Nedeľa po Vstúpení – Cirkev žije v očakávaní
Written by radovan on máj 29, 2014 in - No Comments
Nedeľa po Vstúpení – 1. 6. 2014
„Cirkev žije v očakávaní“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Sk 1, 4 – 5
4 Raz, keď s nimi stoloval, prikázal im: Z Jeruzalema neodchádzajte, ale očakávajte splnenie Otcovho prísľubu, o ktorom ste odo mňa počuli: 5 Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Nachádzame sa v čase medzi Ježišovým vstúpením na nebo a sviatkom zoslania Ducha Svätého. Je to čas 10 dní, kedy sa Ježišovi učeníci ocitajú v novej situácii, bez viditeľnej prítomnosti svojho Majstra medzi nimi. Je to čas, kedy čakajú na splnenie Ježišovho zasľúbenia ohľadom zoslania Ducha Svätého. Je to vážna skúška, ktorou prechádzajú. Od tej chvíle, kedy ostávajú takpovediac sami, totiž závisí veľmi veľa. Nezabalia to všetko? Nenechajú to všetko tak? Veď ich Majster je definitívne preč! Definitívne opustil tento svet! Odišiel. Má to ešte zmysel niekomu o Ňom hovoriť? Má to ešte zmysel nasadzovať za Neho život? Riskovať? Obetovať sa? Svedčiť o niekom, kto tu ani nie je? Áno, bratia a sestry. Tých protiargumentov nie je málo. Človeka to rýchlo vedie k pasivite, k letargii, či k ľahostajnosti, ak nevidí toho, komu má slúžiť. Tak o tom napokon píše aj evanjelista Ján, keď poukazuje na to, ako sa učeníci vrátili k rybárskym sieťam a lodiam, teda k svojmu predošlému životu. Stratili totiž motiváciu vo svojej službe. Pokračovať v šírení Kristových myšlienok im prestalo dávať zmysel. Pomohlo až opätovné povolanie, poverenie a vyslanie do služby. Tých 10 dní bez Krista, resp. bez Jeho viditeľnej blízkosti a prítomnosti je teda zlomový moment nielen v životoch samotných učeníkov, v ich živote a vzťahu s Kristom. Je to zlomový moment pre celú Ježišovu cirkev. Vzdajú to tí chlapíci alebo vezmú Ježišovo povolanie a poverenie vážne?
Učeníci v tej chvíli tvoria očakávajúcu cirkev. Neostáva im nič iné len veriť Ježišovmu zasľúbeniu. Nič iné, len sa spoľahnúť na Jeho slovo, na Jeho plán. Nuž a ten sa nedá nijako urýchliť ani ovplyvniť. Všetko je v Jeho rukách. Ostáva len jedno : očakávať.
Milí priatelia, očakávajúcou cirkvou sme dnes aj my. Cirkev neprestajne žije v očakávaní. Cirkev a kresťanské spoločenstvo vo všeobecnosti musí očakávať splnenie Božích zasľúbení. Splnenie Božích zasľúbení je však vždy viazané na splnenie konkrétnych požiadaviek, ktoré sú človeku dané od Boha. Nie je tomu inak ani v tomto prípade.
Ježišova požiadavka dnes znie : Z Jeruzalema neodchádzajte! To jest : Neutekajte pred nebezpečenstvom, ktoré vás tam ohrozuje niekde do bezpečia! Nevracajte sa opäť k starému spôsobu života, z ktorého som vás vytrhol! Vy predsa máte byť nielen obyčajní rybári. Ja som vás povolal k tomu, aby ste sa stali rybármi ľudí! Buďte preto pripravení o mne vydať svedectvo, aj na nepriateľskej pôde! Práve tam vás totiž potrebujem! Zostaňte preto v centre diania!
Zostať v Jeruzaleme. To je inštrukcia dnes aj pre nás, drahí bratia, milé sestry. Jeruzalem bol vtedy pre učeníkov jasným geografickým údajom. Pre nás to dnes neznamená, že sa máme všetci presunúť, či presťahovať na toto miesto. Zostať v Jeruzaleme pre nás znamená : zostať v cirkvi. Zostať v cirkvi, ktorá je viditeľným telom nášho Pána a Spasiteľa. Zostať v nej ako jej aktívni členovia, ako súčasť celku, súčasť spoločenstva. Zostať v nej a očakávať na splnenie Božích sľubov. Akoby tým Ježiš chcel povedať, že sami, bez cirkvi, bez spoločenstva, v izolácii, vo viere dlho neobstojíme, ale sme ľahko ohroziteľní. Viera je ako rastlina. Potrebuje živnú pôdu. A práve ňou je spoločenstvo s inými veriacimi. Teda zostať v cirkvi – nepozerať a nepoškuľovať po starom živote bez Boha, bez viery! Nevracať sa k tomu, z čoho nás Kristus vyslobodil a vytrhol. Ale zostať pri prameni živej vody. Zostať pri Tom, kto je Cestou, Pravdou i Životom.
Zostať v Jeruzaleme je jedna Ježišova požiadavka, bratia a sestry. Druhá je však nemenej dôležitá. Očakávať. Očakávať splnenie Otcovho prísľubu. Očakávať na niečo sa nám môže zdať ako „malina“. Nič nás to nestojí. No, nemyslím si, že je to až také jednoduché. Dnes totiž človek nerád čaká. Všetko chceme rýchlo a hneď. Najmä mladšia generácia. Nemáme čas ani chuť čakať. Používame preto výkonné stroje a výdobytky techniky, ktoré nám majú šetriť čas. No paradoxne, čím viac času ušetríme, tým menej nám ho zostáva. Končí to zväčša tak, že nikto nemá na nič čas.
Drahí bratia, milé sestry, nechcime urýchliť Boží čas, Božie plány, úmysly a dary svojou netrpezlivosťou! Pán Boh najlepšie vie, čo kedy nám má dať. Na čo sme už pripravení a na čo ešte nie.
Pravda je však taká, že na tie najkrajšie veci si väčšinou počkať musíme. Potom si ich aj viac vážime a nevnímame ich ako samozrejmosť. Počas čakania nás Pán Boh neraz chce aj vnútorne pripraviť na to, čo očakávame. Takto vnútorne chcel počas tých 10 dní pripraviť aj učeníkov na dar Ducha Svätého.
Aké zásady nám teda Pán Ježiš ohľadom očakávania dáva? Predovšetkým máme očakávať na správnom mieste. Tým miestom bol pre učeníkov Jeruzalem. Pre nás je to Ježišova cirkev a spoločenstvo veriaceho ľudu. Máme tiež očakávať v dôvere v Ježišove slová zasľúbenia. Keď človek dlhší čas na niečo čaká a ono to neprichádza alebo sa zdá, že nič sa nedeje, človek zmalomyseľnie. Rýchlo začína podliehať pochybnostiam. Kresťanské očakávanie, očakávanie cirkvi je preto aj o dôvere. Čo Boh povie, vysloví alebo zasľúbi, to On aj myslím vážne. Boh nič nehovorí neuvážene alebo nepremyslene. To znamená, keď príde správny čas v Jeho harmonograme, veci sa začnú hýbať.
S očakávaním idú ruka v ruke aj nádej a trpezlivosť. Ľudové príslovie hovorí, že nádej zomiera posledná. Úžasné je, že Ježiš, ktorý zomrel, aj vstal z mŕtvych. Kým žije On, žije aj nádej. On však žije naveky a nikdy viacej neumiera. Preto aj naša nádej je večná a nikdy nezomrie. To znamená : Očakávajme na naplnenie Božích sľubov v istote, že raz budú naplnené! Iné ľudové príslovie hovorí, že trpezlivosť ruže prináša. Tuná ovocím trpezlivého očakávanie nie sú len obyčajné kvety, ale samotný dar Božieho Svätého Ducha, ktorý je akoby takým prijímačom – anténou pomáhajúcou nám „naladiť sa na Boha“.
Očakávanie cirkvi takisto úzko súvisí aj s poslušnosťou voči Kristovým slovám. Nedá sa prijať dar Ducha Svätého na jednej strane a robiť si, žiť si ako chceme. Nedá sa očakávať na vzácny Boží dar a pritom ignorovať vôľu Syna Božieho.
Očakávanie cirkvi ako spoločenstva a kresťana ako jednotlivca sa musí diať na modlitbách a pôstoch. O týchto dvoch dôležitých fenoménoch síce v našom texte nikde nečítame. Snažíme sa však čítať medzi riadkami. Som presvedčený, že práve takýmto spôsobom očakávanie prvej cirkvi prebiehalo a prinieslo to ovocie. Ten istý recept je tu dnes aj pre nás, priatelia.
Drahí bratia, milé sestry! Učeníci sa vtedy po vstúpení svojho Majstra ocitali v pre nich novej situácii. Veľmi záležalo na tom, či zoberú Ježišove slová vážne alebo nie. Či zostanú v Jeruzaleme alebo sa rozídu nekoordinovane krížom krážom po svete, za svojim „biznisom“. Či budú očakávať na dar Ducha Svätého alebo budú od života očakávať skôr niečo iné. V jedinečnej situácii sa nachádza aj každý jeden z nás. Tou jedinečnou situáciou je náš samotný život, ktorý žijeme medzi prvým a druhým Kristovým príchodom. Je to vážna skúška, ktorou prechádzame. Od nášho rozhodnutia, od našej vernosti a poslušnosti voči Ježišovým slovám totiž závisí veľmi veľa. Nie je to jedno, kde očakávame na splnenie Božích zasľúbení – či v cirkvi, či mimo nej. Nie je to jedno, či vôbec niečo od Boha očakávame alebo nie.
Tých 10 dní bez Krista, resp. bez Jeho viditeľnej blízkosti a prítomnosti bol zlomový moment nielen v životoch samotných učeníkov, v ich živote a vzťahu s Kristom. Bol to zlomový moment pre celú Ježišovu cirkev. Čas nášho pozemského života je rovnako tak zlomovým momentom, kedy sa rozhoduje o našej spáse. Podmienky boli jasne vyslovené : zotrvávať v cirkvi, neopúšťať spoločenstvo, byť dobrým svedectvom aj v nebezpečenstve, v neprajnom prostredí, vedieť sa obetovať a očakávať – v trpezlivosti, poslušnosti, dôvere i nádeji.
Drahý brat, milá sestra! Ak ti záleží na večnosti, ak Krista miluješ, ak sa definuješ ako kresťan, potom by si tieto požiadavky Syna Božieho mal brať celkom vážne. Ja som ich takto poňal a s Božou pomocou sa snažím podľa nich fungovať. Pridáš sa ku mne aj ty?
