prehrešuje proti Bohu, národu a vlasti
– že musí vziať na seba opovrhnutie všetkých poriadnych ľudí
– že musí podľa židovského názoru očakávať večný pekelný trest.
Colníkov preto možno podľa vtedajšieho myslenia postaviť na jednu úroveň s úžerníkmi, zbojníkmi, vrahmi a pobehlicami. Sú to ľudia, o ktorých tí druhí hovorili : Sú prekliati!
No a práve z tejto spoločnosti prekliatych a zlorečených si teraz Ježiš povoláva jedného k sebe. Tlačí sa nám na pery otázka : Nemohol byť v tejto chvíli Pán Ježiš trocha taktnejší a neprovokovať tým svoje okolie? Neuznáva Ježiš práve takýmto svojim správaním zločincov? Veď viac už ani nemohol ohromiť poriadnych a zbožných ľudí! Musel práve takto radikálne konať? Nedalo sa nejako inak? Rybári, ktorí Pána nasledovali ako učeníci, boli predsa len aspoň počestní ľudia …
Ale tento? Colník, ktorý sa má stať apoštolom? Vybrať si z takej luhárskej a beznádejnej spoločnosti priateľa? To je neslýchaný a nepochopiteľný spôsob konania. Ako tento spôsob Ježišovho konania ľudí zarážal, ukazuje poznámka, ktorá sa ešte po 150 rokoch našla v diskreditujúcom spise, ktorý napísal Celsus na kresťanov a v ktorom sa hovorí : Ježiš urobil ničomných colníkov svojimi učeníkmi.
No napriek všetkej nepochopiteľnosti Pán Ježiš tomuto colníkovi hovorí : Poď za mnou! Grécke slovo „akoluthein“ znamená „ísť za niekým“. V Oriente chodí žena za mužom. Žiak chodieval za svojim učiteľom – majstrom. Vyjadruje sa tak úcta, ktorú prejavujeme vyššie postavenému. Tento zvyk sa ujal medzi rabínmi. Učiteľ chodieval pred žiakmi alebo jazdil na oslovi. A od nich tento zvyk prebrali aj učeníci. Ibaže medzi nasledovaním Ježiša a nasledovaním rabínov je zásadný rozdiel. Žiaci rabínov po jednom až po dvoch rokoch, keď bolo vyučovanie skončené, zrušili tento vzťah k svojim učiteľom a viac ich už nenasledovali. Takáto možnosť je však u Ježiša vylúčená. Ježišovo povolanie, sestry a bratia, je totálne. Platí na celý život. Dá sa teda povedať, že učeníci, ktorí sú alebo chcú byť nezávislí na Ježišovi, prestávajú byť v tej chvíli Jeho učeníkmi. Treba jasne povedať, že iba Ježišovo povolanie má silu vymaniť človeka z jeho prirodzenej existencie a pripútanosti k veciam tohto sveta.
Tak sa aj v Matúšovom živote začína rozjasnievať. Matúš iných podvádzal. No teraz uznal, že on sám bol podvedený. Čo pre neho doteraz bolo potešením, stalo sa mu odteraz bremenom. V tomto stave jeho vnútra ho vidí Pán Ježiš, priateľ colníkov a hriešnikov. A tak o Matúšovi čítame : On vstal. Vstal, aby si už viac nesadol na predchádzajúce miesto. Toto je rozhodné a úplné obrátenie! Nezdvihol sa iba trochu zo svojho miesta. Nie! Vstal a nasledoval Ježiša. totálne. Celou svojou bytosťou. Celým svojím životom. Most bol strhnutý. Niet viac cesty späť.
A Ježiš? Ten mu nevyčíta jeho bývalý život. Ľudí, čo sú vo svojom svedomí ubití ako Matúš, netreba ešte viac biť. A tak do života tohto colníka padá lúč radosti : Zanechal všetko. Tak to čítame. Život colníka sa končí, aby mohol začať život učeníka. Oboje súčasne sa totiž nedá. Rozhodnutie je pevné. Na tejto križovatke svojho života usporadúva Matúš pre Pána slávnostnú hostinu. Ježiš na nej sedí uprostred sveta, uprostred ľudí tohto sveta. S vyvrheľmi ľudstva sedí za jedným stolom. Treba podotknúť, že spoločenstvo pri stole je v Oriente oveľa viac než u nás. Je to symbol priateľstva a životného spoločenstva. Inými slovami : Títo ľudia, s ktorými stolujem, sú moji priatelia. Oni sú mojou spoločnosťou.
Logicky sa preto pýtame: čo Pána Ježiša priťahovalo k týmto opovrhovaným ľuďom? Miloval snáď hriech, špinu a nečestné, podvodnícke praktiky? Nie, to iste nie! On nemiloval na colníkoch neprávosť, okrádanie, nečestnosť, či nepoctivosť. On miloval človeka ako takého. Nestýkal sa s nimi ako jeden z nich, ale ako skutočný lekár duší videl ich ťažkú chorobu duše … Mnohí z týchto colníkov mali v sebe hlbokú túžbu dostať sa zo svojich starých zlozvykov. Mnohí veľmi hlboko cítili, čo je vina a nespravodlivosť. Uznávali, že sú spútaní vlastnými nekalými praktikami. Vedeli, že to tak nemôže ísť ďalej. Boli presvedčení o tom, že sú biedni a nevyliečiteľne chorí na duši. Mnohí vedeli, že potrebujú Spasiteľa, a preto boli ochotní počúvať a pripravení oddať sa novému životu.
Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. Lekárom, milí priatelia, je Ježiš. Pod označením zdraví sa myslí na náboženskú špičku izraelského ľudu – na farizejov a vykladačov zákona. Sú silní a zdraví, pretože poznajú Božie príkazy s Bohom aj chcú žiť. Ale niečo im chýba. Je to láska. Zo svojho zdravia a sily nechcú odovzdať nič tým, ktorí sú chorí a slabí. Vedia sa dokonca aj rozzúriť, ak takýmto ľuďom niekto pomáha, ak im daruje zdravie a silu. Preto sa hnevajú aj na Ježiša.
A chorí? Tým sa myslí na hriešnikov. Tí smeli vyznať iba jedno : Vo svojom živote som niečo podstatné a dôležité prešvihol. Urobil som chybu. Potrebujem pomoc.
Dalo by sa povedať, že vtedy, keď Pán Ježiš žil, bol pokladaný za náboženskú hviezdu – niečo ako dnes pápež, alebo dalajláma. Pre zbožného Žida by to bola neopísateľná pocta a česť, keby ho bol navštívil Ježiš. No Ježiš sa celkom nepochopiteľne a neočakávane ocitá pri bezbožníkoch najvyššieho kalibru. Veď práve tí Ho potrebujú, tak ako pacient lekára. Je to logické, bratia a sestry : Ani doktor nerobí podomové návštevy u zdravých ľudí, ale navštevuje tých, ktorí Ho potrebujú. Prichádza k chorým, ktorí sú závislí na Jeho pomoci.
Drahý brat, milá sestra, dnes si každý musí položiť otázku : Patrím ja osobne k tým chorým, alebo sa pokojne môžem zaradiť do zástupu silných a zdravých? Pre slabých a chorých z prečítaného textu plynie veľké potešenie : Ježiš prichádza práve k nim, kvôli nim. Ježiš ich chce posilniť. Treba Mu len vyznať svoje hriechy, svoju biedu a to, že potrebujeme Jeho pomoc a Jeho uzdravenie.
No je celkom možné, že sa dnes počítaš k tým, ktorí sú zdraví, ktorým sa nezdá, žeby v ich životoch bolo niečo v neporiadku. Ak sa cítiš duchovne zdravý, potom sa nediv, ak Božiu blízkosť vo svojom živote nepocítiš. Veď zdravých Pán Ježiš nenavštevuje.
Fakt je, milí priatelia, že Boží Syn chce prísť na návštevu ku každému. Rád nás navštívi. Treba si však uvedomiť, že naša sebaspokojnosť, neraz i duchovná pýcha na svoje výkony, či zásluhy pred Bohom mu zatvárajú dvere do našich sŕdc i životov. Vďaka však Bohu za Jeho neskonalú dobrotu, ktorá nás vedie k potrebe pokánia. A pokánie, to je to, čo otvára Kristovi brány našich životov. Učme sa preto aj dnes vyznávať s nábožným rímskym stotníkom : Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Ale povedz len slovo a moja duša vyzdravie. Amen.
Pomodlime sa : Svätý Bože, vzdávame Ti chválu a vďaku za to, že o nás nehodných ľudí máš záujem. Ty povolávaš každého. Každého si chceš použiť vo svojich plánoch. Nikoho neuprednostňuješ ani nepreferuješ pre tým druhým. U Teba je rovnosť šancí pre všetkých. Ďakujeme Ti preto dnes za túto spravodlivosť, na ktorú sa môžeme plne spoľahnúť. No zároveň prosíme : odpusť, ak nie vždy sme ochotní vstať a ísť za Tebou, tak ako to urobil colník Matúš. Daj nám silu, aby každý nový deň nášho života bol pre nás novou možnosťou pre rozhodnutie ísť za Tebou na ceste nasledovania. Pomôž nám, aby sme si dnes mocne aj my uvedomili, že sme tí, ktorí potrebujú lekára, nemysliac teraz na lekára pre naše telá, ale lekára pre naše duše. Sme slabí vo svojich životoch. Veď tak často zlyhávame a robíme, čo ani sami nechceme. Túto svoju závislosť na tebe si plne uvedomujeme a vyznávame, že bez Teba a Tvojej pomoci nedokážeme plnohodnotne žiť. Pomôž nám, aby sme si práve túto skutočnosť vedeli uvedomiť, lebo ináč sa s tebou vždy minieme a Tvoju blízkosť pri nás nikdy nepocítime. Amen.
Použité materiály : Evanjelium podľa Matúša – Wuppertalská študijná Biblia
