Nedeľa po Deviatniku – otvorené srdce
Written by radovan on feb 11, 2020 in - No Comments
Nedeľa po Deviatniku – 16.2.2020
„… otvorené srdce …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Skutky apoštolov 16, 9 – 15
9 Tam mal v noci Pavol videnie: Akýsi Macedónčan stál a prosil ho: „Prejdi do Macedónska a pomôž nám.“ 10 Hneď po videní sme sa usilovali odísť do Macedónska, lebo sme usúdili, že Boh nás tam volá zvestovať im evanjelium. 11 Keď sme sa odplavili z Troady, zamierili sme priamo na ostrov Samotrácia, nasledujúci deň do Neapolisu 12 a odtiaľ do Filíp, ktoré sú najvýznamnejším mestom tej oblasti Macedónska a rímskou kolóniou. V tomto meste sme sa zdržali niekoľko dní. 13 V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme sa nazdávali, že sa tam modlievajú. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, ktoré sa tam zišli. 14 Počúvala nás aj istá žena menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry, ktorá uctievala Boha. Pán jej otvoril srdce, aby pozorne počúvala, čo hovorí Pavol. 15 Len čo sa dala aj so svojím domom pokrstiť, prosila nás: „Ak ste o mne usúdili, že som verná Pánovi, poďte do môjho domu a bývajte u mňa.“ A prinútila nás.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Téma nedele, ktorá nesie názov „po Deviatniku“ a ktorú dnes v cirkvi kresťanskej slávime, znie : Dar Božieho slova. I keď to mne osobne neprislúcha – meniť názvy témy nedieľ v našej cirkevnej agende, predsa len by som si dovolil túto tému rozšíriť a chcel by som dnes hovoriť o Božom slove nielen ako o dare, ale chcel by som si všimnúť a poukázať aj na samotnú moc Božieho slova.
V úvode nám zaznel text z knihy Skutky apoštolov. Jedná sa o poslednú z tzv. historických kníh v Novej zmluve, ktorú ja osobne vnímam ako taký kresťanský cestopis. Azda prvýkrát som sa ňou serióznejšie zaoberal pred prijímacími pohovormi na teológiu, a to preto, nakoľko istý okruh otázok na „prijímačkách“ sa mal venovať aj tejto knihe. Už vtedy som si túto knihu obľúbil a odporúčam i vám prečítať si ju. Je to kniha, ktorá veľmi jasne svedčí nielen o húževnatosti, vernosti, nebojácnosti, vytrvalosti a odvahe prvých apoštolov a kresťanov. Je to kniha, ktorá svedčí nielen o tom, ako sa zvesť o Kristovi a samotná viera v Ježiša ako Krista a Syna Božieho postupne a nezadržateľne šírila do vtedajšieho známeho, kultúrneho a civilizovaného sveta. Je to rovnako tak kniha, ktorá svedčí predovšetkým o moci Božieho slova.
Táto moc, drahí priatelia, sa prejavuje najprv pri samotnom zvestovaní Božieho slova. Moc zvestovaného Božieho slova však azda najlepšie vidno v reakcii poslucháčov na to, čo počuli, čo im bolo zvestované. V rámci knihy Skutky apoštolov by som na tomto mieste mohol uviesť viacero príkladov, ktoré mi dávajú za pravdu. Za všetky spomeniem aspoň mocnú Petrovu letničnú kázeň, na základe ktorej sa v meste Jeruzalem necháva pokrstiť 3000 duší, čím vzniká jadro prvej kresťanskej cirkvi na svete vôbec. Rovnako tak nehodno opomenúť silné svedectvá apoštola Pavla, či už na aténskom Areopágu, ale tiež pred Félixom, Festom či kráľom Agripom.
Bratia a sestry, i v dnešnom prečítanom texte sme však svedkami toho, ako mocne Božie slovo pôsobí. Konkrétne tak, že „otvára srdcia“. Otvorené srdce. Milý priateľ, kedy sa i tvoje srdce otvorilo naposledy? Možno to vtedy, keď si započul hudbu, ktorú máš rád, ktorá sa ti páči. Človek vtedy až pookreje. Možno si mal srdce otvorené, keď ti niekto za niečo úprimne poďakoval a ty si mal dobrý pocit z toho, že si mohol byť osožný, užitočný a nápomocný. Možno sa ti srdce otvorilo, keď si videl radostný a šťastný úsmev na tvári svojho dieťaťa, či vnúčaťa. Alebo si ho mal otvorené, keď si pozoroval nádherný západ slnka v pestrých farbách. Áno, bratia a sestry, toto všetky môžu byť momenty, ktoré človeka nenechávajú chladným. Chvíle, kedy sa človeku takpovediac otvára srdce. Chvíle, kedy človek začína byť otvorený a hlavne vnímavý pre niečo hlbšie, pre niečo vyššie, čo ho nekonečne prevyšuje a presahuje. Chvíle, kedy sa tým všetkým veľkým, majestátnym a krásnym súčasne chce nechať naplniť a túži po tom, aby ho to celého preniklo a zasiahlo.
Takto dnes na tzv. druhej misijnej ceste stretávame Pavla a Timotea. Na svojich potulkách, vedení Duchom Božím, sa dostávajú do mesta Filipis, na území Macedónie, ktorá je v tom čase rímskou kolóniou. Pri rieke, ktorá mestom tečie, stretávajú skupinku žien a začínajú s nimi rozhovor. Áno, priatelia, tak by sme to mohli vnímať svojim telesným zrakom. Je tu nejaká skupina ľudí, ktorá sa začína medzi sebou o niečom „baviť“. Nie je na tom nič zvláštne, prekvapujúce ani vzrušujúce. Skoro akoby všedná scéna z bežného dňa.
No niečo zvláštne, prekvapujúce, ba dokonca i vzrušujúce sa pri tej rieke predsa len začína odohrávať. Je to niečo, čo je telesnému zraku človeka skryté. Slová Pavla a Timotea sa tých žien nejakým zvláštnym spôsobom dotýkajú a idú „do srdca“. Predovšetkým v srdci Lýdie, jednej spomedzi žien, sa začína rodiť niečo vskutku veľké. Slovo, ktoré počuje ako zvesť od tých dvoch chlapíkov, mení celý jej život. Božie slovo je pre ňu zrazu celkom blízke. Celú ju napĺňa. Celou ňou preniká. Pán jej totiž otvoril pre toto slovo srdce. Nuž a tento zázračný a mocný prielom Božieho slova do jej života – to v jej prípade nie je iba krátka, i keď intenzívna sobotná epizódka, ktorá ako rýchlo prišla, tak aj rýchlo odišla. Naopak! Toto slovo v nej začína mocne konať a pôsobiť. Tak, že sa necháva ona i so svojim domom, teda domácnosťou, rodinou – pokrstiť. Ba dokonca otvára svoj dom, svoju štedrosť a pohostinnosť pre Kristových apoštolov, a tak sa svojim spôsobom stáva jednou z prvých podporovateliek a sponzoriek kresťanskej misie na tomto svete vôbec.
Drahí priatelia, prajem sebe i vám, aby v nás tento príbeh o moci Božieho slova ešte dlho rezonoval. Aby sme naň tak skoro nezabudli. My totiž pravidelne potrebujeme počúvať príbehy tohto tipu. Príbehy o tom, že naše kresťanské svedectvo má zmysel, i keď nám sa niekedy azda javí ako nezmyslené. Je potrebné, i keď nám príde ako neefektívne. Potrebujeme jasne počuť, že Božie slovo si nájde cestu. Možno nie vždy pri všetkých, ale pri tých, ktorým Pán otvoril srdce. Pokiaľ si možno frustrovaný z toho, že nie všetci reagujú na tvoje pozvanie, spomeň si na samotného Krista! Ani na Jeho volanie a pozvanie všetci nezareagovali kladne. Spomeň si na apoštola Pavla, ktoré tiež neraz za jeho slová zbičovali, kameňovali i vyhnali.
Predsa len, Božie slovo potrebuje stále niekoho, kto ho dokáže a je ochotný zvestovať, kto dokáže a je ochotný vydať svedectvo, kto dokáže a je ochotný pozvať, povzbudiť, potešiť, navštíviť, možno aj s láskou napomenúť, keď treba. Božie slovo, aby si našlo cestu, potrebuje mňa i teba. Nie žeby jeho moc spočívala na našich rečníckych výkonoch. To zaiste nie! No Pán Boh v tomto svete potrebuje i tvoje ústa, cez ktoré by sa mohol prihovárať. Potrebuje tvoje nohy, cez ktoré by sa mohol priblížiť k tým, ku ktorým si azda nikto cestu nenájde. Potrebuje i tvoje ruky, aby skrze nich mohol konať službu lásky a pomoci. Dnes ide len o to, či si ochotný dať sa takýmto spôsobom použiť, dať sa takto Pánu k dispozícii.
Lýdii Pán otvoril srdce pre zvesť Božieho slova. Úžasné je, že Lýdia neostala iba pri počúvaní. Ona sa dostala na vyšší level. Stala sa aj vykonávateľkou Božieho slova, a to tým, že celú svoju domácnosť a možno aj podnikateľský biznis dala do služieb kresťanskej misie. Dnes, drahí priatelia, sme i my pozvaní práve k tomuto. V prvom rade sa nezabúdajme modliť za všetkých tých, ku ktorým prichádzame s Božím slovom! Kiežby sme k nim nešli iba s vlastnou naučenou múdrosťou, ale v moci Božieho Svätého Ducha a s úprimným záujmom o človeka! Kiežby im všetkým, ktorí sú zatiaľ pre Božie veci uzatvorení, sám Pán mocne otvoril srdce pre slovo, ktoré budú od nás počuť. Prosme však aj sami za seba, aby sme neostali len na tom prvom „leveli“ počúvania. Božím cieľom pri nás a s nami je, aby sme boli nielen poslucháči, ale aj činitelia Božieho slova, tak ako aj Lýdia. Aby ovocie viery a otvoreného srdca pre Pána a Jeho svätú vec bolo aj viditeľné na našom živote.
Vďaka Bohu za to, priatelia, že tak ako vtedy, dávno pred nami On sám otváral srdcia mocou svojho slova, tak robí aj dnes. Robí to veľakrát celkom nenápadne, priam až v skrytosti. No Boh nikdy nemal potrebu robiť zo svojho diela „show“, tak ako ani Kristus Pán. Toto Božie mocné konanie a otváranie ľudských sŕdc sa teda deje v nenápadnosti a skrytosti. Tak ako si to On sám praje, kde On chce a kedy On chce. Kiežby nám Pán Boh dal tú milosť, aby sme súčasťou tohto tichého, neviditeľného a skrytého Božieho konania mohli byť ako Boží spolupracovníci aj my! Amen.
