Poďakovanie za úrody – …keď sa zle nastavia priority…
Written by radovan on okt 07, 2015 in - No Comments
Poďakovanie za úrody – 11. 10. 2015
„… keď sa zle nastavia priority …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
L 12, 16 – 21
16 A potom im povedal toto podobenstvo: Istému boháčovi prinieslo pole hojnú úrodu. 17 Rozmýšľal a hovoril si: Čo urobím? Veď nemám kam pozvážať úrodu. 18 Potom si povedal: Urobím toto: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie. Tam potom uložím všetko obilie i svoj majetok a 19 poviem si: Duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa! 20 Ale Boh mu povedal: Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život a komu ostane to, čo si nahonobil? 21 Tak bude s každým, kto zhŕňa poklady pre seba, a nie je bohatý v Bohu.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Neviem, či ste si to už niekedy všimli, ale Ježišove podobenstvá bývajú takmer vždy nejakým spôsobom provokujúce. Nie je tomu ináč ani dnes. Provokácia pritom môže byť dosiahnutá rôznymi spôsobmi. V tomto prípade tým, že za blázna je označený niekto, kto jedná celkom racionálne a prezieravo. Veď na prvý pohľad tomu bohatému farmárovi niet čo vytknúť. Nuž a provokácia je aj v tom, že za blázna je označený niekto, kto si počína presne tak, ako by sme jednali zrejme aj my samotní. Teda podľa svojho najlepšieho vedomia, svedomia a presvedčenia.
Keď počúvame iné známe Ježišovo podobenstvo, o dvoch staviteľoch, hneď na začiatku vidíme, že jeden je múdry a druhý koná ako blázon. Veľmi starostlivo si všímame, čím sa konanie jedného líši od konania toho druhého, čo ich tak dramaticky odlišuje. Zaujíma nás, čo urobilo múdreho múdrym a blázna bláznom. Ale dnes je to trocha ťažšie. Máme tu iba jednu hlavnú postavu a nemáme si ju s kým porovnať. Máme iba jeden príbeh, jedného muža a jeho počínanie sa nám zdá ako múdre, nie ako bláznivé. A tak sa snažíme zistiť, čo sme prehliadli a kde je chyba.
Asi týmto štýlom sa snaží k dnešnému prečítanému podobenstvu pristupovať väčšina biblických vykladačov a kazateľov. Snažia sa tomu boháčovi podsunúť už od začiatku nejakú chybu, ktorá by z neho spravila záporného hrdinu a blázna vo svojom konaní. Jedni preto vidia problém už v jeho samotnom bohatstve, ktoré podrobia tvrdej kritike. No ak máme byť čestní, Pán Ježiš sa tejto veci absolútne nedotýka. Problém teda nie je v tom, keď je človek bohatý alebo má trocha viac ako ostatní. Iní zas poukazujú na to, že navonok boháč nerobí síce nič zlé, ale dôležité je, čo vychádza z jeho srdca – a to sú zlé myšlienky. A to je akože prípad tohto človeka. Pýtam sa však : čo také zlé vyšlo zo srdca tohto človeka? Ďalší zas hlavnému hrdinovi vytýkajú, že žije podľa hesla epikurejcov (pôžitkárov) : Jedzme, pime, lebo zajtra zomrieme! Tragická irónia tohto podobenstva však je v tom, že ten boháč neje a nepije ako ten, ktorý by mal zajtra zomrieť. Jemu sa nedá vyčítať, že nemyslel na budúcnosť. Veď on práveže nemyslí na nič iné ako na vzdialenú budúcnosť. No v skutočnosti zajtra zomrie. A v tom je celá irónia. Dnes sa teda, bratia a sestry, nebudeme snažiť boháčovi z Ježišovho podobenstva podsúvať za každú cenu niečo zlého, čo by ho od nás odlišovalo. Nebudeme sa snažiť dištancovať sa od neho, ale práve naopak! Budeme sa snažiť zotrvať s ním čím dlhšie spolu – teda ako tí, ktorí myslia a konajú rovnako.
16 A potom im povedal toto podobenstvo: Istému boháčovi prinieslo pole hojnú úrodu. Nie je síce povedané, že boháč za hojnou úrodou a majetkom videl Boha a Jeho požehnanie, ale nie je povedané ani to, žeby ten chlapík urobil niečo zle. V každom prípade prišiel k svojmu bohatstvu poctivo. Nikomu neublížil ani nikoho neokradol. Teraz je pred ním veľká žatva a on:
17 Rozmýšľal a hovoril si: Čo urobím? Veď nemám kam pozvážať úrodu. 18 Potom si povedal: Urobím toto: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie. Tam potom uložím všetko obilie i svoj majetok. To je pomerne veľkorysé riešenie. Ale ani na tom nie je nič zlého. Aspoň to teda Ježiš nepodrobuje kritike. Tí, ktorí sa mu snažia podsunúť niečo zlého, v tejto chvíli vyťahujú tromf z rukáva a poukazujú na to, že teraz ten človek už má zbytočne veľa a nemal si to všetko nechávať iba pre seba. Nuž ale ani v tomto smere nezaznieva kritika. Berme to tak, že v tej chvíli ten boháč zvolí veľkorysé riešenie zodpovedajúce veľkosti chvíle a úrody.
a 19 poviem si: Duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa! Teraz už asi väčšina z nás začne byť trocha nervózna. Rozmýšľanie bohatého chlapíka nás mierne pohoršuje. Možno mu aj závidíme. Možno sa nám začne javiť ako sebec a mamonár. Ale ako som už povedal : tento farmár rozmýšľa veľmi seriózne. K životu v budúcnosti pristupuje veľmi zodpovedne, poisťuje sa na mnoho rokov dopredu. Neuvažuje tým smerom, že by mal zajtra zomrieť. Je to práveže Boh, kto koriguje jeho plány. Nuž a s tým ten boháč akosi nepočíta, a to je asi jeho najväčšia tragédia a chyba. Výsledkom týchto Božích plánov bude to, že zajtra naozaj zomrie. Svojim spôsobom je tento boháč osamelý zúfalec, ktorý si robí naivné ilúzie, ktoré sa však nikdy nestanú realitou. A tragické je to, že on o tom ani netuší.
20 Ale Boh mu povedal: Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život a komu ostane to, čo si nahonobil? Výnimočné na tomto podobenstve je to, že do neho vstupuje sám Boh. A to nebýva zvykom. Za zmienku stojí, že tým, kto si vyžiada jeho dušu nebude priamo Boh. To všetko, čo sa s bohatým farmárom za krátko udeje, sa rovnako tak nedá vnímať ako Boží trest. Pán Boh ho skôr varuje, že (oni) prídu. A ako sa potom chceš (pred nimi) zachrániť? Kto sú tí oni, to ostáva v tomto podobenstve otvorené. Niektorí v nich vidia anjelov smrti, iní zas niekoho alebo niečo iné. Ale to v tejto chvíli nie je až také dôležité.
Týmto sa podobenstvo končí. Končí sa celkom prekvapujúco. Veď všetko, s čím sme sa doposiaľ stotožňovali vo väčšej či menšej miere, sa zdá byť celkom zlé. Tomu chudákovi však už nikto nepovie, čo vlastne mal robiť, aby to bolo dobré. A tak Pán Ježiš pripája aspoň jednu myšlienku na ozrejmenie toho všetkého.
21 Tak bude s každým, kto zhŕňa poklady pre seba, a nie je bohatý v Bohu. Bratia a sestry, boháč sa síce postaral o svoju dušu, resp. o svoj život tým, že jej zabezpečil dostatok jedla. No Ježiš na to hovorí, že život je v skutočnosti o niečom celkom inom.
Pán Boh teda boháča ani netrestá, ani sa mu nevyhráža. Skôr ho varuje, že to, čo má (čo si pripravil) je tragikomicky málo : Ty blázon, premárnil si svoj život plánmi na nejaké sýpky, ktoré ti aj tak budú na nič. Pán Boh sám nie je ten, kto tohto boháča zabije alebo odsúdi na smrť. On len vie, že v noci sa na neho chystajú. A je mu ho ľúto, keď vidí jeho tragikomickú spokojnosť. Milí priatelia, nie sme niekedy aj my sami takto spokojní so sebou? So svojou zbožnosťou, so svojim majetkom, so svojimi zásobami, so svojim zásluhami? Aké tragické to pre nás môže byť, vidíme na dnešnom príbehu!
Čo teda z dnešného príbehu pre nás vyplýva? Proti sebe tu stoja dvojice : dnešok a budúcnosť a tiež pripravenosť a nepripravenosť. Práve pripravenosť sa ukáže ako totálna nepripravenosť. Čakali by sme možno, že taký boháč myslí len na dnešok (carpe diem – uži deň) a niekto (Boh) mu len tak predhodí : mal si myslieť aj na budúcnosť. Ale v našom príbehu je to celkom opačne. Ten boháč myslí na budúcnosť. Prakticky nič iné nerobí, len si zaisťuje budúcnosť – a Boh mu vytkne : Mal si skôr myslieť na dnešok! Nuž a do tretice tu máme ešte jednu dvojicu : stojí tu poklad proti pokladu. Ide o to, kde si človek ukladá poklady : buď tu na zemi – alebo v nebi. Tie v nebi sa zdajú ako trocha od ruky – dosť vzdialené, neprístupné, akoby terminované vklady. Ale stačí iba málo a zrazu sa ukáže, že od ruky a nevýhodne uložené sú práve tie poklady na zemi. Veď k čomu budú boháčovi v nebi tie stodoly na zemi, do ktorých aj tak už vkročiť nemôže a nemôže si ani užiť ich obsah? Bohatstvo je teda niečo celkom iné ako veľký majetok.
Na toto podobenstvo sa však dá pozrieť aj takto : boháč mal žiť tak, aby to malo zmysel aj tvárou v tvár smrti. Chyba nie je to, že projektoval nejaké sýpky, ale to, že neurobil niečo, čo by malo existenčným či existenciálny zmysel hneď teraz.
Tomu boháčovi sa zdalo príliš od ruky uložiť čokoľvek inde než do stodôl, ktoré mal po ruke. Teraz sa však ukáže, že od ruky sú tie stodoly tam dole a on prišiel do neba (alebo kam vlastne) nepripravený (napriek tomu, že sa toľko pripravoval) a s prázdnymi rukami.
Drahí priatelia, dnešný príbeh je tak v podstate podobenstvo o tom, na čo sa nedá spoliehať. Pravdepodobne som vám dnes ponúkol výklad, na ktorý nie sme v našej tradícii až tak zvyknutí, tobôž nie na sviatok Poďakovania za úrody. Svojim spôsobom ten výklad ostáva otvorený. No som presvedčený o tom, že tak je to dobré. Vy sami si urobte svoj záver! Každý sám nech si tento príbeh stiahne na seba a skúma ako to vyzerá s jeho pripravenosťou, či nepripravenosťou! Každý nech sám za seba skúma, kde si zhromažďuje svoje poklady! A pokiaľ sa vaša osobná analýza a bilancia nateraz nachádza v červených číslach, nezúfajte! Boh má pre vás pripravené riešenie vo svojej svätej Večeri, v daroch Kristovho tela a krvi! V nich je pre nás všetkých odpustenie, milosť i nová šanca dať si veci vo svojom živote do poriadku, kým je na to čas. Milý priateľ, príď a využi túto jedinečnú možnosť! Amen.
Použité materiály : Jiří Mrázek – Lukášova podobenství /Nakladatelství Mlýn/
