Pamiatka zosnulých
Written by radovan on okt 28, 2014 in - No Comments
Pamiatka zosnulých – 2. 11. 2014
„Dvojaké rozhodnutie – dvojaké vzkriesenie – dvojaká večnosť“
Bratia a sestry : Pokoj vám!
J 5, 25 – 29
25 Amen, amen, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. 26 Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby aj on mal život sám v sebe. 27 A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. 28 Nečudujte sa, že prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas 29 a tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, kým tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.
Milí priatelia, sestry a bratia v Pánovi!
Stretnutie so smrťou je zakaždým v určitom zmysle slova skľučujúce a deprimujúce. Určite je rozdiel v tom, či sme konfrontovaní so smrťou blízkeho človeka, priateľa, rodinného príslušníka, životného partnera, niekoho načisto cudzieho alebo so svojou vlastnou smrťou. No pocity skľúčenosti, krehkosti, nestálosti, či slabosti, dokonca až strach pred mocou a neúprosnosťou smrti sa objavujú zakaždým vo väčšej, či menšej miere.
Dnes sme svojim spôsobom tiež konfrontovaní so smrťou, keď spomíname na svojich blízkych, či predkov, ktorí vo chvíli svojej smrti opustili túto pozemskosť a odišli z radov živých. Skrze ich smrť, skrze návštevu ich hrobových miest na cintorínoch sme však nepriamo my sami konfrontovaní s realitou aj tej našej smrti a pominuteľnosti. Uvedomujeme si, že toto je cesta, po ktorej, až raz príde čas, budeme „kráčať“ my sami. Aký postoj k smrti teda máme zaujať? Ponúka nám aj v tomto ohľade nejaké východisko Písmo sväté? Dovolím si povedať, že v podstate existujú dva možné prístupy k realite smrti. Jeden prístup je falošný, druhý pravdivý.
Predtým než nahliadneme do Božieho slova, pozrime sa na prístup falošný, resp. ako zvykne množstvo ľudí reagovať na fenomén smrti. Je nemálo tých, ktorí sú presvedčení, že smrťou to všetko končí. Žijú v predstave, že žiadne „potom“ neexistuje. Akýkoľvek posmrtný život, alebo akékoľvek stretnutie s Bohom po smrti je pre nich vylúčené. Uvedomujú si totiž, že so svojimi hriechmi by pred Ním aj tak nedokázali obstáť. Avšak namiesto toho, aby sa pred Bohom ešte dnes sklonili a v pokání a ľútosti Mu svoje hriechy vyznali, v sebe radšej budú živiť falošnú predstavu, že nič viac po smrti už nie je, že sú to len náboženské táraniny.
Ešte pred niekoľkými rokmi sa na jednom cintoríne v nemeckom meste Hannover dalo vidieť zvláštny hrob. Patril jednej bohatej pani, ktorá počas života neverila vo vzkriesenie. Vo svojej poslednej vôli uviedla, že si praje, aby jej hrob bol zakrytý hrubou žulovou platňou, ktorá bude zaistená ťažkými kamennými blokmi. Na tomto hrobe sa nachádzal takýto nadpis : Tento hrob, ktorý tu bude naveky, sa nesmie nikdy otvoriť. Bratia a sestry, vskutku zaujímavé, koľko námahy to človeka stojí, aby poprel vzkriesenie z mŕtvych! Čo sa však stalo? Vietor k tomuto „večne uzavretému hrobu“ prifúkol maličké semienko topoľa. Semienko dopadlo medzi žulovú platňu a ťažký kamenný blok, a začalo pučať. Postupne z neho vyrástol veľký strom, ktorý žulovú platňu nadvihol, a tým zmaril želanie nebohej pani. Hrob sa otvoril! Milí priatelia, je to jedno, čo si neveriaci ľudia vymyslia, aby unikli pred Bohom! Nepomôže ani ťažká žula ani kamenné bloky. On si ich nájde!
Celkom iný názor na to, čo bude po smrti má však Biblia. Tá práveže pojednáva o tom, že po smrti ešte čo to nasleduje, a nie je to vôbec nepodstatná maličkosť, či zanedbateľný detail. Ak nám aj Písmo sväté na všetky naše otázky ohľadom smrti, posmrtného života alebo toho, kde sa teraz nachádzajú mŕtvi, detailne neodpovedá, predsa v jednej veci má jasno: všetci mŕtvi budú vzkriesení. Je úplne jedno, či boli pochovaní klasickým spôsobom, alebo šli na kremáciu alebo zahynuli v hlbinách mora alebo niekde vysoko v horách. Spôsob úmrtia a miesto hrobu v tom nezohrávajú žiadnu rolu. Syn Boží ich všetkých prebudí k životu svojou božskou mocou a autoritou.
Takto Pán Ježiš rozlišuje v podstate dvojaké vzkriesenie :
Najprv budú k životu vzkriesení tí, ktorí konali dobro. Bratia a sestry, kto sa tým asi myslí? Sú to azda všetci evanjelici alebo katolíci? Alebo azda len svedkovia Jehovovi? Sú to azda len tí, ktorí chodili nedeľu čo nedeľu pravidelne na bohoslužby? Sú to azda tí, ktorí samých seba vnímali ako dobrých a namýšľali si, že sú spravodliví, lebo nikomu neškodia a neubližujú? Nie! Určite je dobre byť veriaci a prichádzať na bohoslužby. Určite je dobre úmyselne neškodiť a neubližovať. Lenže v Božích očiach to ešte nepostačuje. Na tomto mieste sa tak myslia všetci tí, ktorí spravili jedinú dobrú vec, ktorú ako stratení hriešnici mohli urobiť : Vo svojom živote uverili v Pána Ježiša Krista ako svojho Vykupiteľa. Uverili, že aj za nich osobne Ježiš zomrel na kríži. Uverili, že za ich hriechy bola preliata Jeho krv. Uverili, že Jeho smrť aj ich hriechy zmierila so svätým Bohom a odstránila sponad nich Boží hnev. O tom je totiž viera v Ježiša ako osobného Vykupiteľa. Som presvedčený, že Pán Boh vo svojej milosti odmení každý úprimný a nezištný dobrý ľudský skutok. No Biblia nás učí, aby sme sa na dobré skutky nespoliehali. Aby sme sa nespoliehali na našu ľudskú dobrotu. Jediné, na čo sa spoľahnúť dá je Božia milosť, z ktorej môžeme mať úžitok len vtedy pokiaľ sme uverili v Ježiša, Jeho dobrotu a to, čo pre nás nehodných spravil.
Následne budú vzkriesení tí, ktorí konali zlo. Myslí sa na premyslené a úmyselne páchané zlo. Títo budú vzkriesení, aby sa mohli postaviť pred súd. To sú všetci ľudia, ktorí pre svoje hriechy nemajú, nevlastnia žiadne božské odpustenie. Sú to všetci tí, ktorí pred Bohom nikdy nekapitulovali a nezložili zbrane svoje vlastnej samo spravodlivosti, či pýchy. Namiesto toho sa však Boha, svoje okolie ako aj samých seba snažili neustále presviedčať o svojej bezúhonnosti, dobrote a spravodlivosti. Viac teda dôverovali sami sebe ako Spasiteľovi, ktorý im ponúkal záchranu. Oni záchranu videli skôr vo svojom „dobrom“ živote, a preto skutočného Záchrancu neprijali.
Je smutné, bratia a sestry, koľko námahy a úsilia si človek dá, len aby si vymyslel vlastné cestičky k spáse namiesto toho, aby prijal toho, ktorý skutočne je Cesta i Pravda i Život. Koľko námahy si dá, aby poprel vzkriesenie, tak ako aj tá bohatá pani z Hannoveru. Tak niektorí presviedčajú sami seba a iných, že po smrti nie je už nič a nič nemožno očakávať. Ani odmenu ani trest. Ani večný život ani večné odsúdenie. Iní zas presviedčajú sami seba a iných o svojej dobrote a spravodlivosti ignorujúc Božie slovo, ktoré hovorí: Niet spravodlivého, niet ani jedného. Všetci totiž zhrešili a nemajú slávu Božiu.
Bratia a sestry, dnes je deň, kedy viac ako inokedy myslíme na svojich blízkych zosnulých. Treba si však uvedomiť, že pre nich už nič spraviť nemôžeme. Môžeme k Bohu jedine volať a prosiť, aby im bol milostivým nebeským Otcom a nie prísnym a spravodlivým Sudcom. No nevieme dodatočne uveriť v Boha namiesto nich. Nevieme namiesto nich robiť ani dodatočné pokánie a ľutovať namiesto nich ich hriechy.
Preto si myslím, že dnešný deň pamiatky zosnulých je skôr príležitosťou pre nás živých, aby sme si veci, resp. vzťah s Pánom Bohom dali do poriadku čím skôr. Kým ešte žijeme. Po smrti sa už totiž na našom živote nebude dať zmeniť nič. Nebude sa dať dodatočne uveriť ani sa dodatočne kajať. Teraz je na to čas. Preto so žalmistom aj my dnes spolu voláme : Ajhľa, dnes je deň milosti, dnes je deň spasenia. Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali. Nuž a počiatkom múdrosti je nie je nič iné ako bázeň pred Hospodinom.
V dnešný deň sa preto neuspokojujme falošnou predstavou, že po smrti už azda nič nie je. To si len človek tak vymyslel. No Syn Boží, ktorý prišiel z večnosti a ktorý vidí Boha Otca tvárou v tvár, On vie ako je to naozaj. On nás učí ináč. Neuspokojujme sa preto falošnou predstavou, že po smrti už azda nič nie je! A že sa teda ani za nič nebudeme musieť zodpovedať. Neutešujme sa ani tým, že si vystačíme vlastnou dobrotou a že k spáse v podstate Boha ani nepotrebujeme. Nech je našou útechou a istotu, vždy vtedy, keď sme konfrontovaní so smrťou, jedine to, že sme uverili v Krista Ježiša, ktorého Boh poslal ľuďom na svet za Spasiteľa. Nech nám dnes na srdci ležia všetci tí, ktorých milujeme a ktorí takéto rozhodnutie života ešte nevykonali. Vydávajme im dobré svedectvo o tejto životnej a najdôležitejšej pravde! Modlime sa za nich, aby sa otvorili pôsobeniu svätého Božieho Ducha! Nuž a modlime sa aj za seba, aby sme v pevnej viere zotrvali až do konca! Tak aby raz aj nad nami mohli zaznieť slová nášho Pána a Spasiteľa : Dobrý a verný sluha. Nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím. Vojdi v radosť v svojho Pána! Amen.
