Pamiatka posvätenia chrámu – nečistota vo svätyni
Written by radovan on sep 28, 2022 in - No Comments
Pamiatka posvätenia chrámu – 2.10.2022
„…nečistota vo svätyni …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
2 Kronická 29, 1 – 12a.15 – 16
1 Chizkija sa stal kráľom dvadsaťpäťročný a dvadsaťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Abíja, dcéra Zecharjova. 2 Robil, čo je správne v očiach Hospodinových, celkom tak, ako robil jeho praotec Dávid. 3 V prvom mesiaci prvého roku svojej vlády otvoril dvere domu Hospodinovho a opravil ich. 4 Priviedol kňazov a levítov, zhromaždil ich na Východnom námestí 5 a povedal im: Čujte ma, levíti! Posväťte sa teraz a posväťte dom Hospodina, Boha svojich otcov, a povynášajte zo svätyne nečistotu! 6 Lebo naši otcovia sa dopustili nevery, robili, čo sa nepáči Hospodinovi, nášmu Bohu, a opustili Ho. Odvrátili sa tvárou od Hospodinovho príbytku a obrátili sa mu chrbtom. 7 Uzamkli aj dvere do predsiene, zhasili lampy, nespaľovali kadidlo a vo svätyni neprinášali spaľované obete Bohu Izraela. 8 Preto Hospodinov hnev postihol Judsko a Jeruzalem a vystavil ich zmätku, hrôze a výsmechu, ako to sami vidíte vlastnými očami. 9 Hľa, preto naši otcovia padli mečom, naši synovia, dcéry a ženy sú v zajatí. 10 Rozhodol som sa teraz uzavrieť zmluvu s Hospodinom, Bohom Izraela, aby od nás odvrátil páľavu svojho hnevu. 11 Nebuďte teda nedbalí, synovia moji, lebo Hospodin si vás vyvolil, aby ste stáli pred ním a slúžili Mu. Máte byť Jeho služobníkmi a kadiť Mu. 12 Tu povstali levíti. 15 Tí zhromaždili svojich bratov, posvätili sa a na kráľov príkaz šli podľa Hospodinových slov vyčistiť dom Hospodinov. 16 Kňazi vošli dovnútra domu Hospodinovho, aby ho očistili. Všetku nečistotu, ktorú našli v chráme Hospodinovom, vyniesli na jeho nádvorie. Ďalej to prevzali levíti a vyniesli von k potoku Kidrón.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, sestry a bratia v Pánovi!
Slová prečítaného biblického textu nás privádzajú do dávnej minulosti Božieho vyvoleného ľudu. Na čele júdskeho kráľovstva je kráľ Chizkija, ktorý vládol v rokoch 715 – 687 pnl. Jeho postava sa v 2. knihe Kronickej teší veľkému záujmu. Zatiaľ čo 2. kniha Kráľovská sa sústreďuje na jeho poslušnosť voči Hospodinovi počas vojenského ohrozenia nepriateľmi, spomínaná 2. kniha Kronická, z ktorej som dnes na úvod čítal, sa výlučne sústreďuje na Chizkijovu úlohu ako kráľa v očiste bohoslužby a na poslanie chrámu ako takého.
Áno, drahí priatelia! Je to práve chrám, ktorý nás dnes svojim spôsobom zjednocuje a zbližuje s kráľom Chizkijom, ktorý vládol Júdejcom pred 2700 rokmi. Kráľ Chizkija sa totiž hneď od začiatku svojej vlády horlivo venoval práve Hospodinovmu chrámu. Nuž a z jeho postoja k chrámu a k bohoslužbe v ňom sa dnes chceme niečomu priučiť aj my. Bez ohľadu na to, že žijeme takmer o 3000 rokov neskôr. Sú totiž isté pravdy, či zákonitosti, ktoré sa nemenia a ostávajú v platnosti. Pozrime sa teda v tejto chvíli lepšie na to, v čom spočívala horlivosť kráľa Chizkiju ohľadom Hospodinovho chrámu!
3 V prvom mesiaci prvého roku svojej vlády otvoril dvere domu Hospodinovho a opravil ich. Z prečítaného usudzujeme, že kráľ Chizkija už hneď na začiatku svojej vlády mal jasné priority. Nuž a jednou z nich bola práve obnova bohoslužobného života, ktorý bol značne obmedzený, keď nie až stopnutý za jeho predchodcu – bezbožného kráľa Acháza. Bratia a sestry, i my sme v nedávnej dobe zažili to, o čom sa nám zrejme ani nesnívalo. A síce, že dvere našich chrámov ostali rovnako tak počas niekoľkých tzv. koronových mesiacov zavreté. Dokonca sa tento stav niekoľkokrát aj opakoval. Už či to bolo dobré a správne alebo nie, v tejto chvíli ja riešiť nebudem. V každom prípade: skúsenosť so zatvorenými chrámovými dverami máme aj my. O to viac si vážime a sme Pánu Bohu vďační, že ich teraz máme otvorené. Otázka možno je: Ako často ich my sami otvárame a využívame túto možnosť? Zatiaľ túto možnosť máme, priatelia. Prosím vás: vnímajme to ako prejav Božej milosti, že Boh sa nám dáva nájsť a poznať! Nezatvárajme si sami pred nosom dvere k Bohu, k spoločenstvu s Ním a Jeho ľudom! Nezatvárajme si sami pred nosom dvere, a síce kvôli vlastnej pohodlnosti, lenivosti, zaneprázdnenosti či ľahostajnosti! Nezatvárajme si to, čo nám otvára samotný Hospodin!
Bratia a sestry, nuž a pokiaľ to zoberieme tak, že každý z nás je chrámom, v ktorom prebýva Duch Svätý, potom nezatvárajme ani brány svojich vlastných chrámov! To znamená: Neuzatvárajme sa pred pôsobením svätého Božieho Ducha! Naopak! Vytvárajme Mu priestor, aby do nás mohol deň čo deň prenikať, robiť nás novými stvoreniami a formovať nás podľa svojej vôle! I v tomto dnes môže byť pre nás aktuálny odkaz kráľa Chizkiju spred takmer 3000 rokov.
4 Priviedol kňazov a levítov, zhromaždil ich na Východnom námestí 5 a povedal im: Čujte ma, levíti! Posväťte sa teraz a posväťte dom Hospodina, Boha svojich otcov, a povynášajte zo svätyne nečistotu! Drahí priatelia, skutočná a Bohu milá bohoslužba nie je možná bez posvätenia. Teda bez každodenného oddeľovania sa pre Boha, pre Božie veci, pre Jeho slovo. I v tomto smere nás kráľ Chizkija obviňuje. Pre čo všetko sa dnes dokážeme takpovediac „posvätiť“ – oddeliť my? Pre svoje rodinu, pre svoje koníčky, pre svojich priateľov, pre svoj biznis, pre svoju kariéru … Áno, priatelia! Na toto všetko si vieme oddeliť pomerne dostatok času, pretože to vnímame ako svoju prioritu. Iste, ja viem a uznávam. Nedá sa žiť len pre cirkev a kostol. Nie je to to jediné na svete. No povedzme si úprimne! Koľko času z celého týždňa venujeme Božím veciam, Božiemu slovu, modlitbe, spoločenstvu Božieho ľudu v cirkvi? Drahý brat, milá sestra: máš pocit, že tvoje posvätenie je dostatočné? Máš pocit, že máš správne nastavené priority? Ja sám to poviem ako kňaz na rovinu: Sám zo seba nemám v tomto vždy najlepší pocit. Prídu chvíle, kedy ma veľmi ťaží svedomie a veľmi prosím Pána Boha o odpustenie, zmilovanie, novú milosť a nové šance pre môj úbohý život.
Smutné je, priatelia, že je to kráľ, teda svetská osoba, ktorá nabáda kňazov, teda duchovné osoby, k posväteniu. Z toho vyplýva len jedno: Na životoch kňazov zrejme nebolo vidno nič sväté. Alebo toho oddeleného pre Boha a Jeho vec bolo iba žalostne málo. Aké smutné a až reálne kruté obvinenie kňazského stavu v priamom prenose! Tí, ktorí ako prví mali ľud volať k posväteniu, sami ako prví musia počuť túto výzvu. Nuž a rovnako tak smutné je, že posvätiť treba nanovo i samotný chrám. Čítame, že zo svätyne treba povynášať nečistotu. Človek nadobúda pocit, že z chrámu si ľudia urobili skladisko nepotrebných vecí. Svojim spôsobom si z chrámu urobili smetisko. Svätyňa – najsvätejšie miesto Božej prítomnosti a Božieho prebývania sa pre vyvolený ľud stala smetiskom a úložným miestom nepotrebného haraburdia …
Bratia a sestry, také časy sme už zažili, keď sa chrámy využívali ako krajčírske, či obuvnícke dielne, či skládky obilia. No žiaľ, ani dnes to nie je lepšie. V západnej Európe sa chrámy bežne predávajú a robia sa z nich diskotékové kluby, galérie, koncertné sály kvôli dobrej akustike, resp. sa prerábajú na penzióny a podobne. Aj my sami v našom cirkevnom zbore disponujeme chrámom na Mlynkoch, do ktorého už, žiaľ, nemá kto veľmi prichádzať. Vzniká otázka: Čo s ním ďalej? A takých chrámov na pôde Gemerského seniorátu je viacej. Nie je aj toto smutná podobnosť medzi nami dnes a chrámom na začiatku panovania kráľa Chizkiju pred takmer 3000 rokmi? Nie je aj toto smutná podobnosť medzi kňazstvom vtedy a dnes? Netreba kňazov aj dnes tak ako vtedy nabádať k tomu, aby si horlivejšie a vernejšie plnili svoje povinnosti?
6 Lebo naši otcovia sa dopustili nevery, robili, čo sa nepáči Hospodinovi, nášmu Bohu, a opustili Ho. Odvrátili sa tvárou od Hospodinovho príbytku a obrátili sa mu chrbtom. 7 Uzamkli aj dvere do predsiene, zhasili lampy, nespaľovali kadidlo a vo svätyni neprinášali spaľované obete Bohu Izraela. 8 Preto Hospodinov hnev postihol Judsko a Jeruzalem a vystavil ich zmätku, hrôze a výsmechu, ako to sami vidíte vlastnými očami. 9 Hľa, preto naši otcovia padli mečom, naši synovia, dcéry a ženy sú v zajatí. Drahí priatelia, každá reforma, pokiaľ má byť ľudom prijatá, správne pochopená, akceptovaná a nakoniec aj zrealizovaná – potrebuje v úvode pravdivú analýzu. Chizkija túto analýzu aktuálneho stavu Júdejcom povedal v slovách, ktoré som prečítal. Ja osobne mám pocit, akoby hovoril o nás … o Slovákoch … našej republike … Či nie sme aj my vystavení zmätku a výsmechu? A to kvôli nezrelým, egoistickým, podplateným, na seba a svoje dobro mysliacim politikom a iným lídrom? Nie sme aj my vystavení hrôze, keď sledujeme prognózy stúpajúcich cien energií? Nie je aj toto jedna z foriem Hospodinovho hnevu nad nami? Nie sme aj my v zajatí akejsi nevydarenej formy, atrapy demokracie, na ktorú sme zrejme ešte nedozreli a začali si ju vysvetľovať a uplatňovať po svojom?
Chizkija toto všetko vníma dôsledok nevery voči Hospodinovi. Ako nevyhnutný následok opustenia Boha. Ako dôsledok odvrátenia sa od Boha a Jeho príbytku. Chizkija to vníma tak, že všade tam, kde sa národ obráti Bohu a Jeho chrámom chrbtom, možno očakávať len jedno: národnú a duchovnú pohromu. Drahí priatelia, takto dnes i nás sviatok Pamiatky posvätenia tohto chrámu vedie k nepríjemným otázkam: Ako to vyzerá s našim posvätením? Ako to vyzerá s našou vernosťou voči Bohu? Ostávame pri Bohu alebo Ho skôr opúšťame a odvraciame sa od Neho? A ako nám záleží i na tomto Božom chráme? V neposlednom rade: Ako nám záleží na chráme nášho srdca? Na mojom osobnom vzťahu s Pánom Bohom …
10 Rozhodol som sa teraz uzavrieť zmluvu s Hospodinom, Bohom Izraela, aby od nás odvrátil páľavu svojho hnevu. 11 Nebuďte teda nedbalí, synovia moji, lebo Hospodin si vás vyvolil, aby ste stáli pred ním a slúžili Mu. Máte byť Jeho služobníkmi a kadiť Mu. Bratia a sestry, Boží hnev možno odvrátiť len jediným spôsobom: navrátiť sa k pôvodným „pravidlám hry“. Navrátiť sa k vernosti voči Bohu, k láske k Nemu, k láske k Jeho chrámu. Navrátiť sa k službe Jemu tým, že slúžime druhým ľuďom, svojim blížnym, svojim sestrám a bratom. Dnes my sme tí, ktorí majú byť Božími služobníkmi. A to sa netýka len ordinovaných kňazov. To sa týka všetkých, ktorí boli pokrstení. Veď tak nás to učí reformačný princíp tzv. všeobecného kňazstva: Ja som kňazom pre vás a vy ste kňazmi pre mňa ako aj pre seba navzájom. Všetci sme si teda navzájom kňazmi. Priatelia, moji zlatí: nebuďme v tomto ani my nedbalí! Robme tak, aby sme sa raz mohli s čistým svedomím postaviť pred nášho Pána! Veď v krste svätom si i nás Pán Boh vyvolil, aby sme boli Jeho služobníkmi a kadili Mu. To znamená: obrazne povedané – aby sme šírili Jeho vôňu v tomto svete. Bratia a sestry, väčšina z nás si rada aspoň z času na čas kúpi aj drahší parfém. Chceme druhým ľuďom voňať. Kiežby sme však okrem drahej voňavky voňali aj niečím iným! Vôňou Krista! Vôňou Jeho čistej, nezištnej lásky. Vôňou pravdy. Vôňou spravodlivosti, vôňou posväteného života, vôňou vernosti Bohu, Jeho slovu i Jeho chrámu … Bratia a sestry, to všetko dnes súvisí s dnešným sviatkom, kedy si pripomíname v našom cirkevnom zbore 542. výročie posvätenia tohto chrámu, vychádzajúc z prvej písomnej zmienky o existencii tohto chrámu z roku 1480.
12 Tu povstali levíti. 15 Tí zhromaždili svojich bratov, posvätili sa a na kráľov príkaz šli podľa Hospodinových slov vyčistiť dom Hospodinov. 16 Kňazi vošli dovnútra domu Hospodinovho, aby ho očistili. Všetku nečistotu, ktorú našli v chráme Hospodinovom, vyniesli na jeho nádvorie. Ďalej to prevzali levíti a vyniesli von k potoku Kidrón. Bratia a sestry! Povstaňme dnes aj my! Posväcujme sa deň čo deň pre nášho Boha, pre Jeho slovo, pre tento nám vzácny chrám! Vyčistime svoje vnútro od nevery, vlažnosti a ľahostajnosti! Inej cesty totiž niet. Na nej nech nám Pán Boh pomáha! Amen.
