Poďakovanie za úrody zeme – nie samým chlebom
Written by radovan on okt 11, 2019 in - No Comments
Poďakovanie za úrody zeme – 13.10.2019
„… nie samým chlebom …“
Suspírium : Chvála Tebe, Bože náš, chvála Tebe na výsosti, za všetko, čo darom dáš, láska Tvoja hojne hostí, chvála, chvála, chvála Ti, Darca v daroch bohatý.
Mt 4, 4
On však povedal : Napísané je : Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.
Milé sestry a drahí bratia v Pánovi!
Dnešný sviatok je pre nás, veriacich ľudí, na jednej strane adekvátnym dôvodom na vďačnosť oproti Pánu Bohu. No na druhej strane je pre nás aj akýmsi pokušením. Pokušením v tom zmysle, že ak za výsledkami svojej práce a námahy nevidíme aj Boží zásah a požehnanie, potom sme naozaj vo veľkom pokušení chváliť sa nami samými. Chváliť sa dobrou úrodou, či inými dosiahnutými výsledkami pred ostatnými. A to bez akéhokoľvek prejavu vďačnosti a závislosti na Bohu. Presne o tom hovorí aj náš prečítaný text. Je to v podstate jedna z Ježišových odpovedí na pokušenia satana na púšti, po Jeho 40 dňovom pôste, hneď na začiatku Jeho verejného pôsobenia.
Pozrime sa teda najprv lepšie na to samotné pokušenie, milí priatelia! Veľmi dobre na to poukazuje aj dnešný čítaný text zo SZ (5M 8). Ježišova odpoveď satanovi je citáciou 3. verša z tejto kapitoly. Je to žiaľ pravda, že v dnešnej konzumnej spoločnosti sa vytratila takmer akákoľvek vďačnosť za to, čo dostávame. Sme zvyknutí, že zadarmo už nedostaneme nič. Všetko, čo sme si nadobudli, je výsledkom našej tvrdej driny (v tom lepšom prípade), resp. výsledkom šikovných, aj keď možno nie vždy čistých finančných transakcií (v tom horšom prípade). A tak už ani niet komu, ani za čo ďakovať. Akokoľvek to už vyzerá, sestry a bratia, pravda je taká, že doba, v ktorej žijeme nám podsúva akoby len jeden akceptovateľný model správania sa, spolunažívania a pohľadu na život okolo nás : Máš len to, čo si kúpiš. Máš len to, čo si urobíš. Všetko čo máš, je tvoja zásluha. Nikomu nič nedlhuješ. Nikomu za nič nemusíš ďakovať. Čím viac si nezávislejší, tým lepšie. Čím viac sú ostatní závislí na tebe, tým ešte lepšie. Nikto ti nič nedaroval, nikto sa s tebou nemaznal. A tak, ani ty nikomu nič nemusíš darovať. Ani ty sa s nikým nemusíš maznať …
Áno, bratia a sestry, toto sú tvrdé zákony, pravidlá, ktorými sa riadi dnešná spoločnosť. Ak sa o seba nepostaráš sám, zahynieš. Ak budeš dôverovať iným, vyjdeš na „psí tridsiatok“. A preto nikomu never! Len sám sebe. A niekedy ani sebe! Neprejavuj súcit, veď ani s tebou nik nesúcíti! A keď, tak len naoko. Neprejavuj láskavosť, lebo ju ostatní zneužijú proti tebe, a položia ťa na lopatky! Buď tvrdý a neľútostný, lebo iba tak si získaš rešpekt, autoritu a moc! A možno aj obdiv… Áno, milí priatelia, doslova zákony džungle, tvrdé zákony prežitia nám vládnu. Ľudskosť, dôvera, skutočné priateľstvo, spolupatričnosť, solidarita – to všetko sú veci, ktoré niektorí už aj vyradili zo svojej slovnej zásoby.
Nie samým chlebom bude človek žiť – hovorí Pán Ježiš. A tým dáva jasne najavo, že aj takto sa dá žiť. Veľmi ľahko, zvlášť dnes, sa dá skĺznuť do pokušenia, ktoré som naznačil. To, že mnohí sa dnes týmito zásadami riadia, však ešte neznamená, že majú aj pravdu. To, že sa voči sebe naozaj niekedy správame ako zvieratá, je tiež pravda. Čítal dom knihu, v ktorej autor píše, že pri súboji dvoch vlkov, keď jeden z nich, ten slabší, tomu druhému – silnejšiemu, nastaví bez akéhokoľvek bránenia sa vlastný krk, čo je vlastne prejavom kapitulácie, ten druhý reflexívne prestane útočiť. Človek by v rovnakej situácii v drvivej väčšine zasadil smrteľný úder. Prirovnanie „človek človeku vlkom“ teda nie je celkom namieste. My sme totiž voči sebe niekedy ešte oveľa surovejší a brutálnejší ako vlci …
To, že nie samým chlebom bude človek žiť, vidíme dobre aj na evanjeliovom príbehu o boháčovi, ktorému pole prinieslo bohatú úrodu. A tak rozširuje svoje skladové kapacity, moderne povedané. No ešte v ten istý deň umiera, a nič z toho si neužije. Plné brucho, dostatočné zásoby, či tučné bankové konto teda ešte nie sú zárukou života. Ani dlhého, ani kvalitného, ani šťastného. V príbehu o Zacheovi, bohatom colníkovi zas badáme, že napriek bohatstvu, ktorým disponoval, šťastný nebol. Jednak ho získal nečestne, jednak ním všetci opovrhovali. Ignorovali ho. Nemal priateľov. Skutočné šťastie a zmysel života nachádza až pri stretnutí s Ježišom. Ten mu poodhaľuje také hodnoty ako sú – milosť, odpustenie, láska, prijatie a priateľstvo.
V súvislosti s dnešným sviatkom, milí priatelia, by sa dalo povedať aj toto : Ak človek chce mať chlieb, musí si ho dorobiť. To nikto nepopiera. Alebo si ho musí ísť kúpiť. Teda musíme pracovať, aby sme niečo mali. Práca je fajn. Je to takisto Boží dar pre človeka. Pri práci sa človek realizuje. Využíva pri nej svoj rozum, zručnosti, poznatky, tvorivosť, kreativitu. No práca je zároveň prekliatím, ak sa staneme otrokmi práce. Keď už nedokážeme prestať, zastaviť sa, zamyslieť sa. A čo je zvláštne je to, že jej výsledok neraz ani poriadne nevidieť. Energia, ktorú do práce investujeme mnohokrát prevyšuje úžitok, ktorý z nej máme. Teda makáme a makáme, a nič poriadne za nami nevidno. Je to jasný dôkaz Hospodinových slov Adamovi po jeho páde : V pote tváre budeš dorábať svoj chlieb. A zem na ktorej žiješ bude odteraz prekliata … Zaseješ zrno a vzíde ti burina. To je jeden extrém.
Žiaľ, je aj veľa takých, ktorým sa pracovať nechce. A to je druhý extrém. Práca, bratia a sestry, bola aj v raji. Bola to však radostná práca, nie drina, otročina. Žiaden workoholizmus. Človek mal pred pádom do hriechu vyvážený čas pre prácu a pre Boha. Žiaľ, dnes sa Pánu Bohu dostáva iba minimum času. Pri niekom dokonca vôbec. Milí priatelia, je fakt, že svojim prístupom k životu, k Bohu, k človeku, stvorenstvu a svetu ako takému, sme totálne porušili harmóniu, ktorú Boh vložil do univerza. A tak žneme nepríjemné dôsledky svojich nie práve šťastných a rozumných rozhodnutí. Nemáme nikdy dosť. Chceme mať viac. Už sa ani tak netešíme z toho, že sa nám darí ako z toho, že sa nedarí tomu druhému. Takéto počínanie človeka, ktorý sa odvrátil od Boha a stal sa nástrojom satana, je v konečnom dôsledku sebadeštrukčné – likvidačné. Takýmto životom si paradoxne spôsobujeme smrť – nemysliac pritom len na tú časnú, ale najmä na tú večnú.
Bratia a sestry, Pán Ježiš pozná dobre toto nebezpečenstvo, ktorému sme vystavení, a preto nám ponúka aj inú alternatívu. Neodsudzuje všetko z toho, čo už doteraz bolo povedané. Nehovorí : Človek nebude žiť chlebom. Ježiš hovorí : Nie samým chlebom bude človek žiť. Samozrejme, že potrebujeme niečo jesť. Musíme pracovať. Veď aj apoštol hovorí : Kto nepracuje, nech neje! Ježiš nemá nič proti materiálnemu zabezpečeniu sa. Nemá nič proti tomu, keď si šporíme nejaké tie eurá. Varuje nás len pred tým, aby sme takémuto konzumnému spôsobu života nepodľahli. Aby sa toto nestalo zmyslom celej našej existencie. V tom je tak povediac nebezpečenstvo chleba – zvádza nás k závislosti na sebe.
A preto nám Pán Ježiš ponúka aj niečo iné. Upriamuje našu pozornosť na to, čo je skutočné podstatné : Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. Učme sa byť závislí na Tom, kto nám chlieb daruje a nie na samotnom chlebe! Daruje v tom zmysle, že nám dáva zdravie, silu, schopnosti, múdrosť, šikovnosť, chuť pracovať, priateľstvo, rodinu, teplo domova, aby sme si ho vedeli zaobstarať. Presne o tom hovorí aj prečítaný text zo SZ. Zaznelo v ňom niekoľko imperatívov, ktoré by sme mohli pretlmočiť aj takto : Pamätaj na svojho Stvoriteľa, ktorý ťa povolal k životu! Nezabudni na to, že žiješ iba preto, lebo je to Jeho vôľa! Boh to tak chce. Žiješ vďaka Jeho stvoriteľskému slovu. A preto nebuď pyšný! Veď nemáš byť načo! Pýšiť sa môžeš iba svojim Bohom, ktorý ti dáva viac ako potrebuješ, aj keď Ho o to možno ani nežiadaš. Dobre sa teda pozri na to, kto za tým všetkým je! Nepripisuj udalosti a okolnosti, ktorých si účastný slepej náhode, či osudu! Otvor oči a raz a navždy pochop, že za tým všetkým je Boh! A keď za tým nájdeš Boha, potom sa netvár, že teba sa to netýka! Dobroreč Mu! Ďakuj Mu a vzývaj Jeho meno za všetko, čo od Neho prijímaš! Za dobré dary i za tie veci, ktoré my ponímame ako zlé, ale Boh vie, prečo nám ich dáva do života.
A tak teda, milí priatelia, ako alternatívu k tomu prvému životnému štýlu, ktorý by sme mohli charakterizovať slovom „chlieb“, nám Pán Ježiš ponúka inú možnosť : Ja som chlieb života. Paradoxne, aj Ježiš sám sa označuje ako „chlieb“. Nie je však chlieb ako chlieb. Ja som život sám, vyznáva Pán Ježiš. Ja vám ponúkam nielen plné bruchá a dostatok pre život. Ja vám ponúkam aj niečo omnoho cennejšie. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život. Kto má vzťah so mnou, má život. Kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal. Teda Boha. A kto prijíma Boha, volí správne. Lepšie rozhodnúť sa už ani nedá.
Doma v kuchyni na stene nám visí tzv. Domáce požehnanie, na ktorom je napísané : Kde je viera, tam je láska. Kde je láska, tam je pokoj. Kde je pokoj, tam je požehnanie. Kde je požehnanie, tam je Boh. A kde je Boh, tam je všetko. Prajem vám, milí priatelia, aby aj dnešný sviatok „Poďakovania za úrody“ bol takouto voľbou pre Pána Boha. Voľbou pre vieru, lásku, pokoj a Božie požehnanie. Voľbou pre vďačnosť. Voľbou pre život v závislosti na Bohu a Jeho daroch. Z nich dnes pri Jeho stole, v Jeho svätej večeri i ty môžeš prijímať. A to ten dar najvzácnejší : Kristovo telo a krv. A preto : Pristúp hladná duša, pristúp smädná duša, pristúp zbožná duša! Milosť Božia je prítomná. Pokľakni na kolená! (ES 604). Amen.
