Popolcová streda – kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce
Written by radovan on mar 04, 2019 in - No Comments
Popolcová streda – 6.3.2019
„ … kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Matúš 6, 16 – 21
16 Keď sa postíte, netvárte sa zachmúrene ako pokrytci. Tí zanedbávajú svoj výzor, aby bolo ľuďom zjavné, že sa postia. Amen, hovorím vám: Oni už majú svoju odmenu. 17 Keď sa však ty postíš, natri si hlavu olejom a tvár si umy, 18 aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je v skrytosti, ti odplatí. 19 Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich zožiera hrdza a mole a kde zlodeji vnikajú a kradnú. 20 Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich nezožiera ani hrdza, ani moľ, a kde zlodeji nevnikajú a nekradnú. 21 Veď kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Z Božej milosti po roku opäť vstupujeme do pôstneho obdobia, ktorého hlavným poslaním je nás pripraviť na udalosti, ktoré vnímame ako vyvrcholenie tzv. dejín spásy. A síce : na utrpenie, smrť a vzkriesenia Božieho Syna, Pána Ježiša. Je to rovnako tak čas, ktorý nás každoročne vedie k tomu, aby sme uvažovali nad prioritami svojho života. Nad tým, čo obstojí, ale aj nad tým, čo nemá šancu obstáť v Božích očiach, resp. v Božích prísnych kritériách a merítkach. Do čoho má zmysel investovať svoj čas, energiu a potenciál, a do čoho, na druhej strane, to nemá zmysel robiť.
Dnes v rámci cirkevného roka slávime tzv. Popolcovú stredu, ktorú vnímame ako oficiálny začiatok pôstneho obdobia. V našej tradícii na tento deň nazeráme skôr ako na katolícky sviatok, a preto sa poväčšine služby Božie v našich evanjelických chrámoch nerobia. Mám však za to, že je to celkom neopodstatnené nazeranie na tento deň. Veď nielen katolícka časť kresťanskej cirkvi, ale aj jej protestantská vetva vstupuje do rovnakého pôstneho obdobia, ktoré je rovnako dlhé pre všetkých. Nuž a začína sa práve dnes. Tak prečo sa nezísť aj na službách Božích, pri Božom slove, Jeho zvesti, pri speve pôstnych duchovných piesní a na modlitbách? Prečo sa nezísť pri meditácii nad pôstom ako takým, resp. čo robí pôst pôstom? Azda je dobré pri samotnom názve „popolcová streda“ vedieť, že popol je starozmluvným symbolom pôstu, resp. pokánia. Človek Starej zmluvy, ktorý sa postil, resp. vyznával svoje hriechy – kajal sa – si doslova sypal popol na hlavu. Sedel v popole oblečený do vrecoviny …
Pokiaľ som v úvode naznačil, že obdobie pôstu je časom, ktorý nás vedie k tomu, aby sme uvažovali nad prioritami svojho života, nad tým, čo obstojí, ale aj nad tým, čo obstáť nemôže, aj prečítaný kázňový text, ktorý nám dnes zaznel, pre nás chce byť dobrou pomôckou v takejto orientácii čo sa týka životných priorít, ktoré obstoja pred Pánom a Bohom.
Dovolím si ilustrovať to na jednom skutočnom príbehu : Jeden muž ležal na svojej smrteľnej posteli. Oči mal zatvorené a dýchal už len veľmi plytko. Okolo hrdla mal zlatú retiazku, ktorá sa z času na čas zaligotala. Keďže už bol v takom stave v akom bol, príbuzní mu ju chceli z hrdla sňať dole. V tom momente muž otvoril svoje oči a z posledných síl hovorí : Tá retiazka je moja! – a potom opäť bezvládne klesol na svoj vankúš. Neviem, aké pocity vo vás toto vyvoláva. Pre mňa je to skôr vyjadrením smútku a zdesenia z toho, ako človek ešte aj na sklonku svojho života, keď je takpovediac jednou nohou už v hrobe, veľmi lipne na svojom majetku, na pozemských veciach.
… kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce … Bratia a sestry, čo sa asi tak stane s tou zlatou retiazkou? Možno z úcty a piety k svojmu zosnulému mu ju príbuzní nakoniec predsa len nechajú visieť na krku a uložia ju spolu s jeho mŕtvym telom do hrobu. A keby šiel náhodou na kremáciu, v žiari kremačnej pece sa celkom iste roztopí. A keby nie, určite sa tak stane v deň, keď „sa nebesia rozplynú v ohni a živly roztopia v páľave?!“ (2Pt 3, 12) … lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce …
Drahý priateľ, čas pôstu, do ktorého vstupujeme, pred teba kladie závažnú otázku : Kde chceš, aby bolo tvoje srdce? Môže byť pre kresťanovo srdce, teda pre jeho bytosť ako takú, azda lepšie miesto, než pri Bohu samotnom v nebi? Veď tak o tom čítame už na prvých stránkach svätého Písma v správe o stvorení. Akoby medzi riadkami tam čítame o tom, že Hospodin stvoril človeka, aby s ním mal spoločenstvo. Teda Boh s človekom, ale aj človek s Pánom Bohom. Naše miesto je teda pri Bohu, nie ďaleko od Boha, v odcudzení sa Bohu či bez Boha. Toto bol prvotný Boží stvoriteľský a dobrý plán. Nuž a ono to istý čas aj dobre fungovalo, až kým to niekomu nezačalo vadiť. Ten, komu to začalo prekážať, nebol nik iný ako satan. On sa postaral o to, aby táto harmónia vzťahu na úrovni Boh – človek, resp. človek – Boh viac nefungovala. Nuž a potom ako prví ľudia upadli do hriechu, ich srdce i miesto zrazu bolo inde. Veď spravodlivý Boh predsa nemohol nechať hriech nepotrestaný. No aj v momente, keď nad prvými ľuďmi, ale aj nad hadom – pokušiteľom vynáša svoj sudcovský verdikt, už vo svojej láske k človeku pripravuje plán pre návrat ľudského srdca k sebe. Pripravuje plán spásy a záchrany hriešneho ľudského srdca.
Čas pôstu, do ktorého dnes vstupujeme, omnoho viac ako iné obdobia v rámci cirkevného roka, nás na tento plán upozorňuje. Je to plán, na ktorom participujú dvaja. Väčšiu a kľúčovú časť „záchranného balíčka“ zrealizoval Boh vo svojom Synovi – Pánovi Ježišovi Kristovi. A síce : v Jeho diele zmierenia, v Jeho obeti a vzkriesení. Pravda je však taká, že pokiaľ z toho chce mať úžitok a efekt konkrétny človek, musí sa vo viere s týmto Božím plánom spásy stotožniť a prijať ho. To znamená : nesmie si vytvárať a vymýšľať svoje vlastné cestičky do neba. Pán Boh nám totiž vytýčil jasnú cestu. Nuž a okrem toho, že je jasná, je aj jediná, exkluzívna. Sám Pán Ježiš to vyjadruje známymi slovami : 6 Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa (J 14,6). Podobne o tom čítame aj v knihe Skutky apoštolov : 12 A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia (Sk 4,12).
Popolcová streda, ktorou dnes vstupujeme do obdobia pôstu nás tak dnes všetkých, teba i mňa, Kristovými slovami povzbudzuje a vyzýva k tomu, aby sme skúmali stav svojho srdca a hlavne to, kde sa ono nachádza. Komu ono slúži, koho má za Pána a aké poklady si zhromažďuje. Či iba tie pozemské alebo aj tie nebeské. O tých pozemských čítame toto : 19 Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich zožiera hrdza a mole a kde zlodeji vnikajú a kradnú. Pán Ježiš tým chce povedať jeho : Investovať do pokladov tohto sveta je neisté a nespoľahlivé. Nemá to dlhodobú perspektívu. Tým sa určite nechce povedať, že máme ľahkovážne hospodáriť so svojim majetkom, pretože na tom aj tak nezáleží. No chce sa tým povedať čosi iné : Človeče, pozemský majetok ešte nie je všetko. Sú tu aj iné poklady, ktoré pretrvajú na veky. Nuž a o nich sa Ježiš vyjadruje takto : 20 Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich nezožiera ani hrdza, ani moľ, a kde zlodeji nevnikajú a nekradnú.
… zhromažďovať si poklady v nebi. To síce znie veľmi pekne a vznešene, ale ako sa to robí? V prečítaných slovách kázňového textu sme dnes počuli okrem iného aj niekoľko myšlienok o pôste. Akoby nám sám Pán Ježiš ukazoval spôsob ako sa dajú zhromažďovať poklady v nebi. Tým spôsobom je pôst. Ten by sme vo svojom živote nemali realizovať preto, aby si nás všímali ľudia, aby obdivovali našu askézu, zbožnosť, či zdržanlivosť. Máme ho realizovať najmä preto, aby si nás všimol predovšetkým Boh.
Pôst, to je pre mňa, bratia a sestry, nie je len čas obmedzovania sa v stravovacích návykoch, i keď aj tak sa dá vnímať. No v protestantskej tradícii pôst nie je iba hladovka, či odtučňovacia kúra. Je to skôr životný štýl, pre ktorý som sa rozhodol a ktorý chcem žiť. Je to život v jednoduchosti, skromnosti, nenáročnosti. Život v spokojnosti s tým, čo mám. Život plný vďačnosti za všetky dary, ktoré deň čo deň od svojho Boha prijímam. A to tak po stránke materiálnej ako aj duchovnej.
Žiť a hlavne uvažovať takýmto spôsobom v kozmopolitnej, konzumnej dobre, v ktorej žijeme, nie je jednoduché. Napriek tomu, čas pôstu, do ktorého vstupujeme nás práve k tomuto pozýva a ponúka nám aj zasľúbenie ohľadom pokladu, ktorý si takto zhromažďujeme v nebi. Je to poklad viery a dôvery v Pána Boha. Poklad pokory a bázne pred Bohom. Poklad poslušnosti voči Pánu Bohu, tiež poklad lásky k Bohu i k blížnemu. Poklad odpustenia, zmilovania sa nad druhým. Poklad tolerancie a vďačnosti. Je to poklad, ktorý nám otvára brány večnosti. Je to poklad, ktorý pretrvá naveky.
Pôst, milí priatelia, to je pre mňa to, o čom píše prorok Izaiáš : 6 Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu a polámať každé jarmo. 7 Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho, a neskrývaj sa pred svojím príbuzným. 8 Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš; tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou. 9 Potom budeš volať, a Hospodin ťa vyslyší, ty budeš kričať o pomoc, a On odpovie: Tu som! Ak odstrániš jarmo zo svojho stredu, ukazovanie prstom, zlomyseľné reči, 10 ak poskytneš hladnému, po čom sám túžiš, a nasýtiš strápeného, potom zažiari tvoje svetlo v temnote a tvoja tma bude ako poludňajší jas. 11 A Hospodin ťa ustavične povedie, ukojí tvoju túžbu aj vo vyprahnutom kraji; posilní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada, ako vodný prameň, ktorého vody nesklamú (Iz 58, 6 – 11).
Drahý brat, milá sestra, prajem ti, aby tvoje srdce bolo na strane Boha. Toho, ktorý nám život nielen daroval, ale ho aj udržiava. Práve pôst je dobrým vyjadrením tejto myšlienky. Kresťanským pôstom totiž vyznávame toto: Nežijeme iba z pozemského chleba, ale predovšetkým z toho, čo nám Boh bez akýchkoľvek našich zásluh daruje. To znamená: žijeme v prvom rade z Jeho lásky, z odpustenia našich vín a z nádeje večného života. Žijeme, lebo to tak chce On sám. On je našim pokladom, ktorého sa má pridržať naše srdce. Prajem nám všetkým, aby čas pôstu, ktorý z Božej milosti smieme nanovo prežívať, nám dopomohol k tomu, aby sme viac ako po tých pozemských pokladoch túžili po tých večných – nebeských. Veď kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Amen.
