Nedeľa predpôstna – O troch záchvevoch nášho Pána
Written by radovan on feb 25, 2014 in - No Comments
Nedeľa predpôstna – 2. 3. 2014
„O troch záchvevoch nášho Pána“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
J 12, 27
27 Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať: Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Ale veď práve pre túto hodinu som prišiel. (ekumenický preklad)
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Tak ako starocirkevné označenia uplynulých nedieľ, tak aj latinský názov dnešnej nedele „Quinquagaesime“ (cca 50 dní pred Veľkou nocou) nám jasne dáva na zreteľ, že sviatky Veľkej noci sa k nám nezadržateľne blížia. Z názvu dnešnej nedele „predpôstna“ zas vyplýva, že sa jedná o poslednú nedeľu pred samotným 40 dňovým obdobím pôstu, ktoré sviatky Veľkej noci predchádza a ktoré sa začne v novom týždni pred nami na tzv. Popolcovú stredu.
Je nesporné, že v kresťanskej cirkvi sú najväčšie udalosti pôstneho obdobia úzko spojené a prepojené so životom nášho Pána Ježiša Krista, najmä s Jeho poslednými fázami, či dňami. To takisto veľmi dobre korešponduje s témou dnešnej nedele, ktorá v našej evanjelickej cirkvi znie : Dar Božej lásky. Veď kde lepšie môžeme vidieť Božiu lásku ako v Synovi Božom, ktorý nám bol darovaný a daný? Práve v posledných udalostiach Jeho pozemského života sa táto nesebecká a sebavydávajúca láska prejavuje azda najvýraznejšie. Či to nie je prejav Božej lásky a dar, keď náš Majster a Pán pri poslednej večeri identifikuje chlieb so svojim telom, ktoré sa za nás vydáva? Či to nie je dar Božej lásky, keď pri poslednej večeri identifikuje víno v kalichu so svojou krvou, ktorá sa vylieva za hriešneho človeka na odpustenie hriechov? Či to nie je prejav a dar Božej lásky, keď sa náš Pán a Majster necháva zradiť, zatknúť a viesť s Ním vykonštruovaný proces s falošnými svedkami? Či to nie je prejav Božej lásky, keď dovolí, aby Ho bili, potupovali, posmievali sa Mu a dali Mu tŕňovú korunu na hlavu? Či to nie je dar Božej lásky, keď si sám musí niesť svoj kríž na popravisko, keď sa necháva pribiť za nás na drevo kríža? Nie je to dar Božej lásky, keď z kríža prosí svojho Otca o odpustenie pre svojich katov, postará sa o matku tým, že jej dáva jedného zo svojich učeníkov, aby sa o ňu postaral a nakoniec svoj život položí za nás?
Bratia a sestry, na toto všetko nás dnešná nedeľa chce upozorniť a postupne nás vnútorne, takpovediac, „naladiť“ na všetky tieto veci. Pokúsme sa nebrať ich automaticky a samozrejme ani počas tohtoročného pôstu! Snažme sa v tom všetkom vidieť Božiu nezaslúženú lásku ako dar pre nás! Buďme za ňu vďační! Nech to, čo kvôli nám pretrpel Syn Boží nami vnútorne otrasie! Nech nás to vnútorne rozruší! Nech to nami zachveje a pohne! Nech nás to vyruší v našej spokojnosti so sebou samým! Nech nás to aj predesí, čo všetko musel za nás zniesť Pán Ježiš, aby sme toho my boli ušetrení!
Bratia a sestry, dnes sa na dar Božej lásky v Ježišovi Kristovi chceme pozrieť práve skrze vnútorné pohnutia, vzrušenia, rozrušenia, vyrušenia, záchvevy a predesenia, ktorými si musel prejsť aj Boží Syn v troch situáciách, tak ako nám o nich hovorí aj Písmo sväté. Všetkými týmito slovenskými ekvivalentmi sa totiž dá preložiť grécke slovo „tarasó“, ktoré sa v rôznych gramatických tvaroch v jednotlivých situáciách Ježišovho života objavuje. Je určite zaujímavé, že všetky opisy takéhoto Ježišovho vnútorného rozrušenia, záchvevu, vzrušenia, pohnutia i predesenia sa objavujú iba v Jánovom evanjeliu, v troch za sebou idúcich kapitolách, ktoré sa už veľmi úzko dotýkajú finálnej fázy Jeho života a verejného účinkovania. Dnes si preto tieto Jeho záchvevy chceme všimnúť aj my. No nielen to. Spolu s Kristom sa vnútorne chceme zachvieť aj my.
Prvý Ježišov vnútorný záchvev je opísaný v Jánovom evanjeliu v 11. Kapitole. Je to stať, ktorá pojednáva o smrti i vzkriesení Ježišovho priateľa Lazara. Ježiš prichádza do Betánie, stretáva Máriu, ktorá smúti za svojim bratom. Ten po ťažkej nemoci pred niekoľkými dňami zomrel. Ježiš vidí jej slzy a cíti ako veľmi sa nad stratou brata trápi. A vtedy čítame : Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený sa pýtal: Kde ste ho položili? (J 11, 33 – 34a). Pohlo to Ním, keď videl ako ľudia trpia kvôli všeobecným následkom hriechu. Spolucítil s Máriou a spoločne s ňou prežíval, čo to znamená stratiť v smrti svojho príbuzného. I tak sa mocne prejavila Jeho láska k nám – v empatii, v prežívaní bolesti s druhým človekom, v spoločnom súcite s ním. Takto dodnes Boh prežíva každý náš zármutok spolu s nami. Trpí, keď trpíme my. Smúti, keď smútime my. Je rozrušený, keď sme rozrušení my. Zachveje sa, keď sme vnútorne pohnutí aj my. To z Boha nerobí slabocha, akoby sa to na prvé počutie mohlo zdať. Naopak! To Boha približuje k nám ľuďom. V tom sa ukazuje Jeho veľkosť, že sa dokáže znížiť k našim slabostiam, k našim záchvevom a je v tej chvíli s nami.
Boh ti, drahý brat, milá sestra, vo všetkom rozumie. Vie, čo prežívaš. Vie, čo cítiš, pretože to všetko prežíva s tebou. Všetko to prežil na vlastnej koži vo svojom Synovi Ježišovi. No nielen to. On má aj moc to zlé zmeniť na dobré. Má moc slabosť zmeniť na víťazstvo. Otázka je : Ako je to s našim súcitom s druhým človekom? Dokážeme a chceme prežívať bolesti druhých ľudí? Byť v ťažkom navštívení a životnom kríži spolu s nimi? Alebo sa len v duchu tešíme, že nič podobné nepostihlo nás? Dokážeme spolu trpieť a smútiť s našim bratom a sestrou alebo je nám to nepríjemné? Ježiš je dnes pre nás vzorom, aby lásku, ktorú nám On takýmto spôsobom prejavuje, sme si dokázali podobne, úprimne a nezištne preukazovať aj my.
Druhý Ježišov vnútorný záchvev je opísaný hneď v nasledujúcej 12. kapitole Jánovho evanjelia. Ježiš si veľmi jasne uvedomuje svoju blížiacu sa smrť v podobe ukrižovania. Už teraz, akoby v predstihu cíti aké hrozné to bude – znášať na sebe Boží súd za hriech sveta, znášať nielen enormnú fyzickú bolesť, ale aj vnútornú bolesť z odlúčenia od svojho Otca, bolesť, hrôzu a des samoty. Toto Jeho vnútorne vzrušenie, rozrušenie, či predesenie sa tak pretavuje do zvolania : Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať: Otče, zachráň ma pred touto hodinou! (J 12, 27). Napriek tomu si však hneď uvedomuje jedno : Ale veď práve pre túto hodinu som prišiel. (J 12, 27c). Napriek všetkému Ježiš túži len po jednom : osláviť svojho Otca za každú cenu, aj keby Ho to malo stáť život.
Drahý brat, milá sestra, akým spôsobom reaguješ ty, keď vieš, že ťa čaká niečo ťažké? Ťažká skúška, ťažké stretnutie, diagnostikovanie ťažkej choroby a podobne. To sú všetko extrémne stresové situácie, ktorým by sme sa najradšej vyhli. Tak nám to radia aj lekári. No pravda je taká, že nie vždy sa to dá. Nie vždy je to možné. Ak by si sa teda v niečom podobnom ocitol, drahý priateľ, pamätaj na jedno! Ešte cez horšie a ťažšie veci musel prejsť tvoj Pán a Spasiteľ. On cez to všetko musel prejsť a zniesť to sám. Pretože i to bola súčasť Božieho trestu a súdu, ktorý na sebe Ježiš musel zniesť. I tak nám preukázal a daroval Božiu lásku. Ty však s Jeho blízkosťou a prítomnosťou môžeš počítať. Môžeš o ňu prosiť. A preto, ak by si sa v takejto kritickej / hraničnej situácii života ocitol, pros o jedno. Nech je to aj tvoja túžba osláviť svojim životom vo všetkom svojho nebeského Otca, aj keď by ťa to malo stáť život!
Tretí a posledný Ježišov záchvev je opísaný v 13. Kapitole Jánovho evanjelia. Je to kapitola, v ktorej Ježiš pred svojimi učeníkmi odhaľuje svojho zradcu Judáša : Keď to Ježiš povedal, zachvel sa v duchu a vyhlásil: Amen, amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí. (J 13, 21). Spolu s ostatnými učeníkmi smel Judáš zažívať deň čo deň lásku svojho Majstra. No aj napriek tomu sa rozhodol vydať svojho Majstra nepriateľom za 30 strieborniakov. Ako ťažko musel túto zlobu a zatvrdilosť Judášovho srdca znášať Spasiteľ Ježiš?! Koľko záchvevov v duchu si Ježišovi spôsobil ty i ja – našimi zradami, našimi zapretiami, našim hanbením sa za Ježiša, našim „vysporiadaním sa“ s Ním za minulej éry? No i za to všetko bolo zaplatené Jeho smrťou. Ak tieto veci úprimne uznávaš a ľutuješ, ak jedným slovom z nich robíš pokánie, Pán to proti tebe nikdy nepoužije a nebude to spomínať. I to je darom Božej lásky pre teba osobne. A preto, ak ti On sám túži odpustiť, potom odpusť aj ty sám sebe!
Bratia a sestry, bolesť nášho Majstra v tomto prípade vieme aspoň čiastočne pochopiť vždy vtedy, keď i nás zrádzajú, či podrážajú tí, od ktorých by sme to čakali najmenej. Je to zakaždým veľký záchvev, bolesť a sklamanie. A preto, milí priatelia, nezrádzajme sa navzájom! Zachovávajme si vernosť! A to tak vernosť nášmu Bohu ako aj vernosť v medziľudských vzťahoch! Ako manželia, ako rodičia voči deťom i deti voči rodičom, ako priatelia, ako bratia a sestry! I takýmto spôsobom môžeme dosvedčiť tomuto svetu Božiu lásku, ktorú sme prijali a prijímame deň čo deň ako dar v Ježišovi Kristovi, Pánovi našom.
Tri odlišné situácie, tri Ježišove vnútorné záchvevy. Výzva a motivácia pre nás, aby sme ani my blížiaci sa čas pôstu nenechali vo svojom živote ubehnúť len tak, bez povšimnutia, bez meditácie, bez rozmýšľania, uvažovania, bez záchvevu. Nech to, nad čím sa budeme i počas času tohoročného pôstu zamýšľať nami zachveje, nech nás to rozruší! Snažme sa v tom všetkom vidieť Božiu nezaslúženú lásku ako dar pre nás! Buďme za ňu vďační! Nech to, čo kvôli nám pretrpel Syn Boží nami vnútorne otrasie! Nech to s nami pohne! Nech nás to vyruší v našej spokojnosti so sebou samým! A nech nás to aj predesí, čo všetko musel za nás zniesť Pán Ježiš, aby sme toho my boli ušetrení! Amen.
