Pamiatka posvätenia chrámu – Chrám Hospodinov je toto …
Written by radovan on sep 25, 2018 in - No Comments
Pamiatka posvätenia chrámu – 30. 9. 2018
„Chrám Hospodinov je toto …“
Pomodlime sa : Dobrotivý Bože, Otče náš nebeský, vzdávame Ti vďaku za naše chrámy, v ktorých sa Tvoj ľud zhromažďuje k oslave Tvojho mena, k modlitbám, prosbám i chválam. Tak aj v tomto chráme od Teba smieme prijímať požehnanie, uistenie o Tvojom odpustení. Tu sa môžeme vzdelávať v Tvojom slove. Tu môžeme pestovať svoj vzťah s Tebou i so svojimi bratmi a sestrami vo viere. Tu pred Tebou môžeme byť otvorení, úprimní a priami a to všetko v istote, že Ty našu dôveru nikdy nezneužiješ. Aj dnes nás, prosíme, priprav a uspôsob pre počúvanie Tvojho svätého slova, ktoré nás chce povzbudiť, potešiť i napomenúť. Ty sám posväť tento priestor svojou svätou prítomnosťou a blízkosťou. Amen.
Jeremiáš 7, 1 – 11
1 Toto je slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina: 2 Postav sa do brány domu Hospodinovho a hlásaj tam toto slovo: Čujte slovo Hospodinovo, všetci Júdejci, ktorí prechádzate týmito bránami klaňať sa Hospodinovi. 3 Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a činy a dovolím vám bývať na tomto mieste. 4 Nespoliehajte sa na takéto klamlivé slová: Chrám Hospodinov, chrám Hospodinov, chrám Hospodinov je toto! 5 Ak naozaj napravíte svoje cesty a činy, ak si naozaj budete navzájom prisluhovať právo, 6 ak nebudete utláčať cudzincov, siroty a vdovy, ani nevinnú krv prelievať na tomto mieste, ani za inými bohmi chodiť na vlastnú škodu, 7 dovolím vám bývať na tomto mieste, v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov až na veky. 8 Ale vy sa spoliehate na klamlivé slová, ktoré neosožia. 9 Či budete kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, kadiť Baalovi a chodiť za inými bohmi, ktorých ste nepoznali, 10 a potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, ktorý nesie moje meno, a poviete: Sme chránení! a potom ďalej páchať chcete tieto ohavnosti? 11 Či tento dom, ktorý nesie moje meno, je vo vašich očiach pelešou lotrovskou? Ja sám som to videl – znie výrok Hospodinov.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milí bratia a sestry vo viere!
Dnes, keď si na pôde nášho cirkevného zboru pripomíname pamiatku posvätenia chrámu, by sme si možno priali počuť viac slávnostnejšie, pre ucho milšie slová, než aké nám pred chvíľkou zazneli. Veď takáto slávnosť je vždy peknou cirkevno – zborovou udalosťou. Napriek tomu sa dnes spolu a kriticky chceme pozrieť na to, ako to s tými našimi chrámami v skutočnosti je. Čo od nich vlastne očakávame? Načo dnes ešte stoja? Akú funkciu, či poslanie majú plniť?
Siedma kapitola knihy proroka Jeremiáša začína nový oddiel, ktorý v sebe zahŕňa viaceré prorocké výroky o následkoch odpadnutia od Hospodina. Treba si hneď na úvod povedať, že pomery na prelome šiesteho a siedmeho storočia pred Kristom na území dnešnej Palestíny neboli vôbec ideálne. Potom čo zbožný kráľ Joziáš padol v bitke proti Egypťanom, to s Južným izraelským kráľovstvom išlo dole vodou. A to nielen po politickej, ale i po duchovnej, resp. náboženskej stránke. Zo západu bolo Júdske kráľovstvo neprestajne pod tlakom Egypta a z východu bolo stále viac a viac ohrozované silnejúcou novobabylónskou ríšou.
Do tejto neradostnej politickej a náboženskej situácie prehovára prorok Jeremiáš k tým, ktorí prichádzajú do chrámu a spoliehajú sa na neho ako na záruku Božej ochrany a pocitu bezpečia. Veď sám Hospodin predsa zasľúbil, že Jeho meno – teda On sám – bude v tomto dome prebývať uprostred svojho ľudu na veky. A tak nečudo, že mnohých pútnikov pri pohľade na chrám napĺňala hrdosť, ba priam až pýcha : „Predsa ešte niečo znamenáme! Aj keď sú okolnosti nie ideálne, predsa len ešte stojí chrám i sväté mesto! Ešte sme nepovedali posledné slovo! Koľko miest, koľko veľríš zmizlo z povrchu zeme, no Jeruzalem zotrváva! Iste prekoná i tieto politické turbulencie a búrky časov, veď sám Hospodin predsa chráni mesto i svoj chrám. Hospodin sa musí dokázať ako ochranca svojho národa!“
Drahí priatelia, izraelský ľud sa domnieva, že keď prichádza do chrámu a plní si povinnosti – prináša obete, vykonáva rituálne očisťovacie procedúry, prednáša predpísané modlitby – že tým je už všetko v poriadku. Že Boh je teraz akýmsi ich dlžníkom. Že im dlhuje svoju ochranu. No Jeremiáš ich z tejto chorej a falošnej predstavy čoskoro vyvádza.
Uprostred zástupu tak povstáva prorok, ktorý je Bohom vyslaný, priam až donútený, aby odovzdal všetkým Júdejcom odkaz. Tí vychádzali zo starej predstavy, že chrám je príbytkom Božím. Trojitým opakovaní slov „chrám Hospodinov, chrám Hospodinov, chrám Hospodinov“ si dokonca chceli akoby magicky zaistiť priaznivé pôsobenie božských síl skrze chrám na celý ľud. Chrám už teda nebol viac miestom, kde ľud počúva Božie slovo a kde sa podriaďuje Božiemu vedeniu. Bolo to skôr vhodné miesto na manipuláciu s Pánom Bohom. Teda : nech Boh konečne jedná podľa našich prianí a predstáv! Pravda je však taká, milí priatelia, že zvrchovaný Hospodin nie je pripútaný na žiadne miesto a rovnako tak nie je spútaný, či obmedzený žiadnymi obradmi. Ono nie je ten, koho možno mať v hrsti a robiť si s Ním čo sami chceme.
Takéto pomýlené počínanie vyvoleného národa bolo výsledkom jednej jedinej veci – ľud zlyhal ako ten, kto mal šíriť Božiu slávu medzi okolité národy. Júdejci zradili svoje poslanie. Možno povedať, že situácia bola kritická a ľudia hľadali nejaký pevný bod, ktorého by sa chytili a ktorý by zaručoval ich ďalšiu existenciu v prípade ďalšieho ohrozenia. Upnúť sa v takejto neutešenej chvíli na chrám Boží predsa nemôže byť zlé. Veď ono sa to nakoniec javí ako celkom zbožný nápad. Neraz i dnes takto ešte nejeden človek rozmýšľa. Keď je zle, spomenie si na Pána Boha. Dokonca je ochotný zavítať aj do chrámu a čaká, že všetko sa to zmení k lepšiemu …
Prorok Jeremiáš však s takýmto názorom nesúhlasí. Záchrana je podľa neho úplne inde. Nie v návšteve chrámu z vypočítavosti, ale v náprave celého života! Nestačí prichádzať do chrámu s obeťami. Je potrebná úprimná zbožnosť, ktorá sa prejavuje aj vo vzťahu k blížnemu, predovšetkým k poníženým a bezprávnym (vdovám a sirotám). Chrám sám o sebe nie je zárukou ochrany. Iba ak skutočne polepšíš svoje cesty, človeče, a svoj štýl života podľa Božích požiadaviek, iba vtedy žije nádej na Božiu ochranu. Iba ak národ zmení spôsob svojho života, iba potom bude aj Hospodin prebývať uprostred neho na svätom mieste, ktorým je chrám. Hospodin totiž prebýva len uprostred verného ľudu a len poslušný, nie vypočítavý ľud má nádej na Božiu ochranu a blízkosť.
Dnešná slávnosť, sestry a bratia, tak aj nás nabáda k tomu, aby sme prehodnotili svoj postoj k chrámu. Nežijeme neraz aj my v takejto falošnej istote? Nespoliehame sa aj my neraz na to, že pokojne môžeme naďalej hrešiť, veď sa z toho vyspovedáme a všetko bude v pohode? Môžeme smelo porušovať Božie prikázania, ohovárať, ubližovať, kradnúť, smilniť, páchať bezprávie na blížnom – veď si zaplatíme cirkevný príspevok alebo dáme milodar a všetko bude OK? Nepáchne takéto počínanie zneužívaním Božej milosti? Nie je to branie Božej trpezlivosti a zhovievavosti nadarmo? Ako sa potom odvažujeme postaviť v chráme pred svätého Boha, ak nemáme túžbu zmeniť niečo na svojom živote?
Takto mnohí ešte aj dnes robia z chrámu lotrovský pelech, kde si za obradnú zbožnosť chcú od Pána Boha kúpiť Jeho priazeň a ochranu. Presne na to poukazuje aj Pán Ježiš v evanjeliu, ktoré dnes zaznelo. A keď to od Boha dostanú, ak dostanú druhú šancu, potom robia zas to isté naďalej. Ohovárajú, smilnia, kradnú, vraždia, preklínajú, znesväcujú meno Božie atď. Žiadna zmena, žiadne zlepšenie. Bratia a sestry, dokedy to môže takto fungovať? Čudujeme sa ešte, že na Júdejcov musel prísť trest? Sme prekvapení, že Boh nereaguje na naše modlitby? Sme rozčarovaní z toho, že nemáme pocit Božej blízkosti? Máme pocit, že nás Boh akoby opustil a ponechal na pospas sebe samým? Veď kde nie je túžba po zlepšení života, tam niet ani Božej ochrany. Kde chýba ľútosť nad hriechom, tam niet ani Božej blízkosti. Žiť v nevyznaných hriechoch a v nechuti k akejkoľvek pozitívnej zmene a pritom veriť, že sa v chráme stretnem s Bohom, že prežijem Jeho blízkosť, že dostanem od Neho požehnanie a že moje modlitby budú skutočne vypočuté – to je naozaj trúfalá, či skôr dosť naivná predstava!
Napokon, z nášho prečítaného textu vyplýva ešte jedna myšlienka – Boh chce vládnuť v strede života. Tam, kde žijeme každodenný život. Tam, kde sa stretávame s nespravodlivosťou, so zaznávanými, utláčanými, bezbrannými a slabými. V Božích očiach totiž svet tvorí nedeliteľný celok. Nemožno z neho vyčleniť určitú časť a tú prehlásiť za náboženskú, či svätú. Takto sme si to podelili iba my. Spoločenstvo s Bohom však nemožno oddeliť od praktického života, do ktorého nás ten istý Boh postavil. To teda, milí priatelia, znamená, že svet sa nedá rozdeliť na oblasť chrámu a oblasť mimo neho, na sféru náboženskú a svetskú. Aj keď pre nás ľudí je takéto delenie príjemné. V oblasti chrámu je zo mňa príkladný a vzorný kresťan, zatiaľ čo v mimochrámovej oblasti viem byť niekedy aj pekný „hulvát“. Kde k takémuto rozdvojeniu dôjde a kde sa za službu Bohu pokladá púhe sedenie v kostole, tam Boh prestáva byť radikálnym Bohom. Bohom, ktorý si na nás robí totálny, absolútny nárok. Potom i chrám prestáva byť miestom, kde je Boží ľud vyzývaný k radikálnemu pokániu a k skutočnej zodpovednosti.
Drahí bratia, milé sestry, toto všetko nás v žiadnom prípade nemá viesť k pohŕdaniu chrámom alebo k prehláseniu, že chrámy sú zbytočné. Práve naopak! Sme vyzvaní k tomu, aby sme sa vyhli jednému i druhému extrému :
- Neponímať chrám ako miesto zaručenej Božej ochrany a Božej blízkosti bez toho, aby ma to viedlo k zmene v živote!
- Nedeliť svet na chrám a okolitý svet! Takéto delenie totiž úplne redukuje nielen chrám a jeho poslanie, ale aj Boha ako takého. Amen.
