Poďakovanie za úrody zeme – žiť minimalisticky
Written by radovan on okt 05, 2023 in - No Comments
Poďakovanie za úrody zeme – 8.10.2023
„… žiť minimalisticky …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 12, 15 – 21
15 A pokračoval: „Dajte pozor a vyvarujte sa akejkoľvek chamtivosti po nadbytku! Lebo život človeka nezávisí od jeho majetku a hojnosti.“ 16 A potom im povedal toto podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole hojnú úrodu. 17 Rozmýšľal a hovoril si: ‚Čo urobím? Veď nemám kam pozvážať úrodu.‘ 18 Potom si povedal: ‚Urobím toto: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie. Tam potom uložím všetko obilie i svoj majetok a 19 poviem si: Duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa!‘ 20 Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život a komu ostane to, čo si nahonobil?‘ 21 Tak bude s každým, kto zhŕňa poklady pre seba, a nie je bohatý v Bohu.“
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, sestry a bratia v Pánovi!
„Eines Tages fällt dir auf, dass du 99% nicht brauchst. Du nimmst all den Balast und smeißt ihn weg. Denn es reist sich besser mit leichtem Gepäck.“ Dovoľte v tejto chvíli môj skromný preklad z nemčiny do slovenčiny: Jedného dňa prídeš na to, že 99% z toho čo máš, vlastne ani nepotrebuješ. Všetku tú príťaž jednoducho zoberieš a vyhodíš ju preč. S ľahkou batožinou sa totiž cestuje predsa len lepšie. Sú to slová jednej nemeckej hudobnej skupiny s názvom „Silbermond“ (Strieborný mesiac), ktoré ma zaujali. Hlavná speváčka Stefanie Kloß v nich opisuje svoju snahu žiť minimalistickým spôsobom života. Minimalizmus znamená: mať iba to, čo skutočne pre život potrebujem. A všetkého ostatného a nepotrebného sa jednoducho vzdať. Je to myšlienka, ktorá oduševňuje, nadchýna a oslovuje čím ďalej, tým viacej ľudí.
Dnes v úvode nám zaznelo známe Ježišovo podobenstvo o tom, ako správne zaobchádzať, narábať s majetkami a hodnotami tohto sveta. V hlavnej úlohe tu máme poľnohospodára – farmára, ktorému sa dostalo nadmieru požehnania vo forme skvelej a obrovskej úrody. To z neho v danej situácii robí bohatého človeka. Na jeho poliach sa urodilo omnoho viac ako on sám potrebuje a dokáže zužitkovať. Mám za zo, že je to úžasný evanjeliový príbeh, veľmi vhodný práve pre dnešnú slávnosť, ktorú na pôde tohto cirkevného zoru slávime – Poďakovanie za úrody zeme.
S veľkým bohatstvom však do života človeka súčasne vstupuje aj veľké pokušenie. A síce: mať ešte viacej bohatstva. To sa jedným slovom nazýva ako: chamtivosť. Je to túžba mať ešte viacej. Viac ako je potrebné, a to bez akýchkoľvek hraníc. Je azda dobré vedieť, že chamtivosť bola v židovstve počítaná za jednu z hlavných ľudských nerestí, okrem smilstva a modloslužby. Z prečítaného podobenstva rovnako tak vyplýva, že chamtivosť je aj vrcholom ľudskej hlúposti.
Bratia a sestry, namiesto toho, aby za všetkým tým poľnohospodársko – farmárskym úspechom boháč z podobenstva videl Božie požehnanie, mal srdce plné vďačnosti voči Darcovi všetkých darov a svoju náruč mal otvorenú pre núdznych a chudobných, pre vdovy a siroty, boháč uvažuje načisto inakšie a trápi ho niečo celkom iné. Je zameraný len na samého seba. Znepokojuje ho to, kam celú tú bohatú úrodu uskladní. Len na okraj chcem v tejto chvíli povedať, ako veľmi sa my sami niekedy mýlime. Sme presvedčení, že pokiaľ by sme sa v živote dostali k nesmiernemu bohatstvu, spravilo by to z nás šťastných, spokojných a bezstarostných ľudí. Váľali by sme niekde pod palmami, na tropickej pláži, napájali sa drahými miešanými drinkami, napchávali kadejakými dobrotami a všetci by nás obskakovali … Ale zdá sa, že to tak nie je. Boháč v našom príbehu zbohatol natoľko, že je zabezpečený až do konca života. No ani to do jeho života neprináša pokoj, radosť či šťastie. Práve naopak! Trápi sa, kam to všetko uskladní. Trápi sa, aby o to neprišiel. Aby to nestratil. Trápi sa, aby to všetko nevyšlo navnivoč.
Ono – z praktického hľadiska ten chlapík nerozmýšľa zle. Bolo by to vskutku bláznivé nepostarať sa o skvelú úrodu, neuskladniť ju tak ako treba a ľahkovážne o ňu prísť. No predsa len! Akokoľvek sa nám boháčovo uvažovanie a konanie javí ako múdre a prezieravé, predsa len: Pán Ježiš ho predsa len nazýva bláznom. Podľa Ježiša je blázon, pretože jediné, čo vie urobiť so svojim bohatstvom, je postaviť si nové väčšie stodoly a sýpky. Všetky tie dary, ktorých sa mu dostalo, sa snaží starostlivo ochrániť a uskladniť, no uniká mu pritom súčasne to podstatné. To, na čom skutočne záleží. A preto je označený ako blázon. Uniká mu tá skutočnosť, že za všetkými tými bohatými darmi treba hľadať predovšetkým štedrého Darcu. Bol to totiž práve štedrý Darca, ktorý sa o neho bohato postaral a rovnako tak mu dal slobodu, aby sa s obrovským nadbytkom vedel podeliť. Podeliť sa núdznymi, chudobnými, s vdovami či sirotami.
To však on už nedokázal. V podstate všetko jeho uvažovanie sa točí iba okolo neho samého: ‚Čo urobím? Veď nemám kam pozvážať úrodu … Urobím toto: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie. Tam potom uložím všetko obilie i svoj majetok a 19 poviem si: Duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa! … urobím, nemám kam, zrúcam, postavím, uložím, poviem si … ja ja ja … a zas len ja. Ja a nikto iný.
Drahí priatelia, sestry a bratia, tento známy evanjeliový príbeh a rovnako tak dnešná slávnosť Poďakovania za úrody zeme je i pre nás výzvou, aby sme sa vo svojom živote koncentrovali a sústreďovali na to, čo je skutočné podstatné. Aby našu pozornosť načisto nezamestnávali iba naše „ja“, iba hodnoty a bohatstvo tohto sveta. Pretože potom budeme za bláznov označení aj my. Budeme bláznami, ktorí síce od Boha veľa dostali, ale aj tak nič nepochopili. Náhla smrť boháča pretrháva akékoľvek kalkulácie, ktoré sa zakladali na nerušenom užívaní si bohatstva počas mnohých rokov. Všetko nahonobené a všetko naplánované sa zrazu stáva bezcenným a bezvýznamným. A preto je tento človek označený ako nerozumný. Ako ten, kto upadol do zásadne mylného postoja. Na to podstatné totiž zabudol. Na Boha. Na Toho, ktorý mu život dal. Na Toho, ktorý mu hojne požehnal a doprial. Ale tiež na Toho, ktorý si jeho život môže opäť kedykoľvek vziať …
Čo je teda to podstatné? Na čom skutočne záleží? To, o čo ide predovšetkým je: viera a akási prepojenosť na Darcu všetkých darov a života ako takého. Keby On nechcel, nemali by sme nič. Keby On nepožehnal, boli sme najväčší chudáci a žobráci. Boháč si naivne myslel, že keď tak náramne zbohatol, môže teraz porúčať, rozkazovať aj vlastnej duši: Duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa! Bláznovstvo a nešťastie tohto človeka spočívalo v jednom: nepochopil, že možno teraz ako boháč môže rozkazovať iným, na ňom a hlavne na jeho bohatstve závislým, ale svojmu životu, svojej duši porúčať nemôže. Pretože tú on vo svojich rukách nemá. Tá nie je jeho majetkom. Boháč sa túto pravdu, ako vyplýva z nášho príbehu veľmi skoro dozvedá, ale už je pre neho neskoro. Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život a komu ostane to, čo si nahonobil?‘ 21 Tak bude s každým, kto zhŕňa poklady pre seba, a nie je bohatý v Bohu.“
Bratia a sestry, človek si so sebou na druhý svet nezoberie nič z toho, čo tu nazháňal, nahonobil, skúpil, či vystaval. Zoberie si len samého seba. Poklady sveta zanechá tu. Tie mu nijako pred Bohom nepomôžu. Otázka znie: sme bohatí v Bohu my? Si bohatý v Bohu ty? Si dostatočne bohatý v Bohu? A čo je tým bohatstvom v Bohu? No – predovšetkým láska k druhému človeku a skutky milosrdenstva pri druhom človeku. Veď práve prostredníctvom nich vyjadrujeme tak svoju lásku k ľuďom a k Bohu ako aj svoju vieru v Boha.
Začal som úryvkom jednej nemeckej piesne a úryvkom z nej aj skončím. Na konci piesne, ktorá sa volá „Leichtes Gepäck“ (Ľahká batožina) Stefanie Kloß spieva: Ab heut nur noch die wichtigen Dinge. Denn eines Tages fällt dir auf, es ist wenig, was du wirklich brauchst. Also nimmst du den Ballast und smeißt ihn weg. Denn es lebt sich besser, so viel besser mit leichtem Gepäck.“ A opäť by som si dovolil svoj skromný preklad: Od dnes už len dôležité veci. Jedného dňa prídeš na to, že je toho vlastne málo, čo skutočne potrebuješ. A tak už zober konečne všetok ten balast a vyšmar ho preč! Veď s ľahkou batožinou sa žije lepšie, oveľa lepšie.
Drahý Stvoriteľ a Udržiavateľ života, ďakujeme Ti za Tvoje dobré dary, skrze ktoré žijeme a smieme žiť. Pomôž nám nestratiť zo zreteľa to podstatné, existenciálne. Aby sme tak za všetkým tým, čo máme, videli a poznali Tvoju dobrotu a lásku a mohli ti každý deň z úprimného srdca vzdávať vďaky. Amen.
