Nový rok – Heslo na rok 2018
Written by radovan on dec 29, 2017 in - No Comments
Nový rok – 1.1.2018
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Zjavenie Jána 21, 6 (Heslo na rok 2018)
Boh hovorí : Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Pánovi!
Božia dobrota a milosť sa pri nás opäť dokázali tým spôsobom, že z vôle nášho Pána smieme vstúpiť do ďalšej novej etapy nášho pozemského putovania. Smieme vstúpiť do ďalšieho roka, ktorý sa dnešným dňom začína. To, že sme sa tejto chvíle dožili, je jasným dôkazom toho, že Pán Boh nás tu na tomto svete ešte chce mať. Ešte nás tu potrebuje. Ešte s nami má svoje plány. Ešte nám dáva čas na pokánie i na to, aby sme si dali do poriadku tak vzťah s Ním ako aj s druhými ľuďmi …
… a to je dobré vedieť. Je dobré si uvedomiť, že naše fungovanie má mať svoj zmysel i v novom roku 2018. Hneď na jeho začiatku sme pozvaní k tomu, aby sme nežili len tak, zo dňa na deň. Ale každý deň počas nastávajúceho roka, ktorý je pred nami, sa snažili prežiť zmysluplne. Je naozaj dobre vedieť, milí priatelia, že i v tomto roku Pán Boh chce byť našim Ochrancom a Sprievodcom. Chce, aby sme vedeli, že sme v Jeho ruke a pod Jeho ochranou. Chce, aby sme vedeli, že On tu je pre nás, aby napĺňal naše denno – denné potreby.
Irving Stone, americký spisovateľ, známy hlavne svojimi biografickými románmi historických osobností, dal svojej knihe o živote maliara Vincenta van Gogha názov: Smäd po živote. Vyjadril tak túžbu nešťastného človeka po hĺbke života, po jeho pravde a zmysle. Áno, bratia a sestry, človek túži po živote. Robí všetko preto, aby si život zachoval, predlžil, zjednodušil, spríjemnil, zľahčil a užil. No pravda je taká, že nie vždy k dosiahnutiu tohto cieľa používa správne spôsoby a metódy. Heslo, ktoré nás má sprevádzať počas celého roka 2018, a ktoré som v úvode prečítal z poslednej biblickej knihy Zjavenie Jána, nám dnes chce povedať jedno : Tento smäd po všetkom, čo nemáme a po čom túžime, bude raz utíšený. Smäd po živote bude raz utíšený. Boh, ktorý ústami proroka voľakedy pozýval k vodám všetkých smädných, túto vodu života teraz ponúka každému človeku v Ježišovi Kristovi. Dáva ju pritom zadarmo a bez protihodnoty.
Bratia a sestry, je azda dobré vedieť, že obraz vody života, alebo ak chcete – živej vody, má svoju silnú tradíciu už na pôde Starej zmluvy. Tak napríklad u proroka Izaiáša 55,1 čítame : 1 Poďte všetci smädní k vode! Aj vy, čo ste bez peňazí, poďte! Kupujte a jedzte, poďte a kupujte, kupujte zadarmo bez platenia víno aj mlieko. O motíve živej vody píše aj prorok Jeremiáš 2,13 : 13 Dvoch zločinov sa dopustil môj ľud, mňa opustil, prameň živej vody, aby si vykopal cisterny, cisterny popraskané, ktoré neudržia vodu. Podobný motív sa rovnako tak objavuje v známom 23 žalme : 2 Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza (Ž 23,2).
So živou vodou sa však rovnako tak stretneme aj na stránkach evanjelií, a to predovšetkým u evanjelistu Jána: 10 Ježiš jej na to povedal: Keby si vedela o Božom dare a kto je ten, čo ti hovorí: Daj sa mi napiť!, ty by si požiadala jeho a on by ti dal živú vodu. 11 Žena mu povedala: Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká; odkiaľ teda vezmeš tú živú vodu? 12 Si azda väčší, ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on, jeho synovia i jeho dobytok? 13 Ježiš jej povedal: Každý, kto pije z tejto vody, bude opäť smädný. 14 Kto sa však napije z vody, ktorú mu dám ja, nikdy nevysmädne. Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života (J 4, 10 – 14). Pozorný poslucháč v tomto dialógu určite rozpoznal rozhovor, ktorý prebehol medzi Ježišom a ženou Samaritánkou. So živou vodou sa však môžeme stretnúť ešte aj na inom mieste v Jánovom evanjeliu (7, 37 – 38) : 37 Posledný veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, 38 kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra.
Dalo by sa teda povedať, že motív živej vody sa objavuje naprieč celou Bibliou. Nuž a skrýva sa v ňom úžasná symbolika. Každý z nás pozná pocit smädu. Také stavy prežívame najmä v letných mesiacoch. Smädný človek po ničom inom tak netúži ako po tom, aby sa mohol napiť, ovlažiť si pery a jazyk a svoj smäd uhasiť. Všetci dobre poznáme ten pocit úľavy, ktorý sa dostaví, keď svoj smäd uhasíme. No vieme aj to, čo sa môže stať, keď k tomu nedôjde. Naše telo môže začať signalizovať symptómy dehydratácie a následkom toho môže aj skolabovať. Nuž a o niečo podobné ide aj v duchovnej sfére. Človek túži po zmysluplnom živote. Túži po večnosti. To je náš – obrazne povedané – duchovný smäd. Sme jednoducho tak stvorení, aby sme po tom túžili. Túto túžbu do nás vložil samotný Stvoriteľ. On nám aj ukazuje ako túto túžbu po Bohu, po nebi, po večnosti naplniť – ako ten smäd utíšiť. Na tomto mieste však do hry rád vstupuje Boží a ľudský odveký nepriateľ – diabol. Aj on sa veľmi snaží, aby ľuďom ponúkol iné, alternatívne „nápoje“ na uhasenie smädu. Tie sa však zväčša podobajú sladkým limonádam, ktoré síce chutia, ale problém smädu neriešia. Po ich požití človek o krátku chvíľu opäť pociťuje smäd. Tak aj satan človeku neponúka nič iné ako „sladké riešenia“, ktoré však napokon nič neriešia a smäd človeka iba zhoršujú.
Milé sestry, drahí bratia, je určite dobre poznať kontext, v ktorom autor poslednej biblickej knihy píše dnešné slová o prameni živej vody. Píše sa tu o novom Jeruzaleme a novom stvorení. Alebo ak to chcete ináč, píše sa tu o večnosti s Bohom, o večnom živote. Je pravda, že každý človek to má namierené do večnosti. Rozdiel je len v tom, na akom mieste ten ktorý človek bude svoju večnosť tráviť. Písmo sväté pozná totiž len dve možnosti. Buď s Bohom, vo večnom blahoslavenstve, v kráľovstve nebeskom. Alebo bez Boha, vo večnom odsúdení, v pekle.
Obrazne by sa dalo povedať, milí priatelia, že i naše putovanie počas roka 2018 je takým putovaním v ústrety večnosti. Ideálne by bolo, keby to bolo putovanie smerom k novému Jeruzalemu a novému stvoreniu. V každom prípade, je to nesporný fakt, že každý z nás je na svojej individuálnej púti stále viac a viac bližšie k tejto eschatologickej skutočnosti. Nuž a podľa toho by sa aj každý mal zariadiť, najlepšie ako sa dá. Keď pisateľ tejto knihy, podľa tradície apoštol Ján, píše o tom, ako sa do tohto nebeského Jeruzalema dostať, najprv si všíma, čo všetko negatívne, čo nás tak veľmi trápilo a sužovalo počas celej časnosti, tam už nebude. Nebude tam napríklad smrť, plač, nárek ani bolesť. To všetko bude už len minulosť. Začne sa nová eschatologická realita.
Keď toto vieme, naša pozornosť sa v tejto chvíli presúva na to, kto každý smie do tohto nebeského mesta pokoja (Jeruzalem = mesto pokoja) vstúpiť. Na tomto mieste by sme možno čakali dlhý katalóg – výpočet kresťanských cností, ktoré každý uchádzač o nebo musí spĺňať. No i keď to znie prekvapujúco, nie je to tak. Aby človek prešiel do nového Jeruzalema, stačí „len“ to, aby po niečom žíznil – a Boh sa mu dá napiť. To znamená jedno : či sa napokon človek do nového Jeruzalema dostane alebo nie, to nie je predovšetkým vecou kresťanskej dokonalosti, ale skôr nedokonalosti. Treba tomu rozumieť asi takto : Žízniť – to v tomto prípade znamená toto : uvedomovať si, že si nevystačím sám so sebou; cítiť, že som neúplný a nedokonalý. Žízniť, to znamená – túžiť po večnom živote a hľadať Boha. Kto po tomto žízni a kto Boha hľadá, toho si napokon aj Boh nájde. Tomu sa nakoniec dá aj napiť. Tomu ponúkne, aby bol Božím synom, či dcérou po celú večnosť. Inak povedané : Nebo patrí ľuďom, ktorí pochopili, že ich duše sú vyprahnuté hriechom, a preto úprimne hľadajú uspokojenie v spáse a večnom živote. Drahý priateľ, patríš k nim aj ty?
Bratia a sestry, keď dnes stojíme na prahu Nového roka, je v tom určitá symbolika. Človek pred sebou má novú neznámu etapu svojho žitia. My si síce mnohé veci naplánujeme, ale napokon ani len netušíme, čo všetko – tak dobré ako aj zlé – nás môže postretnúť. Jednu vec však máme vo svojej „moci“. Je to rozhodnutie ako chcem žiť. Je to rozhodnutie, po čom chcem žízniť a koho chcem hľadať. Je to rozhodnutie, po akých cestách chcem kráčať – či v ústrety novému nebeskému Jeruzalemu alebo nie. Túto slobodu v rozhodovaní nám Pán Boh ponechal. Na nás je, aby sme ju využili maximálne správne. Nech je teda pre nás každý deň v novom roku dobrou príležitosťou k tomu, aby sme sa rozhodli správne – pre Boha, pre nebeský Jeruzalem, pre večnosť v nebi! Amen.
