Nedeľa po Vianociach – ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl
Written by radovan on dec 23, 2020 in - No Comments
Nedeľa po Vianociach – 27.12.2020
„… ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od nášho narodeného Pána Ježiša Krista!
Izaiáš 49, 13 – 16a
13 Jasajte, nebesá; zaplesaj, zem! Dajte sa do jasotu, vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud a zmiloval sa nad svojimi biednymi. 14 Ale Sion povedal: Opustil ma Hospodin a Pán zabudol na mňa! 15 Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj pozabudli, ja na teba nezabudnem. 16 Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl …
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Vianočné sviatky máme za sebou. Verím, že sme plní dojmov, plní vďačnosti, plní zvesti Božieho slova o spáse, o záchrane, ktorá k nám prišla z neba, doslova z tých najvyšších miest. Hospodin skrze svojho Syna zrealizoval to, čo zasľúbil. Či už si to svet uvedomuje alebo nie, jedná sa o udalosť týkajúcu sa všetkého stvorenia. A preto sme dnes prorokom Izaiášom pozvaní a vyzvaní: 13 Jasajte, nebesá; zaplesaj, zem! Dajte sa do jasotu, vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud a zmiloval sa nad svojimi biednymi. Nebo i zem sa majú radovať z toho, čo Hospodin vykonal so svojim ľudom.
Tieto prorokova slová zaznievajú v situácii, keď izraelský národ je ešte stále v otroctve. Nie je to závideniahodná situácia. Jasať, tešiť sa, či plesať v pozícii otroka – to nám akosi nejde dokopy. No prorok Izaiáš svojim slovami predpokladá, že takto to navždy nebude. Čas otroctva, čas exilu sa raz skončí. Príde čas, keď Hospodin svoj ľud reálne poteší a nad svojimi biednymi sa zmiluje. Keď toto Izrael vo viere prijíma ako realitu, môže sa tešiť už aj teraz, i keď zatiaľ ešte nič nenasvedčuje tomu, žeby v ich situácii mala nastať nejaká výrazná zmena.
Bratia a sestry, mám za to, že v podobnej situácii sa dnes ocitáme aj my. Počas posledných dní sme počúvali úžasné evanjelium o Božej láske a dobrote k tomuto svetu. No realita je taká, že pandémia stále zúri a pripravuje o život ďalších a ďalších ľudí. Realita je taká, že žijeme s obmedzeniami. V slabých chvíľkach niekedy uvažujem nad tým, či sa tento svet ešte vráti do – nazvime to – „normálu“, na ktorý sme boli zvyknutí. Alebo či s týmito opatreniami, obmedzeniami a neistotou budeme musieť žiť až do konca. Bude to ešte niekedy dobré?
Slová proroka Izaiáša mi dnes dávajú nádej, že raz to bude dobré. Síce neviem ešte kedy, ale mám istotu, že Boh to má stále vo svojich rukách. Boh nestratil kontrolu. Príde čas, keď Hospodin poteší i nás. Príde čas, keď sa Hospodin zmiluje aj nad nami, biednymi. A keby to aj nemalo byť v tejto časnosti, viem, že sa tak stane minimálne vo večnosti. A preto už aj teraz, obmedzený kadejakými opatreniami, môžem prežívať radosť z toho, čo ešte len príde. Radosť z toho, čo bude. Radosť z toho, čo pre mňa má môj Pán pripravené. Lebo viem jedno: Bude to budúcnosť s Ním.
13 Jasajte, nebesá; zaplesaj, zem! Dajte sa do jasotu, vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud a zmiloval sa nad svojimi biednymi. Bratia a sestry, človek najprv musí pochopiť aká bola jeho situácia pred Bohom, aby sa mohol tešiť z toho, čoho sa mu v Kristovi dostalo. Boli sme tí, ktorých bolo treba potešiť. Náš smútok spočíval v tom, že sme od Boha vzdialení. Vzdialení od zdroja života. Náš smútok spočíval v tom, že sami si s tým nemôžeme poradiť. Smútok, že sami pre svoju záchranu nemôžeme urobiť nič. No teraz je všetko inak. Boh odstránil náš smútok tým, že na svet posiela Záchrancu. Nech sa z toho teší celé nebo i zem! Boli sme však zároveň aj tými, nad ktorými sa bolo treba zmilovať. Veď Boh nás vo svojom spravodlivom hneve mohol odsúdiť a zatratiť. No nespravil tak. Namiesto toho sa nad nami zmiloval. Spravil to z lásky k nám.
14 Ale Sion povedal: Opustil ma Hospodin a Pán zabudol na mňa! Áno, bratia a sestry, ťažko sa verí, ťažko sa dúfa, že to bude dobré, keď momentálne tomu nič extra nenasvedčuje. A presne v týchto intenciách uvažuje aj Izrael v otroctve. Cíti sa byť Bohom opustený a zabudnutý. Mám za to, priatelia, že takéto stavy z času na čas prežívame aj my. Sú to zväčša chvíle, keď sa toho na nás, ako sa povie, sype, valí z každej strany. Môže to byť strata zdravia, strata zamestnania, strata blízkeho človeka, či strata zmyslu života. Človek sa pýta: Bože, kde si teraz? Kde si teraz, keď Ťa najviac potrebujem? Opustil si ma? Zabudol si na mňa?
Bratia a sestry, v jednej nórskej piesni je nastolená otázka: Vie sa niekto plaviť, resp. plachtiť bez vetra? A vie niekto veslovať bez vesla? Vie niekto opustiť priateľa bez toho, aby mu z oka nevypadla slza? Samozrejme, že za normálnych okolností nič z toho nie je možné. Preto sú odpovede piesne na tieto otázky prekvapujúce: Áno. Viem sa plaviť, plachtiť aj bez vetra. A viem veslovať aj bez vesla. Ale opustiť priateľa bez toho, aby mi z oka nevypadla slza – to nedokážem.
Niečo podobné počujeme v dnešnom kázňovom texte: 15 Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj pozabudli, ja na teba nezabudnem. 16 Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl … Je takmer nepravdepodobné a nemožné, aby matka zabudla na svoje dieťa, na ovocie svojho života. Bolo by to maximálne absurdné a paradoxné. Napriek tomu z času na čas počujeme o matkách, ktoré starostlivosť o svoje deti zanedbávajú a svojim spôsobom na nich zabúdajú. Existujú dokonca matky, ktoré svoje dieťa nechajú zomrieť. V tých najextrémnejších prípadoch je teda možné aj priateľa opustiť bez toho, aby pri tom vytieklo more sĺz.
Bratia a sestry, i keď toto človek v istých prípadoch dokáže, Boh nie. Aj keby matka svoje dieťa nechala viditeľne zomrieť, Pán a Boh svoju dcéru Sion zo svojich očí stratiť nemôže. Dokonca si jej obraz vyryl do dlaní. Pokiaľ Izrael v otroctve uvažuje nad tým, či na neho Boh nezabudol a neopustil ho, Hospodin svoj ľud potešuje a uisťuje mocnými slovami a zasľúbením: ja na teba nezabudnem. 16 Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl … Pokiaľ v situácii, v ktorej sa dnes nachádzame aj my ako jednotlivci, ako cirkev, ako národ či ako ľudstvo zvažujeme aj tú možnosť, že Hospodin na nás zrejme zabudol a opustil nás, potom i nás dnes Boh potešuje tými istými slovami ako vtedy svoj ľud Izrael: ja na teba nezabudnem. 16 Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl … Drahí priatelia, my dnes vieme, že otroctvo Božieho ľudu malo svoj koniec. Netrvalo na veky. Pán Boh teda svoje slovo splnil. Ani nezabudol, ani neopustil. Nám všetkým, ktorí žijeme v čase pandémie, to dnes dáva rovnakú istotu: Ten istý Boh svoje slovo splní i pri nás. Ani nezabudne, ani neopustí, ale príde čas, keď zasiahne v náš prospech. A my budeme môcť jasať, plesať a tešiť sa z toho, že Božia pravica pri nás dokázala svoju silu a moc.
Drahí priatelia, ako si však Boh môže niečo napísať do rúk? A pokiaľ aj áno: jedná sa v tomto prípade iba o mesto Jeruzalem alebo len o starý Izrael? To v žiadnom prípade! Boh predsa do svojich rúk zapísal omnoho viac ľudí než len starých Izraelitov. Nuž a k týmto ľuďom dnes patríme aj my. Patríš k nim tak ty, milá sestra, tak ty, drahý brat. Patrím k nim i ja.
Tento zázrak vykonal Boh pred 2000 rokmi v mestečku Betlehem. Stalo sa tak v Ježišovi Kristovi, Božom a Máriinom synovi. On, Boží Baránok, visiac tam na kríži Golgoty, nás – úbohých, hriešnych ľudí – zapísal a vyryl do Božích dlaní svojou nevinne preliatou krvou. Preto na nás Boh nemôže nikdy zabudnúť. A preto sa dnes môžeme modliť slovami 31. žalmu: 2 K Tebe sa utiekam, ó Hospodine, kiež nikdy nie som zahanbený! Zachráň ma svojou spravodlivosťou! 3 Nakloň ku mne svoje ucho, rýchlo ma vytrhni! Buď mi ochranným bralom a ohradeným domom, aby si ma zachránil! 4 Lebo Ty si mi skalou a mojím hradom, pre svoje meno veď ma a sprevádzaj. 5 Vyveď ma zo siete, ktorú mi tajne nastavili, lebo si mojím útočiskom. 6 Do Tvojej ruky porúčam svojho ducha, Ty si ma vykúpil, ó Hospodine, Bože verný (Ž 31, 2 – 6).
Milé sestry, drahí bratia! Vďaka Bohu za toto mocné a úžasné uistenie o Jeho priazni voči nám v týchto neistých časoch! Držme sa mocne tohto Božieho verného prísľubu daného nám! Buďme Hospodinovi verní, a potom sa Jeho moc dokáže aj pri nás! Ona sa predsa dokázala pri starovekých Izraelcoch v otroctve. Ona sa dokázala celému svetu v narodení Božieho Syna. Prečo by sa nemala dokázať teraz? Povedané slovami Pána Ježiša adresovanými predstavenému synagógy Jairovi: Neboj sa, len ver! Amen.
