Nedeľa po Deviatniku – energia s názvom: slovo Božie
Written by radovan on feb 15, 2022 in - No Comments
Po Deviatniku – 20.2.2022
„… energia s názvom: slovo Božie …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Židom 4, 12 – 13
12 Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca. 13 A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Dnes na pôde kresťanskej cirkvi slávime nedeľu z názvom „Po Deviatniku“. Jej téma nás privádza k Božiemu slovu ako daru Boha pre nás všetkých. Božie slovo – to je skutočne jeden z najvzácnejších darov, ktoré Boh ako Otec nám, svojim deťom, dal a dáva. Dnes, keď chceme uvažovať nad Božím slovom ako darom si hneď na začiatku musíme uvedomiť, že Boh je v kresťanstve ako takom stále prítomný a pôsobí. Táto Jeho prítomnosť a pôsobenie sa dejú a realizujú jednak vo sviatostiach, ale tiež prostredníctvom zvestovania Jeho slova. Boh je Ten, ktorý si používa Bibliu, zbierky duchovných zamyslení na každý deň: Tesnou bránou alebo Smieť žiť pre Krista, rovnako tak nedeľnú kázeň či bohoslužby, alebo tiež nádherné duchovné piesne ako prostriedky, pomocou ktorých nám prináša, doručuje, transportuje svoje reči, svoje slová. Nuž a keď sa ťa toto dianie zvestovania Jeho slova dotýka, potom sa i tebe, milá sestra a brat, osobne Boh prihovára svojim najvlastnejším slovom a pracuje na tebe.
Biblický text, ktorý som v úvode prečítal z listu Židom, opisuje pôsobenie Božieho slova najprv dvoma prídavnými menami. A síce, že je: živé a mocné. Božie slovo je živé. Drahí priatelia, to je dobré vedieť ako prvé. A síce, že Božie slovo nie je iba starodávna, staroveká zbierka pre nás už mŕtvych príbehov, ktoré pojednávajú o dávno mŕtvom Bohu. V minulom storočí sa v rámci teológie objavil jeden zvláštny a nebezpečný prúd, ktorý vznikol v Nemecku a ktorý hlásal, ešte sa to aj rýmovalo, že „Gott ist tot“. Teda že: „Boh je mŕtvy“. Našťastie, Boh nezomrel. Nemôže zomrieť predsa niekto, kto je zdrojom a tvorcom života. A pokiaľ predsa len zomrel, tak len v človeku, ktorý sa pred Ním uzavrel, prehlásil Ho za mŕtveho a nechce s Ním mať v živote nič. No naša každodenná kresťanská skúsenosť nám dokazuje, že Boh je živý. Veď iba živý Boh môže vypočúvať naše modlitby, odpovedať na ne a reagovať na ne. Iba živý, nie mŕtvy Boh, môže nad nami deň čo deň bdieť a prihovárať sa nám do života, či už prostredníctvom svojho slova, druhých ľudí alebo tiež prostredníctvom rôznych situácií, v ktorých sme sa ocitli, či ocitáme. Keď je teda Boh živý, potom ani Jeho slovo nemôže byť mŕtve. Keď je Boh živý, potom je aj Jeho slovo živé. Ide len o to, aby bolo živé pri každom jednom z nás. A to sa môže stať jedine vtedy, pokiaľ mu načúvame deň čo deň, pokiaľ ho vnímame ako zdroj poznania a pravidlo našej viery. Kiežby sa teda živé Božie slovo aj pri nás deň čo deň prejavovalo ako mocné a účinné!
Takto sa dostávame k druhému prídavnému menu, ktoré definuje Božie slovo. A tým je slovo „mocné“. V pôvodnom gréckom texte sa na tomto mieste objavuje slovo „energeis“. Nášmu uchu nedá, aby tam nepočulo slovo „energia“. Áno, drahí priatelia, Božie slovo nie je iba zbierka starých príbehov či povestí, ktorá však má pre moderného človeka nulovú výpovednú hodnotu. Naopak! Božie slovo je i v 21. storočí energiou – silou – ktorá má moc dotýkať sa ľudských sŕdc, myslí a životov. Samozrejme, že to nerobí nasilu. Pretože toto nie je Božia cesta ani spôsob. No človek, už akokoľvek zmýšľajúci, probožsky i protibožsky, keď Božie slovo počuje, či chce alebo nie, musí k tomu, čo počul, zaujať nejaký postoj. Buď kladný a prijímajúci, čo takému človeku bude slúžiť na spasenie. Alebo záporný a odmietajúci, čo takému človeku bude slúžiť ako obžaloba na odsúdenie. Takže je tu predsa len nejaká energia. Energia, sila, moc, ktorá núti človeka, aby nad tým začal uvažovať, premýšľať a spravil rozhodnutie. Bratia a sestry, kiežby moc Božieho slova pri každom jednom z nás, bola mocou pre naše spasenie, nie odsúdenie! Ale to už v konečnom dôsledku záleží iba od nás samotných a nášho rozhodnutia, ktoré môže byť len dvojaké: prijímajúce alebo odmietajúce.
Drahí priatelia, autor tohto spisu pri opise Božieho slova ďalej využíva ostrosť vojenskej zbrane či chirurgického skalpela. Konkrétne sa tuná jedná o dvojsečný meč, ktorý preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov … V pôvodnom gréckom znení sa namiesto slova „dvojsečný“ objavuje slovo „distomos“ – čo znamená: dvojústy. Chce sa tým opätovne zdôrazniť moc, efektivita a účinnosť Božieho slova. Človek, keď je tým slovom konfrontovaný, zarezáva sa ono hlboko do neho. Človek jednoducho nemôže ostať nezasiahnutý. Ako keď sa porežete na ostrom nožíku. Ostane vám „pamiatka“ v podobe jazvy. Tá jazva vám potom vždy pripomenie, že v jeden chvíli života ste sa poranili a porezali. A práve tak je to aj s Božím slovom. I ono zanecháva, obrazne povedané, jazvy. Nuž a tie nám majú deň čo deň pripomínať tú skutočnosť, že nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať. Tie jazvy nám majú pripomínať, že raz sa každý jeden z nás bude musieť zodpovedať pred Bohom za svoj život.
Ten dvojsečný meč by sa však rovnako tak dobre dal pripodobniť chirurgickému nožíku – skalpelu. Práve pomocou skalpela oddeľuje chirurg choré tkanivo od zdravého, a to preto, aby sa mohol začať proces liečby. A to je ďalšia analógia, ktorá by nám dnes nemala uniknúť: Božie slovo dopomáha k rozdeľovaniu zdravého od chorého. Má v sebe moc deliť. Má v sebe moc liečiť a odhaľovať to, čo je choré a čo sa musí z nášho života buď natvrdo odstrániť alebo sa to musí začať liečiť, aby infekcia a choroba nepostihla celý organizmus. Nuž v tomto smere to, samozrejme, môžeme aj máme zobrať nielen po tej stránke fyziologickej, ale najmä po tej stránke duchovnej. Inak povedané: Božie slovo sa zarezáva hlboko do bytosti každého jedného z nás a odhaľuje pri každom jednom to, čo treba v pokání odstrániť. Dokonca ho nezastavia ani tvrdé kosti, ktoré obaľujú špik, ktorý je vo vnútri. No a tým sa chce povedať vlastne jedno: Božie slovo je vo svojej podstate nezastaviteľné. Preniká celým človekom, celou jeho bytosťou. No nepreniká preto, aby ničilo, ranilo, či zabíjalo. Preniká, aby liečilo, aby začalo proces uzdravenia, aby nakoniec čím viacerí mohli byť spasení.
Milé sestry a bratia, je to slovo, ktoré mňa i teba chce oslobodiť od zlého tkaniva samoľúbosti, strachu, smútku či skľúčenosti a stať sa pre nás svetlom na našej ceste. Je to slovo, ktoré má prebúdzajúcu i potešujúcu moc. Rovnako tak má moc viesť človeka a preraziť si cestu aj do tých najhlbších sfér osobnosti. Je ako zrkadlo, ktoré je pred nás postavené a dáva nám na zreteľ, že tak teraz pred očami Boha ako aj potom, v hodine posledného súdu, kam sa postavíme po smrti, bude raz všetko odhalené a nič sa nebude dať skryť.
Drahí priatelia, Božie slovo už teraz prináša svetlo do tmy a vedie k poznaniu. Je to práve ono, slovo Božie, ktoré nám zjavuje, ako vníma Boh tento svet i človeka i v ňom. Modernému človeku by snáď v tomto smere pomohlo prirovnanie z medicínskeho prostredia. Všetci dobre vieme, čo je to röntgenový prístroj. Vyžarujú z neho neviditeľné lúče, vďaka ktorým vychádza na svetlo to, čo je skryté – jednoducho povedané. Ukazuje sa to, čo je zdravé, ale aj to, čo je choré. A presne to je funkcia Božieho slova pri nás.
Bratia a sestry, začal som dnešnú úvahu tým, že Božie slovo je darom Boha pre všetkých nás. No pokiaľ si to všetko, čo dnes o Božom slove bolo povedané, zoberieme k srdcu, potom vidíme, že toto slovo pre nás môže byť buď liekom a nástrojom uzdravenia a záchrany. Rovnako tak však môže byť nebezpečným nástrojom našej záhuby, odsúdenia a zatratenia. V každom prípade je mocné a účinné. Nuž a každý, kto s ním bol konfrontovaný, k nemu raz bude musieť zaujať jasný postoj. Práve na základe nášho postoja k Božiemu slovu raz budeme súdení. A preto: nech je môj i tvoj postoj k tomu slovu definovaný otvorenosťou a prijatím. Nie zatvrdilosťou a odmietnutím. Pretože iba postoj otvorenosti, prijatia a zachovávania je cestou k životu večnému. Avšak postoj zatvrdilosti, odmietania či nezachovávania tohto slova je našou obžalobou pre večné odsúdenie. A preto, drahý priateľ, rozhodni sa múdro! Amen.
