Nedeľa po Vstúpení – lekcie Svätého Ducha
Written by radovan on máj 10, 2024 in - No Comments
Nedeľa po Vstúpení – 12.5.2024
„… lekcie Svätého Ducha …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Ján 16, 5 – 15
5 Teraz však odchádzam k tomu, ktorý ma poslal, a nikto z vás sa ma nepýta: Kam ideš? 6 Ale pretože som vám to povedal, smútok vám naplnil srdce. 7 Ja vám však hovorím pravdu: Pre vás je lepšie, keď odídem. Ak totiž neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ak však odídem, pošlem ho k vám. 8 No keď príde, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a súd. 9 Hriech je v tom, že neveria vo mňa, 10 spravodlivosť v tom, že idem k Otcovi a viac ma už neuvidíte, a 11 súd v tom, že knieža tohto sveta je už odsúdené. 12 Ešte vám mám toho veľa povedať, ale teraz to nemôžete zniesť. 13 Keď však príde on, Duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo bude počuť. Bude vám zvestovať aj to, čo príde. 14 On oslávi mňa, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. 15 Všetko, čo má Otec, je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Úprimnú sústrasť! – slová, ktoré zvykneme povedať tým, ktorí v smrti niekoho blízkeho stratili. Tak káže slušnosť – na jednej strane. Nuž a na strane druhej – čo iné ako ľudia viac aj môžeme povedať? Naše slová, akokoľvek úprimne sú mienené, len málokedy sú útechou pre tých, ktorí sa v danej chvíli cítia osamotení a opustení.
Tak čo teda? Bolo by v takej chvíli lepšie, keby sme boli načisto ticho a mlčali sme? To asi tiež nie. V takej chvíli neraz to najlepšie, čo môžeme urobiť, je plakať s plačúcimi a hlavne vyhnúť sa teóriám o tom, prečo sa toto stalo a prečo sa to stať nemuselo a podobne. Zarmútený človek vo svojej situácii a pozícii najmenej potrebuje poučovanie, mudrovanie a filozofovanie, ktoré aj tak nič nerieši. Áno, priatelia! Niekedy sa nedá urobiť nič viac, len znášať bolesť smútiacich, znášať tak ich ako aj našu vlastnú bezmocnosť.
Prečo takto začínam dnešnú kázeň? Pán Ježiš svojim učeníkom hovorí, že musí zomrieť. Bolesť z toho, že už čo chvíľa Ho medzi sebou nebudú mať, napĺňa v tom momente ich srdcia. V Ježišovi učeníci totiž nestrácajú iba svojho učiteľa a najlepšieho priateľa, ale aj samotný zmysel svojho života. Ale pretože som vám to povedal, smútok vám naplnil srdce – hovorí Ježiš.
A predsa: aj keď učeníci tomu teraz ešte nerozumejú, Ježiš s nimi zostáva i naďalej. Je s nimi. Je blízko. Už vo veľkonočné ráno Ho ako Vzkrieseného stretávame s dvoma z Jeho učeníkov na ceste do Emaus. Ježiš ich počúva. Cíti smútok, ktorý ich ťaží na srdci. A potom sa to zrazu stane: svetlo veľkonočnej udalosti preráža temnotu smútku a zármutku. Nuž a nasledovná Ježišova reč o nutnosti utrpenia a smrti Mesiáša napĺňa ich srdcia radosťou. Ich srdcia horia nádejou. Pán naozaj vstal. A to mení absolútne všetko.
Milé sestry a bratia, ako kresťanská cirkev sa nachádzame v akomsi duchovnom medzistave. Na jednej strane Ježiš od chvíle svojho vstúpenia na nebo na tomto svete už nie je telesne prítomný. Na druhej strane – Duch Svätý ešte nebol vyliaty a zoslaný na učeníkov. A tak ako jednotlivci i ako kresťanská cirkev prosíme v týchto dňoch nanovo o vyliatie Ducha Svätého, nášho Tešiteľa.
Pre vás je lepšie, keď odídem. Ak totiž neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ak však odídem, pošlem ho k vám. Keď túto látku preberám s deťmi na náboženstve, zavše sa spýtam: Deti! Myslíte si, že je dobré, že Pán Ježiš sa vrátil do neba? Alebo by podľa vás bolo lepšie, keby tu bol zostal? – No a: zväčša sa rozprúdi debata a trieda je rozdelená na dve polovice. Jedni majú za to, že by bolo lepšie, keby Ježiš bol zostal. Druhí zas majú za to, že je lepšie, keď odišiel. Do toho im vstúpim a hovorím: Viete! Keď bol Pán Ježiš na tomto svete, podliehal tým istým zákonom prírody ako aj my. Podliehal rovnako tak času ako aj priestoru. To znamená: v jednom momente mohol byť len na jednom mieste. V jednej chvíli sa mohol rozprávať len s jedným človekom. V jednej chvíli mohol uzdraviť iba jedného človeka, resp. malú skupinku ľudí. Avšak teraz, keď vstúpil do neba, pozemské zákony, zákony prírody už na Neho nemajú vplyv. Pán Ježiš teraz už nepodlieha zákonom, pozemským limitom, obmedzeniam a ohraničeniam času a priestoru. Teraz dokáže v jednom momente vypočuť modlitby všetkých, ktorí k Nemu volajú. Teraz dokáže naraz uzdraviť a pomôcť všetkým, ktorí v Neho dúfajú a na Jeho pomoc očakávajú. Teraz môže byť v jednom momente úplne všade. A to je pre nás všetkých viac ako dobré. Inak by sme so svojimi modlitbami museli stáť v akomsi „poradovníku“ a museli by sme dlho čakať, kým sa dostaneme na rad. Takto však máme celkom bezprostredný a neobmedzený prístup k Ježišovi. Inak povedané: môžeme k Nemu volať kedykoľvek chceme v istote, že počuje aj nás, že počuje práve nás … že sa bude venovať aj nám … práve nám.
Pre vás je lepšie, keď odídem. Ak totiž neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ak však odídem, pošlem ho k vám. Áno, priatelia! Je to mnoho, v čom v našich životoch potrebujeme potešenie. Písmo svätého o tomto svete nie náhodou hovorí ako o údolí plaču. Jedni sú v zármutku zo straty blízkeho človeka. Iní sú smutní kvôli zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu. Iných trápi finančná situácia alebo atmosféra v práci. Ďalších trápi to, aké to majú doma. Nie málo je tých, ktorých trápi, ako to vyzerá v tomto svete a ako sa to všetko vyvíja. V tom všetkom, sestry a bratia, potrebujeme potešenie. No ľudské slovo v tom všetkom nepostačuje. Potrebujeme niečo viac, niečo vyššie. Potrebujeme prijať pokoj, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum. Potrebujeme potešenie od Ducha Svätého. Nuž a ono k nám v Ňom aj skutočne prichádza. Prichádza v nádeji, ktorú nám Duch Svätý ponúka. V nádeji, že Boh nad tým všetkým nestratil kontrolu a moc. V nádeji, že raz to bude iné. Raz to bude dokonalé a večné.
8 No keď príde, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a súd. 9 Hriech je v tom, že neveria vo mňa, 10 spravodlivosť v tom, že idem k Otcovi a viac ma už neuvidíte, a 11 súd v tom, že knieža tohto sveta je už odsúdené. Duch Boží, ktorého Hospodin zošle v pravom čase, chce však tento svet okrem potešenia aj poučiť. Nie sú to pritom nejaké povrchné a lacné lekcie, ktoré nás chce Boží Duch naučiť. Sú to lekcie o fakt serióznych témach a vážnych fenoménoch. Duch svätý nás tak učí o hriechu. Učí nás, že ten najväčší hriech nie je ani krádež, ani podvod, ani vražda alebo niečo podobné. I keď všetko z toho je zlé. Ale pokiaľ z toho človek činí skutočné a opravdivé pokánie, môže mu byť a aj mu bude odpustené. No najväčším hriechom je neveriť v Ježiša ako Syna Božieho. Zaťato a zaryto sa tomu spierať. Nedať tomu ani šancu. To je súčasne hriech, ktorý sa nedá odpustiť. A to som si teraz nevymyslel ja. Takto nás to učí samotný Pán Ježiš. Kresťanská teológia tento hriech nazýva ako „hriech proti Duchu Svätému“.
Spravodlivosť v tom, že idem k Otcovi. Áno, priatelia, Ježiš sa smel vrátiť späť k Otcovi, pretože vykonal všetko, čo bolo potrebné pre našu spásu. Celý Ježišov život bol jednou veľkou spravodlivosťou. Jeho poslušnosť voči nebeskému Otcovi Ho činila spravodlivým. Nuž a Jeho dielo zmierenia rovnako tak Jeho Otec nebeský prijal ako zadosťučinenie spravodlivosti. V Božích očiach bolo spravodlivé a nutné, aby zomrel. Rovnako tak bolo spravodlivé a nutné, aby vstal z mŕtvych. Teraz je spravodlivé, aby po dobrom boji života sa vrátil do nebies. Áno, ja viem. V našom ľudskom ponímaní to nie je spravodlivé, pokiaľ je niekto nevinný odsúdený a prehlásený za vinného. No Božie kritéria ohľadom spravodlivosti sú diametrálne odlišné od tých našich.
… a 11 súd v tom, že knieža tohto sveta je už odsúdené … Sestry a bratia! Áno! Nie vždy sa nám to tak javí. Ba po pravde povedané: Málokedy máme ten pocit, že knieža tohto sveta je už odsúdená. Že diabol je už zrichtovaný a v koncoch. Skôr sa nám to javí tak, že zlu v tomto svete sa darí tak ako snáď ešte nikdy predtým. Nemáme ten pocit, že diabol bol nejakým spôsobom oslabený. Predsa len! Nenechajme sa zmiasť! Nenechajme sa pomýliť! O satanovom konci bolo už rozhodnuté. Bolo o tom rozhodnuté ešte predtým než stihol zviesť Adama a Evu v rajskej záhrade k hriechu. Nuž a spečatené to bolo na Golgotskom kríži. Ono všetko je to len otázka času. A ten Boh vníma tiež inak ako my. Pán Boh zatiaľ dovoľuje satanovi pôsobiť, aby okrem iného aj takýmto spôsobom preveril a preskúšal vernosť svojich učeníkov, nasledovníkov a svedkov. No zároveň satanovi Boh určuje mantinely – hranice jeho pôspbenia. V každom prípade jeho koniec je neodvratný. Nuž a kto si myslí, že je to inak a svojim životom uctieva satana, ten si zrejme neuvedomuje, že stojí nie na strane víťaza, ale na strane porazeného.
Duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo bude počuť. Bude vám zvestovať aj to, čo príde. 14 On oslávi mňa … Ďalšia lekcia, ktorú nás Duch Svätý vyučuje, je pravda. Keď stál Ježiš pred rímskym miestodržiteľom Pilátom, ten ho vypočúval týmito slovami: Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“ 36 Ježiš odpovedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je odtiaľto.“ 37 Nato mu Pilát povedal: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Ty hovoríš, že som kráľ. Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počuje môj hlas.“ 38 Pilát mu povedal: „Čo je pravda?! (J 18, 35 – 38). Nuž a Pán Ježiš na inom mieste v Jánovom evanjeliu sám o sebe vyznáva: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. To znamená: Duch Svätý nebude vydávať svedectvo o akejsi pravde tohto sveta. Nebude svedčiť o pravde filozofov ani o pravde vedy a vedcov. Nebude svedčiť o pravde politikov alebo kadejakých tzv. influencerov. Bude svedčiť o jedinej a skutočnej pravde. Nuž a ňou je Kristus. Drahí priatelia, my všetci sme dnes pozvaní k tomu, aby i naše osobné svedectvá mali práve túto jedinú a jedinečnú a nie nejakú inú náplň. A ňou je Ježiš Kristus.
Predposledná lekcia, ktorú nám dnes Duch Boží dáva spočíva v tom, že On bude hovoriť, čo bude počuť. To znamená: nebude hovoriť sám od seba. Nebudú to Jeho „múdrosti“, ktoré nám bude prezentovať a sprostredkovať. Tá lekcia pre nás spočíva v tom, že ani my dnes nemáme v cirkvi Kristovej zvestovať seba a svoje múdrosti. Máme zvestovať Krista. A to Toho Ukrižovaného a Vzkrieseného. Pokiaľ sa tomuto spreneverujeme, potom naše učenie nie je z Ducha Svätého ani z Boha. Pravdu má v tomto Pán Ježiš, keď hovorí: Po ovocí poznáte ich. Drahí priatelia, aké ovocie v cirkvi prinášame my? Je to viac o Kristovi ukrižovanom a vzkriesenom? Alebo je to viac o nás, našich predstavách a pod.?
Tá posledná lekcia Božieho Ducha pre nás spočíva v slovách: On mňa oslávi … Skutočný kresťanský život nemôže byť nič iné ako oslavou Boha a Pána Ježiša. Kresťan nemôže oslavovať ani seba ani mocných tohto sveta, ani hviezdy showbiznisu ani svetových, či domácich politických lídrov ani podobné svetové celebrity. Najväčšou a jedinou skutočnou celebritou kresťana je totiž Kristus sám. Pokiaľ sa kresťanská cirkev podlizuje tomuto svetu a oslavuje mocných tohto sveta, len aby z toho mala nejaké tie výhody, zrádza Krista a spreneveruje sa svojmu Pánovi. Taká je pravda, i keď sa zrejme nepočúva príjemne.
Drahí bratia a sestry! Pred samotnými sviatkami zoslania Ducha Svätého sme si dnes poukázali na to, na čo všetko je Duch Svätý potrebný a ako veľmi Ho aj my sami ako jednotlivci i ako celá cirkev potrebujeme. Bez Neho totiž ako kresťania nevieme nič konať a sme nepoužiteľní. Bez Jeho pôsobenia v nás by sme totiž nemohli byť ani spasení. A preto s celou kresťanskou cirkvou dnes voláme: Veni Sancte Spiritus! Príď Duchu Svätý! Príď a naplň nás svojimi darmi! Amen.
