Nedeľa po Vstúpení – keď sa Duch prihovára
Written by radovan on máj 23, 2020 in - No Comments
Nedeľa po Vstúpení – 24.5.2020
„… keď sa Duch prihovára …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Rímskym 8, 26 – 27
26 A tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Lebo my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným. 27 A Ten, ktorý skúma srdcia, vie, čo má Duch na mysli, že sa totiž tak prihovára za svätých, ako Boh chce.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Pre mňa osobne je obdobie medzi sviatkom Vstúpenia Krista Pána na nebo, ktorý sme slávili počas týždňa vo štvrtok, a sviatkom zoslania Ducha Svätého, ktorý budeme sláviť o týždeň, vskutku zvláštnym obdobím. Jedná sa o 10 dní, v rámci ktorých sa teraz aj my ako kresťanské spoločenstvo nachádzame. Tých 10 dní – to je ako také medziobdobie. Čas, keď tu Ježiš telesne medzi svojimi učeníkmi už nie je – na jednej strane. A zároveň čas, keď tu Duch Svätý vo svojej cirkvi ešte nie je – na strane druhej. Je to čas aktívneho očakávania naplnenia Ježišovho prísľubu: Neopustím vás ako siroty, prídem k vám (J 14,18). A tiež : 25 Toto som vám povedal, keď som bol s vami. 26 Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril (J 14, 25 – 26).
My, ľudia, vo všeobecnosti neradi na niečo či na niekoho čakáme. Nuž a s pribúdajúcim časom naše očakávanie i naša sústredenosť otupievajú. Objavujú sa prvé pochybnosti a človek sa začína pýtať : dôjde moje očakávanie niekedy svojho cieľa? Dočkám sa vôbec toho na koho čakám? Nie je to všetko iba zbytočné mrhanie časom? Nie je to všetko len slepá nádej a falošná viera?
Vo štvrtok, keď sme i na pôde nášho cirkevného zboru slávili sviatok Vstúpenia Krista Pána na nebo, sme hovorili o tom, že Ježiš Kristus odišiel do neba a sedí teraz po pravici Božej. Celkom evidentne sa vzdialil pohľadom svojich učeníkov. Tí, i keď len pred chvíľkou prijali požehnanie a úžasné zasľúbenie od svojho Majstra : Ajhľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta – predsa len tu teraz stoja a pôsobia akosi bezradne a bezmocne. Nemajú na to slov a zrejme sa len veľmi ťažko dokážu modliť. Tak nám to akosi vyplýva otázky anjelov, ktorí si objavujú pri scéne Ježišovho nanebovstúpenia : „Muži galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás do neba, príde tak, ako ste ho videli odchádzať do neba.“ (Sk 1,11).
Drahí priatelia, i keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, no ako veľmi sa pôvodným Ježišovým učeníkom podobáme dnes aj my, učeníci a nasledovníci Ježiša z Nazaretu v 21. storočí?! Na jednej strane sa naše srdce síce teší, že Ježiš preberá všetku moc na nebi i na zemi. Že Ho Boh Otec ustanovil Pánom pánov a Kráľom kráľov. Na druhej strane je to isté srdce naplnené smútkom, že tu ostávame akoby sami, opustení, bez Neho. V tej chvíli cítime akí sme slabí. Dokonca i naučené modlitby či biblické citáty sa nám len ťažko derú z úst, pokiaľ vôbec. To jediné, čo si v danej chvíli mocne uvedomujeme, je tá skutočnosť, že naša viera je slabá.
Áno, drahí priatelia, viem. Zatiaľ to znie dosť pochmúrne a pesimisticky. Ale, žiaľ, i taký vie byť niekedy život. Smútok, bolesť a obavy v životoch učeníkov spôsobilo to, že Ten, ktorého pri sebe mali deň čo deň počas 3 rokov, tu s nimi už teraz nie je. Na mieste sú otázky : Ako to bez Neho teraz zvládnu? My sa zas nachádzame v situácii, keď kvôli pandémii vírusu, tiež prežívame istú bolesť, smútok a obavy. Najprv to bol smútok z toho, že počas najvýznamnejších sviatkov roka nesmieme prichádzať do svojich spoločenstiev a udalosť či už Ježišovej smrti alebo vzkriesenia nemôžeme prežívať spolu ako veriaci ľud. Potom to zas bol smútok z toho, koľko naplánovaných podujatí sme museli zrušiť, či presunúť na neurčito. Či už sa jednalo o zborové, seniorálne či celocirkevné aktivity. Akoby tu vyvstávala obava : Ako to všetko teraz zvládneme? Ako prežijeme po ekonomickej stránke? Nenechal nás Pán Boh napospas? Môžeme ešte počítať s Jeho pomocou? Smieme ešte dúfať v Jeho zásah?
Drahí priatelia, nie ľahko sa v takej chvíli modlí v dôvere vypočutia, v dôvere Božieho mocného zásahu. Nie ľahko sa dúfa v Boží uzdravujúci zásah v náš prospech. Nie ľahko sa z človeka derú slová dôvery a nádeje. A práve v takýchto situáciách, i v tej dnešnej, nás zastihuje slovo apoštola Pavla : 26 A tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Lebo my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným.
Sú to slová plné sily a útechy. Akoby sa nám týmito slovami chcelo povedať : Tam, kde zlyháva môj hlas; tam, kde zlyhávajú moje modlitby; tam, kde troskotá moja viera a dôvera v Božiu blízkosť i pomoc, tam ma zastupuje Boží Duch. A preto vôbec nejde o krásu vyslovených modlitebných slov, veď sám Duch prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným. On sa stará o to, aby tá všetka naša bolesť, smútok, strach i obavy došli až pred tvár nášho nebeského Otca. Áno, všetky moje úpenlivé prosby, prosby o pomoc a radu, ba dokonca všetko moje vzdychanie pod ťarchou dňa a bremenom povinností či starostí. On sa stará o to, aby som vo svojej modlitbe volil také slová, ktoré sú v súlade s Božou vôľou, a teda budú nebeským Otcom vypočuté.
Drahí priatelia, je úžasné vedieť, že veriaci človek sa so svojimi problémami nemusí vyrovnávať sám. Dokonca aj keď nevieš, ako sa za ne máš modliť, Duch Svätý sa modlí s tebou a za teba a Boh odpovedá. To znamená : keď ti Boh pomáha pri modlitbách, nemusíš sa báť pred Neho predstúpiť. Naopak! Pros Ducha svätého, aby sa za teba prihováral v zhode s Božou vôľou. A keď potom Bohu predložíš svoje prosby, dôveruj Mu, že vždy urobí to najlepšie.
Mám za to, sestry a bratia, že slová apoštola Pavla, ktoré nám dnes zazneli, majú tú moc dodať nám silu od Boha vždy vtedy, keď sme na konci so svojimi vlastnými silami. V tomto svete je to skôr hanba poukazovať na svoju slabosť. Tento svet totiž od človeka očakáva skôr silu a výkon, nie slabosť. Slabosť vo svete výkonu a zisku nemá miesto. No pred Pánom Bohom to nie je hanba vyznať a povedať : Pane, už viac neviem ako ďalej. Nevládzem. Padám. Cítim sa slabý tak na tele ako aj na duchu. Nedokážem sa modliť. Ani už neviem, za čo sa mám modliť. Nielen moje telo je slabé, ale i moja viera v Teba. Prosím, pomôž mi! Daj mi silu a uzdrav to, čo je slabé a choré na mne!
A to pre mňa znamená jedno : Vo všetkej svojej ľudskej slabosti sa smiem spoľahnúť na Božieho Svätého Ducha. On mojim vzdychaním a slabosťou viery ani nepohŕda ani sa mi nevysmeje. Naopak! Má pre mňa toľko pochopenia ako nikto iný. Má pre mňa útechu, akú mi môže dať jedine On. Útechu, ktorá prekonáva akýkoľvek smútok. Má pre mňa silu, ktorá prekonáva akúkoľvek obavu. On pre mňa má prijatie, odpustenie a lásku, ktoré prekonávajú akýkoľvek strach.
Drahí bratia, milé sestry, dnes o tejto Božej úteche, sile, prijatí, odpustení a láske nechceme len teoretizovať. Duch Boží sa totiž za nás prihovára aj tým spôsobom, aby sme Bohu dokázali vyznať i naše viny, pády, hriechy, poklesky a zlyhania. Nuž a pokiaľ toto robíme, potom k nám Božia potecha, sila, odpustenie, prijatie a láska prichádzajú v daroch Kristovho tela a krvi. K tejto večeri si dnes pozvaný aj ty. A preto : Príď a prijmi posilnenie do svojich každodenných zápasov! Príď a prijmi potešenie vo svojom smútku! Príď a zaži skutočné, bezpodmienečné prijate! Príď a nechaj sa naplniť láskou! Mocne preži to, že i ty si milovaný! Že Bohu i na tebe a na tvojom dobre záleží! Amen.
