Poďakovanie za úrody zeme – Vďačnosť ako životný štýl
Written by radovan on okt 05, 2016 in - No Comments
Poďakovanie za úrody zeme – 9. 10. 2016
„Vďačnosť ako životný štýl“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista! Amen.
Žalm 103, 1 – 5
1 Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a celé moje vnútro Jeho svätému menu! 2 Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia! 3 On odpúšťa ti všetky tvoje viny. On uzdravuje všetky tvoje choroby. 4 Život ti vykupuje z hrobu, venčí ťa milosťou a milosrdenstvom. 5 Život ti sýti dobrými vecami, mladosť tvoja sa obnovuje ako orol.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, sestry a bratia v Pánovi!
Každý rok takto na začiatku jesene sa v tomto chráme Božom stretávame, aby sme Pánu Bohu vyjadrili svoje poďakovanie, prejavili svoju vďačnosť. Zväčša myslíme na požehnanie úrody na našich poliach, sadoch, či políčkach a záhradkách, ktoré pri svojich domoch máme. Je to určite pekné a správne, že tak robíme. Predsa však len, nebolo by dobré, keby sme túto slávnosť na pôde nášho cirkevného zboru realizovali akoby už len zo zvyku, či preto, lebo tak sa to patrí. Nuž a určite by to nebolo dobré, keby sme svoju vďačnosť oproti Pánu Bohu obmedzili len na úrody zeme, i keď sú pre nás veľkým dôkazom Hospodinovho požehnania a starostlivosti o nás.
Preto som si za základ dnešného slávnostného zamyslenia vybral známe slová zo 103. žalmu, kde nachádzame viacero povšimnutiahodných dôvodov k vďačnosti, či dobrodeniu. Pozrime sa na ne v tejto chvíli lepšie, priatelia!
Za prvé : On odpúšťa ti všetky tvoje viny. Bratia a sestry, my síce z času na čas sme ochotní odpustiť čo to druhým ľuďom. Zriedkavo si však uvedomujeme, čo všetko je treba odpustiť nám. A ešte menej, že i my potrebujeme Božie odpustenie. Kto si túto skutočnosť neuvedomuje, pre toho je cesta k druhému človeku i k Pánu Bohu uzavretá. Preto i dnes každý jeden z nás nech si spytuje svedomie – nielen či som ja odpustil všetkým, ktorí o to stáli, ale hlavne : čo všetko bolo a je treba odpustiť mne, aby cesta bola voľná! Kristovo evanjelium nám dáva zasľúbenie : Boh odpúšťa všetko, čo úprimne ľutuješ!
Za druhé : On uzdravuje všetky tvoje choroby. Božiu pomoc v chorobe sme prežili už asi všetci. Prežili sme však zrejme aj to, že Pán Boh nás a našich blízkych zo všetkého neuzdravil. Apoštol Pavol trikrát vola k Pánovi, aby od neho odňal to, čo on sám nazýval ako „osteň v tele“. Ale Pán mu povedal : „Stačí, keď máš moju milosť. Veď moja moc sa v slabosti dokonáva.“ – Možnože si Pán praje, aby sa naša duchovná sila prejavila v našej telesnej slabosti. V každom prípade : učme sa prijímať dobré i zlé v nádeji, že Pán Boh raz všetko obráti na dobré.
Za tretie : Život ti vykupuje z hrobu … Možnože niekto z vás prežil to, ako ho Pán Boh zachránil na samotnom prahu smrti a skazy. V pôvodnom hebrejskom znení však žalmista používa slovo, ktoré znamená nielen zasadiť sa za niekoho, ale nasadiť za niekoho samého seba! To znamená : vstúpiť do jeho biedy a trápenia a niesť ho spolu s ním. Práve toto urobil Pán Ježiš, keď za nás vstúpil do skazy a ničoty, márnosti a smrti. Tak nám otvoril cestu k Otcovi.
Za štvrté : … venčí ťa milosťou a milosrdenstvom. Bratia a sestry, sú chvíle, keď cítime, že Božie milosrdenstvo je blízko. Sú však aj také, keď sa zdá, že je ďaleko. Alebo sa dokonca zdá, že žiadne nie je. Ale tak ako slnko svieti, aj keď je schované za mrakmi, tak aj nad nami je Božie milosrdenstvo a zľutovanie aj vtedy, keď k nemu nedovidíme. Jeho existencia totiž nie je záležitosťou nášho vnímania. Presne tak ako naše pochybnosti nedokážu sňať slnko z oblohy, tak ony nezrušia ani Božie milosrdenstvo a nepripravia nás o to dobré, čo nám Pán Boh pripravil.
Za piate : Život ti sýti dobrými vecami … Áno, a to nielen vtedy , keď to ty vnímaš a dokážeš za to ďakovať, ale aj vo chvíľach, ktoré sa ti zdajú naplnené bolesťou a beznádejou. Vždy vtedy pamätaj na jedno! To dobré je už tu, len je to ešte skryté za kopcom tvojich starostí, pochybností a úzkostí, a tak to dobré nevidíš. Ale je to v podstate tvoja chyba. Zrejme stojíš na mieste, odkiaľ sa to dobré nedá vidieť. A preto : vykroč vpred! Skús sa na všetko pozrieť z inej perspektívy a uvidíš, že Pán Boh nás ochraňuje, stará sa o nás a vedie nás svojim milosrdenstvom, tak cez temné ako aj svetlé dni k svojmu cieľu. Nuž a tým cieľom je On sám!
Za šieste : … mladosť tvoja sa obnovuje ako orol. Tento cieľ, to veľké stretnutie však zatiaľ ešte leží za našim obzorom. Nuž a ten je obmedzený našim hriechom. Bratia a sestry, táto skúsenosť obmedzeného, ohraničeného obzoru nás neraz vedie k domnienke, že celé bytie a všetko dianie, ktoré vnímame, sa skladá len z nezvratných zmien, ktorých nutným výsledkom je koniec a zánik. Ale i toto je len náš krátkozraký pohľad, naša nesprávna optika. Pravda je však taká, že celá Biblia je plná prielomov do zdanlivo nezvratného diania : od narodenia Izáka z neplodnej Sáry, cez znovu nájdenú mincu, návrat strateného syna, až po vzkrieseného Mesiáša. Milí priatelia, všetky tieto udalosti hovoria jedno a to isté : Boh obnovuje! Vracia! Dáva nový život. A to je veľká vec! Možno ste aj sami v živote našli niečo, čo ste dlho považovali za stratené. Niečo, na čom vám záležalo. Strateného priateľa ale stratenú silu, stratené zdravie, či stratenú nádej. Nuž a v tej chvíli vás zaplavila radosť, nakoľko ste prežili a pochopili, že nad nami nevládne ako posledný pán zákon zmaru a zániku, ale že Boh obnovuje.
Drahí bratia, milé sestry, práve túto skutočnosť vyjadruje žalmista v prečítaných slovách obrazom : mladosť tvoja sa obnovuje ako orol. Prečo práve orol? Za „orlom“ sa skrýva obraz bájneho vtáka Fénixa. Báj samotná pochádzala z Egypta. V čase staroveku však bola všeobecne známa. Fénix vraj žije 500 rokov a potom sa sám spáli na hranici. Z popola však povstane omladený k novému životu. Báj tým vyjadrovala očisťujúcu a obnovujúcu moc ohňa. Kresťania jej však rozumeli po svojom, a tak už v starej cirkvi sa Fénix stal symbolom ukrižovaného a vzkrieseného Krista. Túto obnovu života jasne hlása Nová zmluva. Ale dá sa o nej dočítať i na stránkach Starej zmluvy. Preto žalmista vyznáva : mladosť tvoja sa obnovuje ako orol.
Prečo práve mladosť? Bratia a sestry, mladosť je tuná prezentovaná ako obraz života. Mladosť má život pred sebou, staroba za sebou. Možnože si spomeniete na nejaký okamžik svojho života, zvlášť vy, ktorí ste tu starší medzi nami, a priali ste si byť opäť mladí, vrátiť sa v čase a obnoviť svoju mladosť. Áno, Pán Boh niekedy podivuhodne obnoví aj naše telesné sily. Ale ťažisko veci je inde. Ide o to, aby sme boli mladí, svieži a čulí v duši. Aby sme boli plní mladíckeho odhodlania ísť po Božích cestách a rásť v láske, viere a nádeji. Toto všetko obnovuje Boh svojim Svätým Duchom. Spomeňme si len napríklad na slová žalmu 104, 30 : Keď svojho ducha posielaš, sú stvorené, tak obnovuješ povrch zeme. Alebo si spomeňme na apoštolov, akí naplnení mladíckym elánom pre zvestovanie evanjelia boli po tom, ako na nich bol zoslaný dar Ducha Svätého.
Pravda je tak priatelia, že každá obnova, pri ktorej sa v našom srdci nanovo ozvú sily mladosti, je zároveň prísľubom tej veľkej, poslednej a totálnej obnovy na konci v Kristovi, ktorá je v našom teste akoby zašifrovaná v obraze vtáka Fénixa.
Toto všetko, bratia a sestry, nás nielen povzbudzuje, ale nám aj umožňuje dobrorečiť Hospodinovi, dobrorečiť Mu z hlbín viery aj vtedy, keď sa nám zdá, že slnko Jeho lásky zašlo za mraky. No to všetko je len skúškou našej trpezlivosti a nádeje. Už čoskoro vyjde svetlo, Boh spôsobí obnovu a naša ochromená nádej sa mocou Ducha vznesie ako ten Fénix.
Dnes, keď si na pôde nášho cirkevného zboru pripomíname slávnosť Poďakovanie za úrody zeme, nás tak Pán Boh učí, aby sme Mu dobrorečili, či už je v našom živote jasno alebo temno. Všetko totiž, čo nám On pripravil, je a ostáva v Jeho ruke. O nič neprídeme. Ide len o to, aby sme sa svojim zrakom i mysľou nesústreďovali len na tie temné mraky, ktoré okolo nás doposiaľ tiahnu, ale sústredili sa na naše slnko, ktorým je Kristus Pán. To slnko, ak to poznávame zo slov evanjelia, už vychádza! Ako teda nedobrorečiť? Dobroreč, duša moja, Hospodinovi! Amen.
Vyznávame, Pane, že keď na nás doľahnú ťažké chvíle, naše dobrorečenie sa ľahko mení na bedákanie, výčitky i zatrpknutosť. Posilni nás vo viere, prosíme, že tvoja láska neprestáva a nekončí, i keď sa zdanlivo skrýva za mraky. Nauč náš skrze svojho svätého Ducha dobrorečiť Ti aj za to, čo tu ešte nie je, no Ty si nám to zasľúbil a ono to určite príde. Amen.
Použité materiály : Jan Heller – Stezka ve skalách /Kalich 2006/
