Nedeľa po Vstúpení – Nie silou, ale mojim Duchom
Written by radovan on máj 05, 2016 in - No Comments
Nedeľa po Vstúpení – 8. 5. 2016 – Výročie ukončenia 2. svetovej vojny
„Nie silou, ale mojim Duchom“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Zachariáš 4, 6
To je Hospodinovo slovo Zerubbábelovi: Nie silou ani mocou, ale mojím duchom! — znie výrok Hospodina zástupov.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Zhodou náhod sa dnešná nedeľa s názvom „po Vstúpení“ križuje s dátumom 8. máj. Nuž a ten je v civilizovanom svete dátumom, kedy si ľudstvo pripomína ukončenie 2. svetovej vojny, konkrétne v roku 1945. Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 60 miliónov ľudí. Boje prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva. Bezprostrednou príčinou vzniku vojny bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou, veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov, ktorá kriticky oslabila všetky štáty a ich vlády ako aj slabosť Spoločenstva národov a mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému, čo v Nemecku umožnilo vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov.
Najčastejšie uvádzaným dátumom začiatku druhej svetovej vojny v Európe je 1. september 1939. V tento deň Wehrmacht vpadol do Poľska. 22. júna 1941 Nemecko napadlo Sovietsky zväz, ktorý sa pridal na stranu spojencov. Spojené štáty, ktoré už predtým pomáhali spojeneckým krajinám, sa do vojny zapojili 7. decembra 1941 po tom, čo bola Japoncami napadnutá ich námorná základňa v Tichomorí Pearl Harbor. Koniec vojny v Európe nastal práve 8. mája 1945 kapituláciou Nemecka. V Ázii kapitulovalo Japonsko 2. septembra toho istého roku po americkom zhodení dvoch atómových bômb na mestá Hirošima a Nagasaki. Toľko snáď v rýchlosti niekoľko základných faktov o najväčšom a celosvetovom vojnovom konflikte v ľudských dejinách.
Bratia a sestry, vojnu dnes pokojne smieme vnímať ako miesto a čas, od ktorého sa Boh dištancuje. Pán Boh síce je a ostáva Bohom aj počas vojny, ale človek Jeho blízkosť akoby vtedy necítil. Je totiž naplnený zlobou, nenávisťou, túžbou po moci a zabíjaní, likvidovaní, či velikášstvom. Je naplnený túžbou po pomste a ovládaní, po riadení sveta, po manipulovaní druhými ľuďmi. Je to čas, v ktorom niet pokoja. Vládne len strach o holú existenciu, teror, bezprávie a nepokoj. Ak totiž človek zo svojho srdca, myslenia a života vo všeobecnosti vypudí Boha, tak ako sa to robí počas vojny, miesto Boha v nás zaujme satan. Nuž a ten sa človeka nepýta, či smie alebo nesmie vstúpiť. Jednoducho vstúpi aj so svojim smrtonosným dielom skazy a záhuby.
Situácia, do ktorej píše prorok Zachariáš, približne 500 rokov pred narodením Krista, síce s vojnou priamo nesúvisí, ale isté prieniky tu možno vidieť. Najväčšou starosťou Zachariášovej doby bolo dostavať chrám Hospodinov, zničený nepriateľmi, ako symbolické miesto Božieho prebývania medzi svojim ľudom a miesto Božej blízkosti. Kde je medzi ľuďmi toto Božie prebývanie a blízkosť, tam je aj harmónia, mier, bezpečnosť a pokoj. Toto sú totiž hodnoty, ktoré okrem iných Boh reprezentuje.
Vojnový čas, na druhej strane, je teda obrazne povedané akoby čas bez chrámov ako symbolov tejto Božej blízkosti a prítomnosti. I počas vojny síce chrámy možno vidieť. Neprestávajú existovať, tak ako ani Boh počas vojny neprestáva existovať. Avšak symboliku Božieho prebývania v nich akoby nebolo cítiť. Naopak! Neraz sa stávajú terčom palebných útokov alebo skladiskom vojnového materiálu, či zásobárňou hmotných surovín. Zvony sú pretavené na delá. A drevo z kostolných lavíc si takisto dokáže nájsť svoje rôzne uplatnenie. Tak aj Pán Boh akoby sa počas vojny od ľudí odvrátil a odmlčal, a tým prejavil, preukázal svoj nesúhlas s takýmto zverským, diabolským ľudským počínaním, ktoré nikdy nebolo v pôvodnom dobrom Božom stvoriteľskom pláne a zámere.
Zásluhou proroka Aggea, ktorý pôsobil pred Zachariášom, sa síce ľud vzchopil a aj napriek nepriazni doby sa pustil do stavby chrámu, ktorá bola prerušená na dobu celých 18 rokov. Od dokončenia stavby chrámu si ľudia sľubovali veľa. Predovšetkým obrat k lepšiemu vo svojich vlastných životoch a lepší životný údel spoločnosti vo všeobecnosti. Veď keď chrám bude dokončený, bude sa aj Hospodin môcť vrátiť a prebývať uprostred svojho ľudu. Jeruzalem bol však neopevnený. Boli tu reálne obavy, že nepriatelia opäť vtrhnú do nechráneného mesta a pracne postavený chrám opäť zničia a znesvätia. Ako teda zaistiť mesto i chrám? Ako si zaistiť krajšiu „svetlejšiu“ budúcnosť? Ako neprísť o nádej krajšieho zajtrajška?
Stavanie chrámu za čias proroka Zachariáša so všetkými obavami a strachom, ale aj s veľkou túžbou a vierou prekonávajúc rôzne prekážky, pochybnosti i letargiu – to všetko mi dnes pripomína túžbu človeka po pokoji a mieri. Dnes, keď si pripomíname výročie ukončenia 2. svetovej vojny. I na jej konci ľudia azda po ničom viac netúžili ako po mieri, po pokoji, po bezpečí, po možnosti opäť normálne žiť, fungovať, pracovať a realizovať sa.
Bratia a sestry, je fakt, že človek na jednej strane po mieri a po pokoji túži, na druhej strane je veľmi dôležité, na akých základoch ten mier a pokoj postaví, ako ho dosiahne a vybojuje. Aké prostriedky na to použije. Ľudia v časoch Zachariáša verili, že ich pred nepriateľmi, pred narušiteľmi pokoja a mieru ochránia mocné a pevné hradby. Chceli opätovne prerušiť opravu a budovanie chrámu a pokračovať v tom až potom, keď sa budú cítiť bezpeční a chránení kamenným valom, kamennými hradbami.
A tu na scénu vstupuje sám Hospodin so svojim veľkolepým prehlásením : Nie silou ani mocou, ale mojím duchom! Akoby Hospodin inými slovami hovoril : „Človeče! To, čo ťa skutočne ochráni, to nie je kopa kamenia. Ale moja blízkosť. To, čo ti skutočne môže pomôcť nie je sila tvojich zbraní a mohutnosť tvojho vojnového pokriku, ale moc môjho požehnania a prebývania uprostred teba. Preto najprv buduj svoj vzťah so mnou! Najprv túž po tom, aby si mal chrám ako miesto môjho prebývania a moci uprostred teba! Aby si mal chrám vo svojom srdci, v ktorom ja môžem prebývať a konať. Skús sa spoľahnúť na moju veľkosť a silu! Skús mi veriť, že ja ťa ochránim aj bez kamenných hradieb a výdobytkov ľudskej moci a vojnovej sily okolo teba!“ Povedané dnešnou rečou : „Skús mi veriť, že ja, Hospodin, ťa ochránim aj bez tankov, riadených striel, leteckej podpory, či protivzdušnej obrany!“ Ochránim a zachovám.
V kontexte dnešného dňa, kedy sa oficiálne ukončil doterajší najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva, v kontexte doby, v ktorej žijeme, si na základe prečítaného textu musíme klásť otázku : Na čom je postavený náš mier, pokoj, istota a bezpečnosť? Na kamenných hradbách NATO? Či na opevnených múroch EÚ? Na zdravom úsudku politikov a generálov, ktorí majú prístup k červeným gombíkom od atómových hlavíc? Priatelia, nie je to príliš málo? Nie je to príliš vratký základ mieru, pokoja a bezpečnosti?
Pán Boh v našom texte hovorí veľmi jasne : Nie vojenskou silou, ani mocou, ale mojim Duchom … Ináč povedané : Boží ľud sa nesmie spoliehať na ľudskú silu, moc, kadejaké ľudské pakty, či najmodernejšiu výzbroj, ale na Božiu pomoc a prítomnosť. Dokážeme to? Sme toho schopní? Boží ľud sa má spoliehať na jedinú moc. A to na moc Ducha Svätého, ktorý jediný dokáže meniť ľudské srdcia a transformovať ľudské myslenie. To je skutočná stvoriteľská moc, ktorá sa s tou ľudskou, či vojenskou nedá ani len porovnať.
Je nesporne zaujímavé, povzbudzujúce a povšimnutiahodné, že pred knesetom – izraelským parlamentom v Jeruzaleme, je postavený sedemramenný svietnik – menora, ktorý sa objavuje aj v dnešnom Zachariášovom proroctve, a na jeho dolnej časti stoja napísané práve slová dnešného kázňového textu : „Ló b´chajil v´ló b´koach ki im b´ruachí“ – Nie vojenskou silou, ani mocou, ale mojim Duchom. Mladý štát Izrael, založený v roku 1948, to nikdy nemal ľahké. Obklopený nepriateľmi a neprajníkmi, obklopený mnohopočetnou prevahou, však dokázal zakaždým obstáť. Či to nie je úžasné dlhoročné potvrdenie platnosti tohto krásneho Božieho zasľúbenia, ktoré je dnes dané i nám?
Kiežby teda i náš pokoj, mier a bezpečnosť boli založené na Božom Duchu a na hodnotách, ktoré On predstavuje – na láske, odpustení, tolerancii, miernosti, krotkosti, zmierení, nezávidení a znášanlivosti. Verte, že toto sú väčšie a mocnejšie zbrane než jadrové hlavice! Kiežby toto vnímali aj všetci svetoví vodcovia, z ktorých mám čoraz viac ten pocit, že namiesto, aby viedli svet a ľudstvo k pokoju a blahu, vedú ho do nešťastia a záhuby. Prosme preto dnes, aby čím viacerí – nízko postavení, obyčajní ľudia, ale aj vysoko postavení štátnici s obrovskými kompetenciami – si uvedomovali to, čo stále platí a nezmenilo sa : Nie vojenskou silou, ani mocou, ale mojim Duchom – znie výrok Hospodina zástupov. Amen.
