Pamiatka posvätenia chrámu + odhalenie spomienkovej tabule Jozefovi Berdrichovi Kasanickému
Written by radovan on okt 04, 2019 in - No Comments
Pamiatka posvätenia chrámu + odhalenie spomienkovej tabule Jozefovi Berdrichovi Kasanickému – 6.10.2019
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol ktorý je a ktorý príde! Amen.
Jeremiáš 15, 15c – 16
Vedz, že pre Teba znášam potupu. 16 Keď sa našli Tvoje slová, zjedol som ich, Tvoje slová boli mi radosťou a útechou môjmu srdcu. Veď Tvoje meno nosím, ó Hospodine, Bože mocností.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, vzácni hostia, milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Tak ako po iné roky, tak i tohto roku je prvá nedeľa „po Michalovi“ na pôde nášho cirkevného zboru vyčlenená jednej z najkrajších slávností, a síce pamiatke posvätenia chrámu. Dnes sa však nechceme sústrediť na chrám iba ako na neživú budovu z kameňa, akokoľvek je oná krásna a majestátna. Chceme predovšetkým myslieť na slová apoštola, ktorý vyznáva, že my všetci sme a máme byť živým chrámom Božieho Ducha. Teda príbytkom, v ktorom prebýva a pôsobí Boh sám.
Dnes chceme špeciálne myslieť a spomínať na jedného verného Božieho služobníka, vyznávača pravdy Kristovej, odvážneho kazateľa Božieho slova a martýra pre svoju vieru a kresťanské presvedčenie. Chceme spomínať a pripomenúť si odkaz pána farára Kasanického, ktorý vo svojej dobe tiež bol takým živým chrámom Božieho Ducha. Bol to Boží muž, ktorý v Dobšinej pôsobil od konca roka 1942 až do roku 1960. Za ten čas vyoral v srdciach dobšinských evanjelikov hlbokú brázdu a zanechal po sebe pečať verného vyznávača Kristovej cirkvi a bojovníka za svätú vec Kristovu.
Dnes, keď na pôde nášho zboru slávime slávnosť pamiatky posvätenia chrámu, si požehnané a verné kazateľské a farárske dielo pána farára Kasanického chceme pripomenúť i tak, že na jeho počesť odhalíme v presbytériu nášho chrámu spomienkovú tabuľu. Robíme tak pri príležitosti 100. výročia jeho nedožitých narodenín, ktorých by sa bol dožil v januári tohto roku. Nerobíme tak preto, aby sme tu vyvyšovali a na piedestál kládli človeka. Uvedomujeme si totiž a spolu s apoštolom Pavlom vyznávame, že i pán farár Kasanický bol tým čím bol iba z Božej milosti a že Božia milosť pri ňom nebola daromná. Som presvedčený o tom, že tak by to vnímal i samotný br. farár. Táto tabuľa bola umiestnená a odhalená bude na mieste, ktoré on tak veľmi miloval. Tak ako miloval Boha, svojho nebeského Otca, tak miloval i Jeho svätý dom, tento chrám. Robíme tak na mieste, kde zaznelo množstvo jeho oslovujúcich, odvážnych a teologicky hlbokých a premyslených kázní. Na mieste, kde vo sviatosti svätého krstu množstvu chlapcov a dievčat sprostredkoval Božie prijatie a otcovstvo. Robíme tak na mieste, kde k dospelosti vo viere v akte konfirmácie priviedol množstvo teenagerov. Robíme tak na mieste, kde na spoločnú cestu manželským životom vyslal množstvo manželských párov. A robíme tak na mieste, kde sa vo svojich modlitbách prihováral za všetkých tých, ktorým srdce napĺňala bolesť pri poslednej rozlúčke so svojimi milovanými.
Drahí bratia, milé sestry, moja dnešná kázeň zaiste nemá byť historickou prednáškou, v ktorej sa budem snažiť zhodnotiť život br. farára Kasanického. Jednak sa na to necítim, jednak na to ani nemám právo. Na to sú inakší odborníci. Moja dnešná kázeň chce byť skôr svedectvom o tom, že človek pre svoju vieru musí niekedy prinášať aj obete. Chce byť poukazom na to, že viera nás niekedy môže aj niečo stáť. V prípade pána farára Kasanického to bol vykonštruovaný súdny proces, v ktorom okrem neho boli zosmiešnení, ponížení, potupení a nespravodlivo odsúdení aj jeho verní súputníci z dobšinskej doliny, a síce bratia farári : Velebný z Vlachova, Pavlov z Gemerskej Polomy a Antal z Betliara. Láska ku kazateľskému úradu, ale aj zodpovednosť a rešpekt voči nemu ich viedla k tomu, aby sa pravidelne schádzali k štúdiu Božieho slova a k spoločným prípravám nedeľných kázní. Minulý režim to však vnímal ako protištátnu ilegálnu činnosť. Láska k Božiemu slovu ich tak pripravila o to, čo mali tak radi. Predovšetkým o slobodu a neskôr i o možnosť na istý čas opäť Krista ako Pána všetkých pánov a Boha nad všetkými bohmi zvestovať.
Milí priatelia, moja dnešná kázeň chce byť tak výzvou pre nás všetkých a otázkou : Aké obete sme pre Krista ochotní prinášať my? Akú potupu sme ochotní znášať kvôli Božiemu slovu my? Čoho sme ochotní vzdať sa my? Pán farár Kasanický sa radšej vzdal slobody, len aby nepotupil svätého Boha. Radšej sa vzdal slobody a rodiny, len aby nezradil Krista. Radšej sa neskôr vzdal svojho kazateľského úradu a farárskeho pôsobenia, len aby nemusel zrádzať svojich bratov v oltárnej službe a svojich priateľov. Vzdal sa toho, čo tak veľmi miloval a čo ho tak veľmi napĺňalo. Radšej ponížil a umenšil seba, aby nemusel ponížiť a umenšiť Krista. Radšej stratil samého seba, aby sa nemusel dopustiť zrady na Božom slove, ktoré mu bolo radosťou a útechou jeho srdcu – tak ako dávno predtým aj prorokovi Jeremášovi.
Keď som asi pred pol rokom uvažoval nad tým, aký citát z Písma by bol vhodný na spomienkovú tabuľu, ktorú dnes hodláme odhaliť, vnútorne som cítil, že by to malo byť nejako spojené s Božím slovom. Veď dovolím si povedať, že Božie slovo br. farárovi veľa dalo, ale aj veľa vzdalo. No napriek všetkému on tomuto slovu i Bohu ostal verný. A tak som si zvolil vyznanie proroka Jeremiáša : Tvoje slová boli mi radosťou …
Ani prorok Jeremiáš to v 7. storočí p.n.l. nemal na „ružiach ustlané“. Verní Hospodinovi proroci to vždy mali ťažké. Hovorili totiž ľuďom pravdu zjavenú im do Boha. A tá nie je vždy príjemná. Táto pravda človeka obviňuje ako hriešnika, ktorý by pre svoj hriech mal zahynúť. Táto pravda človeka vedie k pokániu, k obráteniu, k ľútosti nad svojim životom, k náprave života. Človek takúto pravdu nie vždy chce a je ochotný počuť. Radšej počúva inú „pravdu“. Pravdu o tom, aký je úžasný a skvelý. Oveľa obľúbenejší preto boli „proroci“, ktorí zvestovali to, čo ľudia chceli počuť. Tým sa vždy dobre vodilo. Tí nikdy nemuseli prinášať obete ani riskovať kvôli svojej zvesti, kvôli svojmu posolstvu stratu slobody, stratu dobrého mena a cti, ponižovanie, výsmech a potupu.
Pokiaľ by sme si čítali Jeremiášovo proroctvo, na jeho živote by sme videli, že tento prorok má viacero styčných bodov s br. farárom Kasanickým, na ktorého dnes spomíname. Prorok Jeremiáš napríklad skončil v prázdnej vodnej cisterne za to, čo zvestoval. To by sa dalo pripodobniť k väzeniu v našom poňatí. Ako vernému Hospodinovmu prorokovi mu zakázali vstup do chrámu a zvestovať tam pravé Božie slovo. Tak i br. farárovi zakázali zvestovať Božie slovo, pretože pre minulý režim bolo ono v podaní pána Kasanického veľmi nebezpečné. Jeremiáš bol potupený. Prežíval frustráciu, sklamanie, bolesť a krivdu. Ťažko tieto veci znášal. Vo chvíľach ponosovania preklial deň, kedy sa narodil …
Bratia a sestry, z toho, čom som mal možnosť prečítať si o ťažkom období v živote br. farára, si dovolím povedať, že podobné stavy sa objavili aj v jeho živote, čo je ľudsky pochopiteľné. Vedz, že pre Teba znášam potupu – vyznal pred mnohými rokmi prorok Jeremiáš. I br. farár Kasanický vedel, pre koho znáša potupu. No vedel ešte aj niečo, a síce to, čo vyznáva apoštol Pavol, a síce, že „utrpenia tejto doby nie rovné sláve budúceho veku“. Vo svojom srdci si nosil Kristove slová : 8 Hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, toho aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi. 9 Kto ma však zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi (L 12, 8 – 9).
Jeremiáš predvídal, že príde nová zmluva, v ktorej sa Boh zjaví ako nekonečne milosrdný a láskavý, pretože stará zmluva, založená na poslušnosti ľudu, zlyhala. I pán farár Kasanický veril, že nastane doba náboženskej slobody, po ktorej tak túžil. Žiaľ, nedožil sa jej. No jeho viera je už teraz videním Toho, ktorého on tak obetavo zvestoval. A to je najväčšia odmena, ktorej sa človeku môže dostať.
Drahí bratia, milé sestry, tohto roku si budeme pripomínať 30. výročie od zmeny politického systému. Iste, každý sa k tomu môže postaviť individuálne. Starší skôr spomínajú na „staré dobré časy“, nuž a tí mladší sa na tom pohoršujú. Mladší, ktorí to nezažili, zas velebia modernú dobu, v ktorej žijeme a starší povedia, že ešte nerozumejú životu. V každom prípade vážme si a ďakujme Pánu Bohu za náboženskú slobodu, ktorá nám bola dopriata. Dokonca ju máme zakotvenú v Ústave Slovenskej republiky. Vážme si to, že sa každú nedeľu, ale i počas týždňa môžeme slobodne a bez obáv stretávať a vyznávať svoju vieru! Vážme si to, že si bez strachu môžeme čítať a študovať Božie slovo! V dobe br. farára Kasanického nič z toho totiž nebolo až takou samozrejmosťou. Naopak! Viacerých ľudí, ktorí sa snažili ostať verní, to stálo veľa. Jedným podlomili zdravie, iným psychiku …
Nech teda dnešná spomienka na jedného z novodobých martýrov viery je pre nás výzvou k tomu, aby sme správne a múdro využívali čas náboženskej slobody, ktorý máme! Aby sme ho využívali pre svoju spásu, pre šírenie zvesti o spáse vo svojej rodine, okolí i spoločnosti ako takej. Aby sme ho využívali pre svedectvo o Tom, v ktorého sme uverili. Aby sme neopúšťali svoje spoločenstvá, ale zotrvávali v nich. Teda niečo na spôsob toho, k čomu nás povzbudzuje i samotný apoštol Pavol : Vykupujte čas, lebo dni sú zlé!
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, drahí bratia, milé sestry, vzácni hostia! Myslím si, ba som o tom presvedčený, že práve takýto prístup a takéto využívanie náboženskej slobody je tou najlepšou a najkrajšou oslavou a pripomienkou života, diela a pôsobenia tých verných duchovných vodcov, ktorí nám zvestovali slovo Božie – novodobých martýrov, ktorých život je svedectvom o tom, že pokiaľ nás naša viera nestojí nič, potom nestojí za nič. A preto vďaka Pánu Bohu za život i požehnané dielo a svedectvo br. farára Kasanického v Dobšinej. Amen.
