Pamiatka Reformácie – stratilo sa slovo Božie
Written by radovan on okt 26, 2022 in - No Comments
Pamiatka Reformácie – 30.10.2022
„… stratilo sa slovo Božie …“
Pokoj so všetkými, ktorí nehynúcou láskou milujú nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Amen.
2 Kronická 34, 29 – 33
29 Kráľ dal zvolať všetkých starších Judska a Jeruzalema. 30 Nato vystúpil do Hospodinovho domu kráľ i všetci muži Judska i obyvatelia Jeruzalema, kňazi, leviti a všetok ľud bez ohľadu na postavenie. Prečítal pred nimi nahlas všetky slová Knihy zmluvy, nájdenej v Hospodinovom dome. 31 Potom si kráľ stal na svoje miesto a uzavrel pred Hospodinom zmluvu, že budú nasledovať Hospodina a zachovávať jeho prikázania, svedectvá a ustanovenia bez výhrad, celou bytosťou a plniť slová zmluvy, zapísané v tejto knihe. 32 Zaviazal k tomu všetkých, čo boli v Jeruzaleme a na Benjamínovom území. Obyvatelia Jeruzalema konali podľa zmluvy Boha, Boha svojich otcov. 33 Joziáš odstránil všetky ohavnosti zo všetkých krajov, čo patrili Izraelitom, a všetkým, čo bývajú v Izraeli, uložil povinnosť slúžiť Hospodinovi, svojmu Bohu. Kým žil, neodklonili sa od Hospodina, Boha svojich otcov.
Drahí bratia a milé sestry v Pánovi!
Asi 700 rokov pred narodením Pána Ježiša sa v Izraeli stala hrozná a neslýchaná vec : stratilo sa slovo Božie. Čo však bolo ešte zarážajúcejšie : nikomu ani nechýbalo. Nik nezbadal, že sa stratilo. Ľudia sa aj naďalej pokladali za veriacich a zbožných. Veď chrám stál, kňazov bolo dosť a bohoslužobný život fungoval.
Potom zbožný a obozretný kráľ Joziáš, ktorý vládol v rokoch 640 – 609 pred Kristom, dal príkaz „opraviť dom Hospodinov“. A vtedy sa stalo niečo neočakávané. Kňaz Chilkijja našiel akúsi knihu. Vzrušene siahol po zaprášenom zvitku a s trasúcimi rukami ho rozvíjal. Po prečítaní niekoľkých viet mu bolo jasné, že má v ruke Boží zákon. Ten Boží zákon, ktorý v Izraeli toľkí obchádzali – veď ho ani nepoznali. Hneď mu bolo jasné aj to, čo ľudu po toľké roky chýbalo.
Chilkijja odovzdal knihu kancelárovi Šáfánovi a ten ju zaniesol pred kráľa a čítal z nej. Kráľ sa jednak potešil vzácnej knihe, no vzápätí sa aj zarmútil, keď si uvedomil, že jeho ľud nežije podľa Božieho zákona, lebo ho ani nepozná. A tak si na znak smútku roztrhol svoj plášť.
Toto je akési rýchle zhrnutie časti nášho prečítaného textu. Teraz nasleduje to, a nad tým sa chceme spolu zamyslieť, čo urobil kráľ Joziáš po nájdení knihy Božieho zákona.
- a) Predovšetkým zhromaždil „všetok ľud od najväčšieho po najmenšieho a verejne prečítal všetky slová knihy zmluvy nájdenej v dome Hospodinovom“. Inými slovami – sprístupnil slovo Božie. Dnes by sme povedali : zviditeľnil, zverejnil. Slovo Božie teda už prestalo byť niečím neznámym. Všetci mali možnosť poznať ho.
- b) Pravdu však nestačí len spoznať a sprístupniť, ale treba podľa nej aj konať. A práve toto urobil Joziáš, keď „uzavrel pred Hospodinom zmluvu, že budú nasledovať Hospodina a zachovávať Jeho prikázania, svedectvá a ustanovenia celým srdcom a celou dušou, aby tak plnili slová zmluvy, poznačené v tejto knihe“. Naozaj nezostalo len pri slovách a sľuboch, ale „obyvatelia Jeruzalema sa riadili zmluvou Boha, Boha svojich otcov“.
- c) Tretia vec, ktorú kráľ Joziáš urobil, bolo odstránenie modiel. Zrušil každú modloslužbu, lebo kniha zákona to zakazovala.
Tieto opatrenia kráľa Joziáša nazývame ako joziášovská reforma. Reforma pritom značí obnovenie, pretvorenie niečoho. Kráľ Joziáš tak v podstate obnovil a pretvoril náboženský život svojho ľudu podľa knihy Božieho zákona, ktorý sa našiel pri oprave chrámu.
Bratia a sestry, ľud Boží však nestratil slovo Božie len v dobe kráľa Joziáša. Nielen ľudu Starej zmluvy sa prihodilo to, že stratili slovo Božie, ale aj počas dejín kresťanskej cirkvi sa toto slovo neraz stratilo. V prípade cirkvi je to však už väčšie zlo, lebo nejde len o stratu zákona a prorokov, ale aj o stratu evanjelia. Tak tomu bolo aj v stredovekej cirkvi. Aj vtedy upadlo slovo Božie do zabudnutia. Pán Boh sa však postaral aj vtedy o to, aby sa Jeho slovo nestratilo a neupadlo do zabudnutia. Pred vyše 500 rokmi sa narodil muž, ktorý pre stredovekú cirkev našiel a znovu objavil Písmo sväté. Bol to dr. Martin Luther. Dnes si pripomíname, že 31. októbra 1517 sa začalo dielo reformácie. Reformácia cirkvi, ktorá s radosťou ohlasovala to isté, čo jeruzalemský kňaz Chilkijjá : našiel som slovo Božie. Aj reformácia našla to, na čo ľudia zabudli. Našla to, čo ľudia nepoznali a preto podľa toho ani nežili.
- a) Aj Luther urobil to, čo svojho času kráľ Joziáš : sprístupnil slovo Božie všetkým. Preložil Bibliu do reči ľudu, z ktorého pochádzal. A tak po príklade Lutherovom bola Biblia prekladaná do národných jazykov. Dnes už nik nemôže povedať, že by mu bolo slovo Božie neprístupné a nezrozumiteľné.
- b) Ani reformácia nezostala len pri spoznaní pravdy Božieho slova, ale začala ju uplatňovať v cirkevnom živote. Dá sa povedať, že všetky snahy reformátorov boli vedené snahou poznanú biblickú pravdu v cirkvi aj prakticky a aktívne uplatniť.
- Reformácia sa podobá Joziášovej reforme aj v tom, že zo života cirkvi bolo odstránené všetko, čo sa protivilo Božím príkazom a čo bolo v konečnom dôsledku modloslužbou (odpustky či uctievanie svätých).
Keď teraz hovoríme o tom, že v dobe kráľa Joziáša i v dobe Luthera sa stratilo slovo Božie a mnohým ani nechýbalo, musíme sa spýtať, ako je to dnes? Nestratili sme aj my náhodou kompas Božieho slova? Ten, kto nechcel stratiť slovo Božie a ten, kto nechcel zabudnúť na Božie prikázania, nemusel tak urobiť ani počas komunizmu, lebo napriek všetko prenikajúcemu vedeckému ateizmu boli chrámy otvorené a Biblia bola dostupná v slovenčine. Mnohí sa však z rôznych dôvodov odvrátili od prameňa živej vody. Dnes, bratia a sestry, voči týmto našim blížnym máme úlohu : priviesť ich späť k čerstvému prameňu Božieho slova. Túto úlohu môžeme zvládnuť však iba vtedy, ak slovo Božie bude predovšetkým pre nás každodenným pokrmom. Otázky na nás dnes preto znejú takto : Chcem byť snáď Božím služobníkom bez znalosti Božieho slova? Chcem byť snáď kazateľom Slova bez vždy hlbšieho a hlbšieho vnikania do jeho tajomstiev? Je v nás presvedčenie, že v Biblii je slovo, ktoré má moc spasiť naše duše? Sme presvedčení, že v Kristovi, o ktorom Písmo sväté svedčí, sú ukryté všetky poklady múdrosti a známosti?
Túžime po tom, milí priatelia, aby naša cirkev ožila a bola v nej viditeľná duchovná obnova, keď ju už nezviera žiadna viditeľná vonkajšia sila. Nebuďme netrpezliví, keď sa výsledky nedostavia zo dňa na deň! Dbajme však o to, aby sa v našej cirkvi okrem pravdy spoznanej z Božieho slova, nemohlo uplatniť a udomácniť nič cudzie!
V dobe Joziášovej i v dobe Lutherovej bolo treba zo života Božieho ľudu odstrániť rôzne druhy modlárstva. Aj my dobre urobíme, ak sa obzrieme, či medzi nami neprekvitá nejaký druh modloslužby. Dobre spravíme, ak zboríme lakomstvo, karierizmus, namyslenosť a pýchu.
V deň pamiatky reformácie preto ďakujme Pánu Bohu, že On sám sa stará, aby Jeho slovo nepadlo do zabudnutia! Ďakujme Mu, že nás oslovuje svojim slovom! Prosme Ho, aby nás zachoval pri Jeho slove, ktoré má moc spasiť naše duše! Amen.
Použité materiály: prof. ThDr. Juraj Bándy
