Nedeľa Predpôstna – pôst podľa Božích predstáv
Written by radovan on feb 19, 2020 in - No Comments
Nedeľa Predpôstna – 23.2.2020
„… pôst podľa Božích predstáv …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Izaiáš 58, 5 – 9a
5 Či je to taký pôst, v akom ja mám záľubu, deň, keď sa človek kajá? Znamená to ovesiť hlavu ako trstina a podstlať si vrecovinu a popol? Či toto nazývaš pôstom, vzácnym dňom Hospodinovým? 6 Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu a polámať každé jarmo. 7 Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho, a neskrývaj sa pred svojím príbuzným. 8 Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš; tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou. 9 Potom budeš volať, a Hospodin ťa vyslyší, ty budeš kričať o pomoc, a On odpovie: Tu som!
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
V novom týždni, ktorý je pred nami, vstúpime do ďalšieho nového pôstneho obdobia v našom živote. Je to čas pred Veľkou nocou, ktorý nám opäť nanovo chce poskytnúť príležitosť pripraviť sa na tzv. Tichý týždeň, na smrť nášho Pána na kríži, ale aj na Jeho vzkriesenie. Nie každý však vníma tento čas pozitívne. Nie málo je takých, ktorí sa na obdobie pôstu dívajú skôr takto : „Od popolcovej stredy je všetkému koniec. Všetko, čo aspoň trocha zaváňa zábavou, končí. To všetko je teraz zakázané.“ Sú i takí, ktorí čas pôstu vnímajú ako obdobie, kedy je dobré spraviť niečo osožné pre svoje telesné zdravie – možno vzdať sa zlozvykov, prestať jesť sladkosti, vzdať sa fajčenia či alkoholu. Možno pustiť sa do novej „zaručenej“ a „overenej“ diéty by nebolo na škodu …
Áno, priatelia, i takto rôzne možno vnímať pôst. Nás však dnes skôr bude zaujímať to, ako na pôst hľadí samotný Hospodin. V úvode nášho prečítaného kázňového textu zaznieva najprv niečo ako výčitka, resp. kritika Hospodina na adresu svojho ľudu, čo sa vnímania a praktizovania pôstu týka : 5 Či je to taký pôst, v akom ja mám záľubu, deň, keď sa človek kajá? Znamená to ovesiť hlavu ako trstina a podstlať si vrecovinu a popol? Či toto nazývaš pôstom, vzácnym dňom Hospodinovým?
Bratia a sestry, v čom bol vlastne problém? Boží ľud síce dodržiaval za čias proroka Izaiáša prepísané bohoslužobné formy, no napriek tomu nestál pri Hospodinovi celým svojim srdcom. Inak povedané : srdce Izraela nepatrilo na 100% Hospodinu. Pôst sa postupom času stal skôr vhodným, overeným prostriedkom, ktorý mal podporiť účinok modlitby. Teda niečo na spôsob : „Pozri len, Pane Bože, ako veľmi sa kvôli Tebe týrame! Nejeme, nepijeme, postíme sa, hladujeme, bičujeme sa … A to všetko preto, aby sme Ti ukázali, ako veľmi nám na Tebe záleží. To všetko preto, aby sme Ti ukázali, aký dôležitý si pre nás. To všetko robíme preto, aby si konečne vypočul naše modlitby, ktoré pred Teba prinášame a dal nám to, čo od Teba chceme …“ V takomto uvažovaní však Izrael možno aj nevedomky upadol do myslenia okolitých pohanských národov, ktorí praktizovali práve takýto pôst sebatýrania, sebatrýznenia, aby v očiach svojho božstva vzbudili ľútosť a dosiahli tak to, po čom túžili. Takto sa napríklad zvykli „postiť“ tzv. Báaloví proroci.
To konkrétne znamenalo, že staroveký Izraelita v čase proroka Izaiáša sa postil najmä preto, aby Hospodin zasiahol v jeho prospech, resp. prospech jeho národa, zničil zlo a nepriateľov a dal zemi plnú spásu. Ono to síce navonok vyzeralo veľmi zbožne a dobre, no v konečnom dôsledku sa pôst takto stal postupne zásterkou, ktorá mala dokonale zakryť ľudské sebectvo. Sebectvo, v ktorom šlo predovšetkým o moje dobro, nie o dobro môjho blížneho. Bolo to sebectvo, v ktorom šlo predovšetkým o spravodlivosť tak ako ju vidím ja, a je mi jedno ako ju vníma ten druhý alebo samotný Boh.
A preto prorok Izaiáš odmieta takýto pôstny rituál, v ktorom ide len o to, aby sa človek pred Bohom javil ako naoko zbožný, no v skutočnosti pôstnym rituálom chce Boha dotlačiť a vmanipulovať Ho tam, kde Ho chce mať – a síce do pozície plniteľa svojich prianí a túžob, do pozície vykonávateľa súdu a spravodlivosti, pričom človeka nezaujíma to, ako to všetko vníma Boh. Takéhoto človeka nezaujíma, čo si praje Boh ani po čom túži. A už vôbec sa nestará o to, aká je a v čom spočíva Božia spravodlivosť. Prorok Izaiáš preto odmieta takýto pôstny rituál ako prázdny obrad, v ktorom Boh nemá zaľúbenie.
Drahí priatelia, keď sme si povedali, čo všetko nie je pôst, povedzme si teraz aj to, čo vlastne pôst je! Bratia a sestry, pôst je predovšetkým niečo, čo pred nami otvára nový horizont. Je to akt, resp. proces, ktorý nás robí pripravenými, vnímavými, nastavenými na Boha, na Jeho slovo, Jeho hlas, vôľu, pôsobenie i dotyk v našom živote. Pôst je predovšetkým o tom – dostať sa s Pánom Bohom do kontaktu, do vzťahu. Pôst je tiež o tom – spraviť pravdivú a poctivú analýzu svojho života a vidieť tam svoje silné, ale tiež slabé stránky. Vidieť tam svoje „výšky“, ale aj „hĺbky“ a pády, zlyhania a hriechy … dokázať ich v úprimnom pokání pred Hospodinom vyznať a pomenovať, oľutovať, prosiť o odpustenie a veriť, že mi pre zásluhy Ježiša Krista, moju vieru v Neho a pre Božiu milosť a milosrdenstvo bude odpustené.
Bratia a sestry, kto sa postí, ten počíta s tým, že Boh to vidí. Kto sa postí, ten si ukladá a zadeľuje svoje myšlienky a smeruje ich k Bohu. Kto sa postí, ten sa chce s Pánom Bohom rozprávať v modlitbe. Nuž a práve na tieto skutočnosti upriamuje dnes našu pozornosť aj po mnohých storočiach prorok Izaiáš. Tomuto cieľu, drahí priatelia, chceme aj počas tohoročného pôstu prispôsobiť aktivity, ktoré budeme na pôde nášho cirkevného zboru organizovať – tak hlavné ako aj večerné pôstne služby Božie, modlitebný týždeň, Paschálnu večeru (na kurze ktorej som sa zúčastnil a rád by som ju spolu s vami zažil na pôde nášho cirkevného zboru), tiež Stretnutie pod Ježišovým krížom na Veľký Piatok popoludní, ale tiež Stretnutie pri hrobe na Bielu sobotu …
Drahí priatelia, veľmi si však prajem, aby náš pôst nezostal len na úrovni pestovania si svojej vlastnej individuálnej zbožnosti a viery. Pokiaľ sme totiž pozorne počúvali dnešný kázňový text, potom sme nemohli prepočuť jedno : Pôst, ktorý Hospodin pokladá za správny, je preukazovanie lásky blížnemu. Nuž a účinná láska k blížnemu sa má zamerať na tých, ktorí znášajú bezprávie, na otrokov a zajatcov. Na ľudí ohrozených, na všetkých, ktorí trpia pod nejakým jarmom.
Možno v tejto chvíli budete oponovať a pomyslíte si : O akých otrokoch je tu reč? Veď my žijeme v demokracii a otroctvo je už dávno zakázané. Áno, to je pravda. No i medzi nami žije mnoho otrokov strachu z budúcnosti, zo smrti, otrokov závislostí a pod. I medzi nami je nemálo ľudí ohrozených chudobou, trpiacich pod jarmom odstrkovania či rasovej neznášanlivosti … Bratia a sestry, k tým všetkým sme pozvaní, aby sme im počas tohoročného pôstu preukazovali lásku, i keď sa nám to možno bude aj priečiť a bude nám to „proti srsti“ … no práve toto je pôst, ktorý sa Pánu Bohu páči. Nie pôst iba v milých slovách, ale pôst v konkrétnych a nezištných prejavoch lásky a pomoci druhému človeku, ktorý si to pravdepodobne ani nijako nezaslúži … No ani ty ani ja sme si nijako nezaslúžili, aby za nás Ježiš položil svoj život, a On to predsa spravil. Robme preto podobne aj my! …
Bratia a sestry, prorok Izaiáš nám však dáva ako inšpiráciu k pôstu ešte aj ďalšie impulzy. A tak z jeho slov môžeme vyčítať aj toto: Nie presadzovanie vlastnej vôle pred Bohom i pred ľuďmi, ale sebaodriekanie. Nie chamtenie sa za niečím, ale rozdávanie seba a zo svojho. Nie násilie a zotročovanie, ale oslobodenie od akýchkoľvek pút – to je podstata pôstu, ktorý má Hospodin v obľube. Izrael, ktorý sám prebýval v Egypte ako hosť, má preukazovať lásku všetkým prichádzajúcim. A ľud, ktorý sa vrátil z otroctva – exilu, má prinášať slobodu všetkým, ktorí trpia pod nejakým jarmom.
Milí priatelia, my všetci sme boli otrokmi hriechu, kým sme skrze vieru v Ježišove dielo zmierenia nedošli oslobodenia od strachu zo smrti, z Božieho hnevu a zatratenia. Pôst je pre nás príležitosť, aby sme k takejto slobode, k oslobodeniu sa od strachu pred Božím hnevom a trestom, k viere vo vykupiteľské dielo Ježiša Krista pozývali aj ostatných. Nuž a sme pozvaní aj k tomu, aby sme v tom nerobili rozdiely a výnimky.
Bratia a sestry, osobne pevne verím, že pokiaľ nám práve o všetky tie spomínané záležitosti, o ktorých som v kázni hovoril, pôjde a bude to úprimné, potom sa i Hospodin sám prizná k našim modlitbám. Pokiaľ sa toto skutočne stane našou úprimnou túžbou v blížiacich sa dňoch pôstu, potom sa môžeme nechať i my povzbudiť slovami proroka Izaiáša : 8 Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš; tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou. 9 Potom budeš volať, a Hospodin ťa vyslyší, ty budeš kričať o pomoc, a On odpovie: Tu som!
… možno to tvoje okolie nijako nezaregistruje ani nezbadá … pre niekoho možno budeš dôvodom na výsmech … iní ti možno nebudú rozumieť … ale Boh – On do tvojho srdca uvidí a tvoje volanie k Nemu vypočuje. Jemu chvála a vďaka za to! Amen.
