Nedeľa po novom roku : Podobnosť čisto náhodná?
Written by radovan on jan 02, 2015 in - No Comments
Nedeľa po novom roku – 4. 1. 2015
„Podobnosť čisto náhodná?“
Piesne a texty 374, 69, 202, 70 / A : 21 / Mt 2, 13 – 23 / Žid 3, 1 – 6
Pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum, ten nech je a ostáva so všetkými vami odteraz až naveky! Amen.
4M 13, 25 – 28
Po štyridsiatich dňoch sa vrátili z prieskumu krajiny. Šli, až prišli k Mojžišovi a Áronovi i k celému zboru Izaelcov na púšť Párán do Kádeša. Podali správu im i celému zboru a ukázali im ovocie krajiny. A rozpovedali mu : Prišli sme do krajiny, do ktorej si nás poslal. Naozaj oplýva mliekom a medom. Toto je jej ovocie. Ibaže ľud, ktorý obýva krajinu, je mocný a mestá m á opevnené a veľmi veľké. Ba aj potomkov Anákových sme tam videli!
Milé sestry, drahí bratia v Kristovi!
V našom prečítanom kázňovom texte dnes nachádzame Izraelcov na ceste do vytúženej zasľúbenej zeme. Doposiaľ už prešli veľký kus vytýčenej trasy. Zatiaľ sa mohli veľakrát presvedčiť o tom, že Hospodin, ktorý ich pod vedením Mojžiša z Egypta vyviedol, to s nimi myslí naozaj vážne. Dokázal to v podobe zázračného vyslobodenia, prevedenia cez Červené more, každodenným nasýtením mannou, prepelicami a vodou. Svoju priazeň im Hospodin dokázal taktiež vtedy, keď im na hore Sinaj sprostredkoval svojich 10 prikázaní.
Takto sa, bratia a sestry, i my podobáme putujúcom Izraelcom. Život každého jedného z nás je cestou k určitému cieľu. Ako veriaci ľudia sme aj my počas minulého roka vnímali veľkosť Božej lásky a dobroty, ktorá sa pri nás mocne prejavovala, a to tak v duchovnej ako aj v materiálnej oblasti. Izraelci sú teda v podobnej situácii ako my. Oni stoja pred hranicami zasľúbenej zeme. My ešte stále stojíme na hranici nového roku. V oboch prípadoch je tu teda pred nami niečo nové.
Zasľúbená zem v izraelskom prípade má svoje výhody. Vyzvedači to celému spoločenstvu Izraela dokazujú na ovocí a plodoch, ktoré doniesli. Dokonca sa tu hovorí o krajine, ktorá oplýva mliekom a medom. V staroveku sa verilo, že mlieko a med sú pokrmami bohov. Takto označená krajina je teda hotový raj na zemi. Je to miesto, kde Boh chce prebývať so svojim ľudom a mať s ním každodenné spoločenstvo.
Pre nás, milí priatelia, tou zasľúbenou krajinou na začiatku nového roka 2015 nie je Izrael. Je ňou pre nás kráľovstvo nebeské, ktorého brány sú pre nás aj v tomto roku otvorené. Zasľúbenou krajinou pre nás je možnosť počúvať a čítať si slovo Božie a v ňom nachádzať usmernenia a korekcie pre náš život. Zasľúbenou krajinou pre nás je možnosť v modlitbe sa rozprávať s Otcom nebeským, a to v istote, že nás počuje. Zasľúbenou krajinou pre nás je možnosť počúvať zvesť o tom, že Boh tak miloval svet…, ktorá nám zaznieva v cirkvi.
Zasľúbená zem kanaánska má však aj svoje nevýhody, ak to takto možno označiť. Vyzvedači vidia najväčší problém azda v dobre opevnených mestách a silných obyvateľoch, ktorí im pripomínajú až obrov. Práve v tých obroch akoby sme videli až niečo diabolské, démonské, čo podkopáva u Izraelcov akúkoľvek dôveru v Hospodina. Toho Hospodina, ktorý sa pri svojom ľude doposiaľ toľkokrát dokázal.
Z toho vyplýva, že zasľúbená zem nie je celkom zadarmo. Najväčší podiel na jej zaujatí bude mať tak či tak napokon Boh. Avšak Boh je za to, aby si každý spravil svoj podiel práce. To, že si On spraví ten svoj, o tom pochybovať nemusíme. No On čaká, že ani my nebudeme otáľať a vykonáme to, čo sa očakáva od nás. Od Izraelcov sa v tej chvíli očakávalo, že budú svojmu Bohu mocne aj naďalej dôverovať. Že keď ich doviedol až sem, určite sa ich teraz nevzdá, ale svoje dobré dielo pri nich dokoná a dovedie až do konca. Od Božieho ľudu sa očakáva, že nebude panikáriť a stresovať, aj keď z ľudského hľadiska okolnosti nevyzerajú práve najoptimálnejšie. Ale kedy boli optimálne? Vyzeralo to azda optimálne vtedy, keď ich faraón nechcel prepustiť? Vyzeralo to z ľudského pohľadu nádejne azda vtedy, keď pred Božím ľudom sa rozprestieralo more a za pätami už mali prenasledujúcu egyptskú armádu? Nie, bratia a sestry, na tejto púti to nikdy nebolo z ľudského hľadiska ideálne. Ale práve v ľudskej slabosti sa Boh dokonával a dokonáva, dokazoval a dokazuje ako ten, pre ktorého nič nie je nemožné. Tak aj v tejto chvíli sa od Izraelcov očakával postoj poslušnosti voči Bohu, najmä však dôvery, a to aj napriek tomu, že ľudské východiská a predpoklady boli viac ako mizerné. Namiesto toho pri svojom ľude Hospodin vidí malomyseľnosť, nedôveru, neveru, pohodlnosť, ba dokonca i vzburu. Ľudia pri prvých problémoch na ceste do zasľúbenej zeme, sa už neviem po koľkýkrát, búria. Túžia sa vrátiť späť do otroctva, do Egypta. No pravda je taká, že veľké ciele v živote sa nedajú dokázať bez námahy a obetí.
Toto rovnako tak dnes platí aj pre nás. Aj my sme presne tak ľahko ohroziteľní v dôvere oproti Pánu Bohu ako boli Izraeliti. Veď čo všetko sme už doposiaľ od Pána Boha prijali ako Jeho dary pre nás, a predsa pri prvých životných skúškach a ťažkostiach neraz pochybujeme, reptáme, viera už nie je až taká pevná a neraz sa i vnútorne búrime, aj keď navonok sa nám to možno aj darí zakrývať. Tak aj v roku 2015 sa od nás čaká, tak ako aj od Izraelcov, že vykonáme to, čo je naša povinnosť. Nuž a našou prvoradou povinnosťou ako kresťanov je podľa nášho reformátora Luthera : báť sa Pána Boha a Jeho milovať. Iba tak sa totiž dá dosiahnuť nebeská krajina oplývajúca mliekom a medom.
Vyzvedači v našom texte prichádzajú k záveru, že akokoľvek úrodná a krásna je krajina, ktorá leží pre nimi a ktorá im je samotným Hospodinom prisľúbená, predsa nie je možné túto krajinu dobyť. Obyvateľstvo je totiž mocné, zdatné, priam až hrozné. Čo zmôže Izrael proti dobre vyzbrojenému ľudu? Maloverní vyzvedači poukazujú na prekážky, ktoré sa im zdajú neprekonateľné. Ich slová nie sú slovami viery. Rýchlo zabúdajú na možnosti, ktorými disponuje Boh. Takto svojimi pochybnosťami nakazia aj ostatných.
Áno, dostať sa do zasľúbenej otčiny nebeskej je asi aj náš vytúžený sen. Na ceste k nemu sa aj pri nás objavujú prekážky. Sú to rôzne pokušenia a pochybnosti, ktoré chcú otriasť našou vierou a dôverou. Sú to rôzne aktivity toho zlého, ktorý nechce aby sme boli zachránení pre večnosť. Niekedy sú to choroby, inokedy zas neúspechy a pády, nepochopenie. Ale cez to všetko je možné prejsť. Dá sa to, lebo aj po našom boku je Boh, ktorý sa vo svojich možnostiach a schopnostiach odvtedy nijako nezmenil. On je stále rovnako silný. A tú najpodstatnejšiu časť našej túžby po nebi už On pre nás naplnil. Spravil to vo svojom Synovi, ktorý svojim ponížením nám vydobyl povýšenie a svojou smrťou nám vybojoval zmierenie s Bohom a život večný. Od nás sa očakáva presne to, čo aj od Izraelcov. Dôvera, ktorá dokáže s Bohom počítať. Dôvera, ktorá sa dokáže na Boha spoľahnúť.
Pravda je taká, sestry a bratia, že ľud Boží sa napokon do zasľúbenej zeme dostal a zaujal ju. Avšak až o 40 rokov neskôr a v celkom inom zložení. Pán Boh nevernú generáciu potrestal tým, že nechal blúdiť ďalších 40 rokov po púšti, až kým nevymreli všetci tí, ktorí vyšli z Egypta. Do zasľúbenej zeme sa dostali až ich potomkovia. Boli tak blízko. Zasľúbenú krajinu mali takmer na dosah, a predsa sa do nej nikdy nedostali, až na niekoľko verných, o ktorých sa zmieňuje Biblia.
Aj v tomto, drahí priatelia, sme na tom podobne. Zasľúbená zem v podobe kráľovstva nebeského a v podobe každodenného spoločenstva a kontaktu s Pánom Bohom, je tu pre nás aj v novom roku 2015. Každý z nás ju má na dosah. No tak ako pri Izraelcoch všetko záviselo od viery, dôvery a oddanosti voči Hospodinu, tak aj od nás sa tieto hodnoty očakávajú. Ony sú našou vstupenkou do nebeského Kanaánu, v ktorom, tak veríme – raz aj budeme. No kúsok z neho smieme prežívať už aj na tejto zemi, a to v podobe Božej ochrany, starostlivosti o nás, Božieho vedenia i sprevádzania. Kúsok z nebeského kráľovstva môžeme vidieť všade tam, kde je láska, pokoj, radosť i zmierenie medzi ľuďmi. Toto vám zo srdca prajem na prahu nového roka 2015, na počiatku ktorého stojíme, a to v duchu Ježišových slov : Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko ostatné vám bude pridané. Amen.
