Nedeľa po Vianociach
Written by radovan on dec 27, 2018 in - No Comments
Nedeľa po Vianociach – 30.12.2018
„… kauza Kristus …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1 Jánov 2, 22 – 25
22 Kto je klamár, ak nie ten, čo popiera, že Ježiš je Kristus? Antikrist je ten, kto popiera Otca i Syna. 23 Ten, kto popiera Syna, nemá ani Otca. Kto vyznáva Syna, má aj Otca. 24 Vo vás nech len zostáva to, čo ste počuli od začiatku. Ak vo vás zostane, čo ste počuli od začiatku, aj vy zostanete v Synovi a v Otcovi. 25 A toto je prisľúbenie, ktoré nám dal on: večný život.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Len pred niekoľkými dňami sme spolu s celým kresťanským svetom oslavovali narodenie a príchod Božieho Syna na tento svet. Veľmi jednoducho by sa dalo povedať, že Ježiš na tento svet prišiel preto, aby nás naučil na Boha pozerať ako na svojho i nášho Otca. A to tak, že sám sa definoval ako Boží Syn. Okrem toho prišiel na tento svet ako prorokmi zasľúbený Mesiáš – Kristus – Boží služobník, ktorý napraví to, čo človek svojim hriechom, svojou neposlušnosťou pokazil. Prišiel preto, aby sa stal našim Spasiteľom, a síce tak, že za nás obetoval svoj svätý, čistý a bezhriešny život. Boží spravodlivý hnev si odpykal namiesto nás, a tým zmieril náš hriech s Božou svätosťou. Dovolím si povedať, že toto vyznanie a takéto chápanie osoby Ježiša je chrbtovou kosťou celého kresťanského náboženstva. No kým sa tak stalo, kresťanská cirkev si musela prejsť neľahkým procesom a vývinom. Toto Písmom svätým podložené tvrdenie si musela vo svete obhájiť a na druhej strane odsúdiť všetkých tých, ktorí ho popierajú. Čo sa vlastne stalo?
Je fakt, bratia a sestry, že v Písme svätom máme celkom určite texty, ktoré nám na prvé prečítanie nemusia byť zrozumiteľné. Vyžaduje si to viac úsilia a času, viac štúdia, aby sme ich správne pochopili a nevykladali si ich mylne. Existujú však na druhej strane aj také texty, ktoré sú celkom jasné a zrozumiteľné. Človek nepotrebuje mať doktorát z teológie, aby ich pochopil. Dovolím si povedať, že jeden z takých textov máme dnes pred sebou. Jedná sa o výpoveď apoštola Jána, ktorá bola adresovaná spoločenstvu ranej kresťanskej cirkvi, približne v polovici 1. storočia. Pre mladú, vznikajúcu a postupne sa rozširujúcu cirkev to bol prelomový moment. Ten spočíval v tom, akým smerom chce cirkev ďalej ísť a akým ísť nechce ani nesmie. Problém samotný, ktorý spôsobil krízu, spočíval predovšetkým v dvoch rozdielnych teologických konceptoch čo sa týka osoby Ježiša.
Tí, ktorí začali vnášať do radov ranej cirkvi bludné učenie a názory ohľadom osoby Ježiša, neváha apoštol Ján označiť ako „antikristov“. Je zaujímavé, že toto označenie sa objavuje v celej Novej zmluve iba v Jánových listoch. Skutočnosťou každopádne ostáva, že antikristom – falošným učiteľom – sa takmer podarilo vyvolať schizmu (rozkol) v cirkvi. A preto sa tejto kríze hneď v počiatkoch cirkvi venovala veľká pozornosť. Veď keby bolo došlo k ideovému rozdvojeniu kresťanstva v jeho samotných začiatkoch, ťažko povedať, do akej miery by kresťanstvo dokázalo pozitívne ovplyvniť vtedajší známy svet. Ťažko povedať, do akej miery by bola presvedčivá samotná kresťanská misia. A preto, hneď v začiatkoch celého procesu bolo nevyhnuté, aby si vznikajúce spoločenstvo kresťanov jasne zadefinovalo a vyšpecifikovalo to, kto vlastne je Ježiš.
Bratia a sestry, v čom teda spočívalo samotné bludné učenie? Antikristovia a ich prívrženci popierali, že Ježiš je Mesiáš, že je Kristus. Súčasne popierali aj to, že je Synom Božím. Antikristovia s najväčšou pravdepodobnosťou učili, že Ježiš sa narodil iba ako celkom obyčajný človek. Akési božské vyžarovanie (emanácia), teda to, že bol aj Kristom – tento fenomén v Ňom bol iba v priebehu Jeho verejného pôsobenia. Nie však predtým. To znamená : Ježiš z Nazaretu sa stal Kristom až vo chvíli svojho pokrstenia a prestal ním byť pred aktom ukrižovania. Z pohľadu týchto heretikov nebeský Kristus netrpel ani nezomrel. To znamená : neprelial ani svoju krv, aby sa stal našim Spasiteľom. Takto Antikristovia popierali, že by Ježiš bol Kristus alebo Boží Syn. Urobili z Neho obyčajného človeka, ktorý iba na krátky čas dostal božskú moc. Popierali však, že človek Ježiš a večný Boží Syn je jedna a tá istá osoba s dvoma dokonalými prirodzenosťami – ľudskou a božskou. Jedným slovom : popierali vtelenie (inkarnáciu).
Drahí priatelia, pre apoštola Jána, ktorý s týmito heretikmi veľkú časť života aktívne bojoval, bolo vrcholom bludárstva popieranie zásadnej skutočnosti, že Ježiš je Mesiáš, Syn Boží a Spasiteľ. Obmedziť Ježišovu osobu iba na status obyčajného človeka, alebo pripustiť len časové ohraničenie prebývania božskej moci v Ježišovej osobe, predstavuje totiž úder na samotnú podstatu kresťanstva.
I keď sa to nezainteresovanému človeku môže javiť iba ako ideovo – názorový nesúlad, predsa len dôsledky sú omnoho hlbšie, dokonca katastrofálne : (1) Ten, kto Ježiša nevyznáva ako Božieho Syna, ten nemá ani Boha za Otca. (2) Ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus, v tom nepôsobí Duch Svätý. (3) A ten, kto spochybňuje Ježišovu ľudskosť, ten sám nie je v stave správať sa ľudsky k druhým.
Ono to však má aj ďalšie dôsledky : Ten, kto popiera, že Ježiš je Syn Boží, nemá podiel u Boha Otca. Ak sa heretici domnievali, že môžu „mať“ Boha bez viery v Ježiša, úplne sa mýlili. Veď iba skrze Syna môžeme vedieť, že Boh je Otec a iba skrze Syna a Jeho zmiernu smrť môžeme mať prístup k Bohu ako Otcovi. Takže popierať, že Ježiš je Syn, znamená popierať kresťanskú náuku o Bohu, alebo prinajmenšom zbaviť ju základného obsahu. Kresťanská náuka o osobnom, otcovskom Bohu je predsa založená na Božom zjavení danom v Ježišovi. Nuž a tí, ktorí odmietajú Ježiša ako zdroj poznania Boha, zbavujú sa súčasne prístupu ku kresťanskému Bohu. Ostávajú im iba prázdne ruky. Z kresťanskej viery, že : Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v Neho verí, nezahynul, ale mal život večný – sa tak stáva iba súbor etických a mravných poučiek. Akýsi rýchlokurz dobrého správania … No už nič viac … žiadna ďalšia perspektíva, žiadna nádej do budúcnosti, žiadna vyhliadka večnosti …
Na druhej strane akceptácia Ježiša ako Syna vedie automaticky k osobnému spoločenstvu s Bohom ako Otcom. Nakoniec teda, čo sa osoby Ježiša týka, existujú iba dve cesty : vyznanie alebo popretie. Čo je človek pripravený vyznávať svojimi ústami, to je to, čomu verí vo svojom srdci.
Takto, bratia a sestry, sa Jánova pozornosť presúva smerom k jeho čitateľom, teda i nám. Po prežití Vianočných sviatkov nás nabáda k tomu, aby sme sa pevne držali svojho kresťanského vyznania, apoštolského svedectva, starocirkevnej tradície a interpretácie, a nijako sa nedali ovplyvniť názormi heretikov. Pretože iba kvôli vernosti a spoločenstvu so Synom a Otcom dostaneme zasľúbený večný život. Je to tak, ako to čítame v Písme : Buď verný až do smrti, a dám ti veniec života! (Zj 2, 10) Na druhej strane : hrozným následkom heretického odmietnutia Syna je strata života a Otca. Je to opäť tak, ako to čítame na inom mieste Písma : Kto nemá Syna Božieho, nemá život (1J 5, 12).
Prosme dobrého Ducha Božieho, aby nás i našu Evanjelickú cirkev, náš seniorát i cirkevný zbor zachoval v pravom apoštolskom učení, čo sa osoby a diela Ježiša z Nazaretu, Krista, Spasiteľa a Syna Božieho týka. Aby sme raz pre túto vieru i my mohli byť v očiach Boha Otca nájdení ako ospravedlnení a hodní prijatia daru života večného. Amen.
