Nedeľa po Vianociach – falošné predstavy o Bohu
Written by radovan on dec 27, 2019 in - No Comments
Nedeľa po Vianociach – 29.12.2019
„… falošné predstavy o Bohu …“
Milosť vám a pokoj od nášho narodeného Pána Ježiša Krista! Amen.
Ján 12, 44 – 50
44 Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. 45 A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. 46 Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto vo mňa verí, neostal v tme. 47 Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet odsúdiť, ale spasiť. 48 Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu. Slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49 Veď ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, ako mám hovoriť a čo mám povedať. 50 A ja viem, že jeho prikázanie je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi to povedal Otec.“
Milé sestry a bratia v Pánovi!
Pokiaľ by sme dnešný kázňový text chceli prerozprávať formou podobenstva, či príbehu, dalo by sa to snáď aj takto : otec a syn sú šéfovia jedného veľkého rodinného podniku. V tomto podniku už od nepamäti pracuje aj pán „XY“. Keďže v práci utrpel ťažký úraz, ocitol sa na invalidnom vozíku, a tak teraz pracuje už len na pozícii vrátnika. Syn šéfa sa postaral o to, aby osamelý pán „XY“ mohol bývať v jednom z najkrajších penziónov, ktorými firma disponuje. Keby to všetko šlo podľa syna, pán „XY“ by v tomto domčeku smel zostať dokonca aj po tom, ako pôjde na penziu. Veď syn mu to tak prisľúbil. Ale otec má ešte stále opraty firmy mocne vo svojich rukách. A je aj prísnejší. Je dosť možné, dá sa to ľahko predstaviť, že ohľadom tohto synovho prísľubu má v sebe otec silné pochybnosti.
Áno, priatelia, poznáme to aj v živote viery. Z času na čas sa pri nás objavia pochybnosti, či je Boh skutočne taký milostivý. Keby bol len Syn samotný, keby to stálo iba na Ňom, ľahšie by sa nám verilo v Božie milosrdenstvo. No povedzme si pravdu! Boha Otca neraz vnímame tak ako Ho pomenoval už dávno Martin Luther ako tzv. „skrytého Boha“, a to so všetkými otáznikmi, ktoré nám ohľadom Jeho osoby prináša Stará zmluva. Veď Stará zmluva obsahuje viacero miest, na ktorých sa Boh Otec neprezentuje príliš milostivo a láskavo, a už vôbec nie ku všetkým.
Čo si s tým počať, bratia a sestry? Azda to najlepšie, čo môžeme urobiť, je naslúchať tomu, čo nám k tomu chce povedať náš „kamarátskejší“ a „priateľskejší“ – „šéf junior“. Nuž a On to vyjadruje veľmi jasne a jednoznačne: kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal … 49 Veď ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, ako mám hovoriť a čo mám povedať. 50 A ja viem, že jeho prikázanie je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi to povedal Otec.“
Opäť použijúc formu podobenstva by sa toto dalo povedať aj takto: „Pán XY, môžete sa tešiť a byť pokojný. Môj otec vo svojom testamente uviedol, že celý čas svojej penzie až do konca smiete tráviť v našom dome. Aj vtedy som Vám povedal iba to, čo mi už dávno predtým nakázal môj otec osobne : XY ostane s nami a pri nás navždy.“
Drahý priateľ, zámerne som do tohto podobenstva nedával žiadne konkrétne meno, iba univerzálne iniciály „XY“. No v tejto chvíli si namiesto nich, milý priateľ, môžeš vložiť svoje vlastné meno. Môžeš tak spraviť preto, aby si viac nepochyboval o prísľube, ktorý aj tebe dal Syn. Je to prísľub večného prebývania v nebeskej domovine. Je to totiž prísľub, ktorý už dávno predtým odobril a schválil aj samotný Otec.
Aj na to sú dobré Vianoce, drahí priatelia, aby sme skrze Krista odbúrali všetky falošné predstavy o Bohu, ktorým sme neraz vystavení. Dovoľte mi v tejto chvíli, aby som na niektoré z nich poukázal! Je fakt, že pod pojmom Boh si v dnešnej dobe každý môže predstaviť niečo iné. Často sa stretávame s komixovými predstavami, ktoré vykresľujú kresťanského Boha v podobe rozprávkovej bytosti z knižiek pre malé deti. Teda ako starčeka sediaceho na obláčiku alebo niekoho v smiešnom kostýme, kto prináša vianočné darčeky. Takúto predstavu ľudia nadobudnú neraz v detstve, no s pribúdajúcimi rokmi im postupne prestáva pasovať. Takýto komixový boh pôsobí dosť naivne a neprijateľne. Deje sa to preto, nakoľko človek nezískal nové vedomosti, ale hlavne vlastné skúsenosti so živým Bohom prostredníctvom viery v Ježiša Krista. Avšak toto nie je všetko. Ešte vždy je veľa ďalších možností, ku ktorým sa dá v predstavách skĺznuť :
- Boh policajt. Vidíme Ho držať v jednej ruke Bibliu a v druhej zbraň. Akoby kričal : Dodržiavaj moje zákony, inak bude zle! Je v každej chvíli pripravený potrestať nás za naše priestupky. My sa preto až kŕčovito usilujeme o dokonalosť a bojíme sa urobiť chybu. No to nám zároveň bráni milovať Ho. Veď nemôžeme mať predsa radi niekoho, koho sa bojíme.
- Boh pre núdzové prípady. V tejto predstave sa dlho dokážeme zaobísť aj bez Neho. Voláme Ho len v prípadoch krajnej núdze, v chorobe, skúškach či ťažkých chvíľach. Samozrejme, že modlitby v takýchto situáciách sú potrebné a správne. Ale mnohí, žiaľ, volajú iba vtedy. Problém nastáva vtedy, ak „SOS boh“ nepomôže tak, ako sme si to predstavovali.
- Boh – Dedo Mráz. Tento je veľmi obľúbený. Nikoho nevychováva, nikomu nevstupuje do svedomia. Každý nech robí, čo chce. Hodí sa najmä na Vianoce. Stále rozhadzuje darčeky, na všetko dáva svoje požehnanie, nič Ho netrápi, nič Mu nevadí. Výsledkom takejto predstavy je to, že tento veľmi dobrý Boh odpustí všetko aj bez toho, aby sme to ľutovali. Božiu milosť takto človek berie ako samozrejmosť. Strašenie posledným súdom, trestom, zatratením, či nebodaj peklom je podľa tejto predstavy neprípustné.
- Boh ako deduško. Vidíme Ho obklopeného pavučinami a prachom. Je to nostalgický Boh, ktorý bol možno potrebný v minulosti. Nemá zmysel pre humor, niet v ňom života. Doba sa síce zmenila, ale jeho staré názory na život a svet nie. Nemá nám už dnes čo povedať. Pre súčasného človeka sa jednoducho nehodí. Ak niekto verí v takéhoto nehybného a v papučkách obutého Boha, ako sa na Neho môže spoľahnúť, veriť Mu a dôverovať? Tento obraz zosmiešňuje Božiu autoritu a moc.
- Boh nervák – despota. V tomto obraze síce akceptujeme, že je silný a mocný, ale zároveň prísny, metajúci okolo seba blesky a hlasný krik. Čaká, kedy sa podarí niekomu naštvať ho. Ak spravíme priestupok, zriekne sa nás. Pri takomto Bohu strácame radosť zo života, pretože stále vnímame iba svoje chyby a nedokážeme vidieť možnosť odpustenia a prijatia. Končíme ako naštvaní na cirkev i celé kresťanstvo a obraciame sa takémuto bohu chrbtom.
- Boh bábkar. Je to Boh fatalistov. Teda ľudí veriacich v slepý osud. On všetko riadi a nikomu nedovoľuje nič zrežírovať. Všetko dopredu predurčil, naplánoval a nijaká odchýlka od plánu neprichádza do úvahy. Nedovoľuje človeku vlastnú iniciatívu, lebo všetko je už rozhodnuté. Pri tejto predstave človeku neostáva nič iné iba prijať všetko ako vopred predurčené. Nič nemôžem zmeniť, a tak ani nie som za nič zodpovedný. Všetko sa skrýva za „božiu vôľu“. Následkom je pasivita končiaca neverou. Okrem toho táto predstava človeka podporuje v mylnom názore, že nie je za nič zodpovedný, pretože všetko je už aj tak rozhodnuté.
- Boh hodinár. Vidíme Ho ako Toho, ktorý síce stvoril svet i človeka v ňom, dal to všetko do chodu, ako keď natiahneme hodinky, aby sa rozbehli. No viac sa už o nič nestará. Je síce tu, ale nič nerobí a nezaujíma sa o nás. Nemá na nás čas. A tak sa o všetko musíme postarať sami. Žijeme s pocitom, že s Bohom nemožno v ničom počítať. Ostávajú len beznádej, samota a nezodpovedané otázky …
- Boh počítač. Je síce veľmi inteligentný, ale súčasne neosobný. Všetko vidí, ale ničoho sa nedotýka. Je bez citov. Nedotkne sa Ho žiadne utrpenie, neprejaví súcit. Je to akási „absolútna inteligencia“. Nám potom ostáva len pocit, že Bohu je absolútne jedno, čo prežívame. V evanjeliách však vidíme niečo úplne iné.
… kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. Drahí bratia, milé sestry! Ďakujme dnes za to, že prvé Vianoce sa odohrali aj preto, aby sme mali správnu predstavu o Bohu. Prvé Vianoce sa odohrali aj preto, aby sme Boha viac nemuseli vnímať ako policajta, Deda Mráza, deduška, despotu, bábkara, hodinára či ako počítač. A preto, milý priateľ, chceš vidieť a poznať Boha skutočne? Potom hľaď na Krista, Jeho Syna, na Jeho slová, na Jeho život! A poznávaj Ho takého, aký On skutočne je! Amen.
