Nedeľa po Deviatniku – Biblia nie je Božie slovo …
Written by radovan on jan 26, 2016 in - No Comments
Po Deviatniku – 31. 1. 2016
„Biblia nie je Božie slovo …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Židom 4, 12
12 Veď Božie slovo je živé a účinné, ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje túžby a úmysly srdca.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Rád si spomínam na začiatky spojené s mojím štúdiom teológie v Bratislave. Okrem toho, že sme boli v ročníku dobrá partia, všetka tá akademická pôda a prostredie pre nás, chlapcov z dediny na východe, bolo niečo celkom nové – skúsení docenti a profesori teológie, jedným slovom kapacity, pojmy v našej cirkvi. A my sme boli poctení sedieť na ich prednáškach a počúvať to, k čomu sa oni dlhoročným štúdiom a vzdelávaním dopracovali.
Takto si spomínam na vôbec prvú prednášku v prvom, zimnom semestri roka 1996 z predmetu „Biblospit Novej zmluvy“, ktorú sme mali s už zosnulým pánom profesorom Karolom Gábrišom, skutočným odborníkom, znalcom a prekladateľom Biblie z pôvodných jazykov do slovenčiny. Pravdupovediac nás zarazilo, čo nám ako prvé na úvod povedal. Znelo to asi takto : Téza číslo 1 – „Biblia nie je Božie slovo.“ Nuž a po dramatickej pauze odznelo : „Biblia obsahuje Božie slovo.“
Rovno poviem – to, čo sme počuli, viacerými spolužiakmi otriaslo v ich viere v Bibliu ako Písmo sväté, ako slovo Božie. Neprišli sme azda na teologickú fakultu preto, aby sme sa v tejto viere upevňovali, posilňovali? Aby sme ju vedeli obrániť, obhájiť? A oni nám ju tu, tak sa zdá, akoby skôr chceli vziať! Istý čas nám to trvalo, kým sme pochopili, že pán profesor sa vtedy nepomýlil. Naopak! Povedal nám jednu zo základných teologických právd – Biblia nie je Božie slovo. Biblia obsahuje Božie slovo.
I keď by to dnes pre niektorých bol snáď aj dostatočný dôvod na začatie disciplinárneho konania voči takému farárovi, ktorý toto tvrdí, predsa sa tejto pravdy chcem držať. I keď to znie dosť poburujúco, urážlivo, voči Bohu dehonestujúco a liberálne, som presvedčený, že je to pravda! Áno, je to tak, priatelia! Nie všetko, čo sa v Biblii nachádza, je Božie slovo.
Veď pravda je nakoniec taká, že Bibliu nenapísal Pán Boh osobne. Už konfirmandov predsa učíme, že Bibliu napísali ľudia. Opäť však nie hocijakí, ale ľudia, ktorí boli vedení Božím Duchom Svätým, ktorý na ľudských pisateľov pôsobil, či už pomocou vízií (videní) alebo audícií (počutý hlas), resp. inak, aby ľudským spôsobom, ľudskou rečou písali o Bohu, o tom, čo o Ňom videli, resp. počuli, alebo s Ním zažili. Na Biblii teda kooperovali ľudia s Pánom Bohom. To znamená – všetky historické, či geografické údaje, všetky prirovnania, metafory, prozaické či poetické literárne štýly, ktoré sa v Biblii objavujú, sú ľudského pôvodu. To Božie, je skryté niekde hlbšie. K tomu Božiemu sa treba dopátrať. To Božie v tom všetkom treba počuť. A to si vyžaduje myseľ, srdce i ucho, ktoré budú nastavené na ten Boží hlas, na Božie slovo.
Pravda je totiž taká priatelia, že Biblia sa dá čítať rôzne. Pokiaľ k nej pristupujem iba ako k zdroju historických informácií, budem ju čítať len ako učebnicu dejepisu. Pokiaľ ju vnímam ako zbierku starovekých bájok a povestí, budem ju tým spôsobom aj čítať. Pokiaľ ju vnímam ako zdroj rôznych literárnych žánrov, budem v nej odhaľovať literárno štylistické a žánrové bohatstvo. Pokiaľ ju čítam s tým úmyslom, aby som jej tvrdenia podvrátil a spochybnil, potom v nej budem vyhľadávať historické, či geografické nepresnosti, nejednotnosti v tvrdeniach a budem rozhlasovať, že sa jedná o knihu nepresnú, alebo sa dopracujem k tvrdeniu : Ako môže byť niečo tak nejednotné Božím slovom? Je potom azda aj samotný Boh taký nepresný a nejednotný? Čo je to potom za Boha, ak nie je dokonalý?
Bratia a sestry, áno, i takto sa dá čítať Biblia. A som presvedčený, že nie málo je tých, ktorí ju týmto spôsobom aj čítajú. No je to zároveň čítanie, pri ktorom Božie slovo nikdy nezačuješ. Je to čítanie bez srdca, bez túžby počuť Boží hlas, ktorý sa i mňa osobne dotýka, mňa osobne oslovuje.
Skutočným poslaním Biblie je však to, aby sme sa snažili počuť v nej hlas, ktorý i mňa osobne volá po mene. Pri takomto čítaní jednoducho viem, že to, čo čítam, je Božím hlasom, Božím programom pre mňa. Či už sa jedná o slová potešenia, zasľúbenia alebo aj napomenutia a karhania. Uvedomujem si, že cez slová ľudských pisateľov – prorokov, apoštolov, evanjelistov – sa ku mne osobne prihovára sám Boh. A vtedy viem, že Biblia slovo Božie obsahuje. Len sa na tú správnu frekvenciu Božieho hlasu treba vedieť naladiť.
Dovolím si povedať, že celé štúdium teológie spočívalo v tom, aby sme tú správnu frekvenciu dokázali v jednotlivých biblických knihách nájsť, „naladiť sa na ňu“ a počuť, čo nám aj cez staroveké texty dnes Boh chce povedať. Za týmto účelom si dodnes pripravujem každú kázeň. Za týmto účelom sa stretávame na biblických hodinách, aby sme sa na frekvenciu Božieho slova a hlasu vedeli naladiť a dokázali s bázňou, pokorou, pokáním, radosťou, vierou i poslušnosťou prijať a akceptovať Božie slovo, či už sa jedná o zákon alebo evanjelium.
Práve o takto vnímanom a pochopenom Božom slove pisateľ listu Židom tvrdí, že je živé. Áno, Biblia nie je len starou, mŕtvou zaprášenou kronikou staroveku. Nie je to nudná učebnica starovekých dejín. To nie je len zbierka mýtov, bájí a povestí. Nie je to ópium ľudstva. Nie je to ani podvrh a podvod páchaný na naivných veriacich. Naopak! Kto Bibliu číta s túžbou počuť v nej Boží hlas, pre toho je to živé slovo živého Boha. „Kto hľadá, nájde. Kto prosí, dostane. A kto klope, tomu bude otvorené.“ – to je prísľub nášho Pána Ježiša Krista, ktorý dnes pokojne môžeme aplikovať i na čítanie a správne pochopenie Biblie ako knihy, ktorá obsahuje Božie slovo. Kiežby sme v nej ten obsah dokázali pravidelne, deň čo deň, objavovať a prijímať ako pravidelný duchovný pokrm. Veď je napísané : „Nielen samým chlebom bude žiť človek, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“
Bratia a sestry, kto takto vníma Bibliu, pre toho je to živé slovo zároveň aj mocné, resp. v ekumenickom preklade „účinné“. V gréckom origináli na tomto mieste stojí „energeis“. Počujeme v tomto slove „energiu“. Áno, kto takto číta Bibliu, ten nezostáva nezmenený. Božie slovo je energia, ktorá mení, transformuje človeka – jeho myslenie, konanie, motívy, hodnoty i túžby. Snáď aj preto je nemálo tých, ktorí toto slovo nečítajú ani počuť nechcú. Nechcú a ani sa nepotrebujú meniť. Sú spokojní s tým ako to je. Sú spokojní sami so sebou.
Apoštol Pavol si dokonca dovoľuje o Božom slove povedať, že je to moc „dynamis“ Božia na spasenie každému veriacemu človeku. Áno, priatelia, Biblia ako kniha, ktorá obsahuje Božie slovo, nie je žiadna nuda. Je to kniha dynamická, mocná. Dokáže obmäkčiť aj tvrdé ľudské srdcia. Dokáže priviesť na kolená a k slzám aj tvrdých a mocných ľudí. Povýšených dokáže ponížiť a ponížených povýšiť. Pokorných dokáže posilniť. Smutným vyčariť úsmev. Žalostiacich potešiť. Prenasledovaným a trpiacim dať silu vytrvať a bojovať dobrý boj viery.
Aj keď to slovo osobne nerád používam, pretože je veľakrát zneužívané, teraz musím povedať, že Biblia ako kniha obsahujúca Božie slovo, je skutočná energia a dynamis – moc. Je to energická a dynamická kniha. A preto, drahý priateľ, maj sa na pozore, keď ju čítaš, a síce v tom dobrom, pozitívnom význame! V tvojom živote sa totiž môžu začať diať pozitívne zmeny! Zmeny, ktoré pravdepodobne neuniknú pozornosti tvojho okolia. Sú to také zmeny, ako keď vrah začne úprimne ľutovať svoj doterajší život, robí z neho pokánie, ľutuje, čo popáchal a ľudovo povedané „seká dobrotu“. Sú to také zmeny, ako keď v predošlom režime presvedčený ateista je teraz úprimne veriaci, horlivý kresťan a pravidelný účastník bohoslužieb. Sú to také zmeny, ako keď z človeka sebeckého sa strane filantrop. Z alkoholika a „závisláka“ abstinent. Sú zo zmeny, ktoré sa len ťažko dajú racionálne vysvetliť. Akosi cítime, že na takom človeku sa dokázala veľká Božia moc, veľká energia a dynamis Božieho slova, o ktorých takýto človek svojim zmeneným životom vydáva mocné a živé svedectvo. Bohu chvála a vďaka za to, priatelia!
V kostolnej lavici sedí chlapík. Po tvári mu stekajú slzy. Spevokol práve dospieval posledný tón. Nádherná skladba od Felixa Mendelsohna Barthodliho. Jej posledné slová zneli : Svojim anjelom prikáže o tebe, a vezmú ťa na ruky. Hudobné spracovanie týchto biblických slov sa ho dotklo tak silno a hlboko, že jeho oči nemohli ostať suché.
Inokedy zas 90 – ročná starenka, ktorá nemala ľahký život, spomína : V živote som sa zakaždým vracala k svojmu konfirmačnému heslu. A ako znelo? : Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a on vykoná.
Napokon, jeden nemecký farár, v knihe duchovných zamyslení na každý deň píše : V jedno nedeľné popoludnie mi volá pán z môjho cirkevného zboru : Brat farár, pre tých utečencov v našom meste musíme predsa niečo urobiť. A čo tak zrazu? – pýtam sa ho. Po Ježišových slovách, ktoré dnes zneli na službách Božích, sa akosi neviem upokojiť : Bol som cudzinec a prijali ste ma…
Priatelia, som si istý, že mnohí z nás by tu dokázali povedať aj svoje vlastné skúsenosti s tým, ako sa pri nich prejavila a dokázala moc Božieho živého a mocného slova. Pán Boh pôsobí cez svoje slovo i dnes medzi nami. Je jedno, či v danej chvíli potešuje alebo napomína. Slovo Božie je ako každodenná energia, ktorú pre život potrebujeme. Udržuje pri živote a dáva silu. Nemálo je tých, ktorým Božie slovo ukázalo cestu v neľahkých situáciách života – či už to bolo pri čítaní Biblie, alebo hesiel na každý deň, duchovných zamyslení, ale možno pri speve duchovných piesní.
Božie slovo nie je len prostriedkom, pomocou ktorého nám ľuďom Boh odovzdáva informácie. Ono je živé. Premieňa život a pôsobí v nás. Tak ako ostrý nôž chirurga, tak i Božie slovo zjavuje, akí sme a akí nie sme. Posudzuje, čo je dobré a čo zlé v našom vnútri. Božie slovo preto nestačí len počúvať. Je nutné mu dovoliť, aby naše životy aj premieľalo. Iba vtedy to má totiž význam.
Bratia a sestry, Božie slovo je v prečítaných slovách kázňového textu prirovnané k dvojsečnému meču. Na jednej strane utešuje a sýti tých, ktorí v neho veria. Na strane druhej je zároveň nástrojom súdu a výkonu trestu nad tými, ktorí sa neoddali Pánovi Ježišovi Kristovi. Majme preto i túto skutočnosť dnes na mysli, priatelia. A síce : že naša večnosť sa bude posudzovať i podľa toho, aký postoj sme zaujali k Biblii ako knihe, ktorá obsahuje Božie slovo. Aký postoj sme zaujali k tomu, ktorý je kľúčom k pochopeniu Biblie – k Ježišovi Kristovi. Veď Božie slovo je živé a účinné, ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje túžby a úmysly srdca. Amen.
