Pamiatka zosnulých – Neboj sa, len ver!
Written by radovan on okt 28, 2015 in - No Comments
Pamiatka zosnulých – 1. 11. 2015
„Neboj sa, len ver!“
Bratia a sestry : Pokoj vám!
Mk 5, 35 – 43
35 Kým ešte hovoril, prišli ľudia z domu predstaveného synagógy so správou: Tvoja dcéra zomrela, načo ešte obťažuješ učiteľa? 36 Keď Ježiš začul tieto slová, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! 37 Nikomu inému nedovolil, aby ho sprevádzal, len Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. 38 Keď prišli do domu predstaveného synagógy, videl veľký rozruch, plačúcich a nariekajúcich. 39 Vošiel dnu a povedal im: Prečo robíte taký rozruch a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí. 40 A vysmiali ho. No Ježiš všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dieťaťa aj tých, čo boli s ním, a vošiel do izby, kde ležalo dieťa. 41 Chytil dieťa za ruku a povedal mu: Talitha kum! Čo v preklade znamená: Dievča, hovorím ti, vstaň! 42 Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Malo totiž dvanásť rokov. Vtedy sa všetkých zmocnil ohromný úžas. 43 Ježiš im dôrazne kládol na srdce, že sa to nikto nesmie dozvedieť a povedal im, aby dali dievčaťu jesť.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Nebrať v živote do úvahy fakty – to nie je veľmi múdre. Ak niečo neberieme na vedomie, ešte to neznamená, že to neexistuje. Fakty ostávajú faktami, či už ich berieme na vedomie alebo nie. Jednou z tých skutočností, ktoré ako ľudia len veľmi neradi vnímame, je skutočnosť smrti. Akokoľvek sa snažíme o nej nevedieť, tváriť sa, že ona neexistuje, sa jednoducho nedá. Najmä počas týchto dní, keď spomíname na našich drahých zosnulých, keď návšteva cintorínov a úprava hrobov je jednou z hlavných náplní našich aktivít, je jednoducho príliš ťažké, nemožné, nebrať na vedomie skutočnosť smrti. Pravdepodobne všetci máme vo svojich rodinách nejakých zosnulých. Všetci sme smrteľní, a preto skutočnosť smrti sa mocne dotýka nás všetkých.
V slovách Písma svätého, ktoré nám zazneli, sa však hovorí o tom, že tu bol niekto taký, kto konečnú platnosť smrti na vedomie predsa len nebral. Bol to Pán Ježiš Kristus. Stalo sa to vtedy, keď k Nemu „prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairos. Len čo uzrel Ježiša, padol mu k nohám 23 a úpenlivo ho prosil: Dcérka mi skonáva. Poď, polož na ňu ruky, aby vyzdravela a žila!“ (22 – 23). Pán Ježiš vyhovel ustarostenému otcovi. No keď boli na ceste k Jairovmu domu, prišiel ktosi so zdrvujúcim odkazom : „Tvoja dcéra zomrela, načo ešte obťažuješ učiteľa?“ Práve vtedy sa udialo to, že Ježiš nevzal skutočnosť smrti na vedomie a predstavenému synagógy adresoval slová : „Neboj sa, len ver!“ Fakt, že dievčatko umrelo, Ježiš jednoducho odignoroval. Šiel a vzkriesil ju z mŕtvych.
Bratia a sestry, my skutočnosť smrti musíme vziať na vedomie. Pán Ježiš však nemusí. On je Pánom. Pánom aj nad nemocami a smrťou. To je radostné posolstvo tohto biblického príbehu. On je viac než len Majster a Učiteľ. On je Pán nad smrťou. Onen neznámy, ktorý priniesol Jairovi zdrvujúcu správu, hovoril : Tvoja dcéra zomrela, načo ešte obťažuješ učiteľa? Sú to slová, ktoré vyjadrujú ľudskú realitu a vnímanie moci smrti : Už niet nádeje! Už niet pomoci. Už niet čo očakávať, ani od Učiteľa!
Milí priatelia, ak by bol Pán Ježiš naozaj len potulný pozemský učiteľ, ktorý nám dáva pekné pravidlá pre rozličné životné situácie, tak by to bola skutočne pravda. Fakt, načo ešte obťažovať Majstra? Jeho však práve vtedy máme obťažovať, keď ako ľudia nevidíme východisko, keď nás obkľučuje nemoc a smrť, lebo On má moc a právo nebrať na vedomie ich konečnú platnosť.
Prečítaný biblický príbeh nás učí aj tomu, aby sme si viac všímali Kristove slová, než skutočnosť smrti. V jednom uchu ustráchaného otca znejú slová : Už ti dcéra umrela. V druhom uchu znie Kristovo uistenie : Neboj sa, len ver! Bratia a sestry, všímajme si viac slová nášho Spasiteľa! Ony majú moc zbaviť strachu zo smrti aj nás!
Strach pred smrťou máme všetci. A od neho nás môže oslobodiť jedine Kristus Pán. Jeho slovo nás i dnes zbavuje strachu a nabáda k viere : Neboj sa, len ver! Ver aj vtedy, keď stojíš zoči – voči skutočnosti smrti! Pýtaš sa, v čo možno ešte vtedy veriť? Vo vzkriesenie a vo večný život! Veď Kristus, ktorý nabáda k takejto viere, On sám je vzkriesenie i život.
Drahí priatelia, Kristus Pán nás nabáda k viere, ktorá vyznáva, že smrť je len spánok. Keď Pán Ježiš prišiel k Jairovmu domu, povedal nariekajúcim : Neumrelo dieťa, ale spí. Evanjelista Marek dodáva, že Ježiša vysmiali. Vysmiali Ho, lebo povedal, že smrť je spánok, po ktorom nasleduje prebudenie. Kto sú to tí vysmievači? Všetci tí, ktorí svojim plačom, nariekaním a smútočnými zvykmi uznávajú konečnú a neodvolateľnú moc smrti. Títo sa vysmievajú Tomu, ktorý smrť premohol. Bratia a sestry, pýtajme sa sami seba, či uprostred zdobenia a úpravy hrobov sa nepodobáme ľuďom, ktorí sa zhromaždili pri Jairovom dome a ktorí sa iba pousmejú nad evanjeliovou správou o vzkriesení!
Bratia a sestry, Pán Ježiš pustil len málo ľudí do izby, v ktorej vzkriesil dievčatko. Urobil to pravdepodobne preto, lebo nechcel, aby sa to vnímalo ako nejaký perfektný kúzelnícky kúsok. Ježišovi nešlo o to, aby všetkým „padli sánky“. Toto vzkriesenie chcel pretaviť v znamenie. Mesiášske znamenie, ktoré ukazuje do eschatologickej budúcnosti a ktoré zvestuje, že raz každému zaznie to isté, čo v tej chvíli Jairovej dcérke : Vstaň!
Z tohto biblického príbehu je napokon zrejmé i to, že medzi mŕtvym dievčaťom a otrasenými rodičmi bol Kristus. On je tým spojivom medzi živými a mŕtvymi. Po tieto dni, keď spomíname na našich zosnulých, nikdy na nich nemyslime bez toho, aby sme medzi nimi a nami nevideli Krista! Ak je On medzi nami, môžeme myslieť na zosnulých v inom svetle. Nie tak ako tí, ktorí „nemajú nádej“, použijúc slová apoštola Pavla. Ale s vierou, že Boh vzkriesi všetkých, ktorí umreli v Ježišovi. Milý priateľ, keď počas týchto dní budeš chodiť pomedzi hroby, nech ti v ušiach znejú Kristove slová : Neboj sa, len ver! Sú to slová, ktoré aj nám pomáhajú veriť, že On aj nás, aj našich milých vráti z ríše smrti do ríše života, keď nadíde čas.
Drahí bratia, milé sestry, vzkriesenie Jairovej dcéry bolo viac než iba div. Bolo to znamenie. Znamenie, ktoré hovorí, že Kristus je Pánom nad smrťou. Znamenie, ktoré ukazuje na Jeho smrť a vzkriesenie. Je to znamenie, ktoré je evanjeliom, dobrou správou pre všetkých, ktorí mu veria. Práve Ježišovo vlastné vzkriesenie dáva platnosť a dôveryhodnosť Jeho povzbudivým slovám : Neboj sa, len ver! Je to skutočnosť Jeho vzkriesenia, ktorá umožňuje aby sme na našich zosnulých hľadeli ako na takých, ktorí v Božích očiach nie sú mŕtvi, ale spia, aby raz začuli Kristov hlas : Vstaň! Amen.
Použité materiály : Prof. ThDr. Juraj Bándy – Nová zmluva na kazateľni
