Posledná nedeľa po Zjavení – Kto som ja?
Written by radovan on feb 02, 2017 in - No Comments
Posledná nedeľa po Zjavení – 5. 2. 2017
„Kto som ja …?“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
2M 3, 1 – 14
1 Keď Mojžiš pásol ovce u svojho tesťa, midjánskeho kňaza Jetru, a hnal stádo za púšť, prišiel až k Božiemu vrchu Chóreb. 2 Vtedy sa mu zjavil Hospodinov anjel v ohnivom plameni zo stredu kra; keď sa pozrel, videl, že ker horel plameňom, ale nezhorel. 3 Vtedy si Mojžiš povedal: Odbočím z cesty a pozriem si tento veľký jav, prečo ker nezhorel. 4 Keď Hospodin videl, že odbočuje pozrieť sa, zavolal Boh na neho uprostred kra: Mojžiš, Mojžiš! On odpovedal: Tu som. 5 Potom riekol: Nepribližuj sa sem, zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je posvätná pôda. 6 Riekol ďalej: Ja som Boh tvojho otca, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. 7 I riekol Hospodin: Dobre som videl biedu môjho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie o pomoc pred jeho poháňačmi, lebo poznám jeho bolesti. 8 Zostúpil som, aby som ho vytrhol z moci Egypta a aby som ho vyviedol z tejto krajiny do dobrej a rozsiahlej krajiny, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom, do krajiny Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Perizejcov, Chivijcov a Jebúsejcov. 9 Teraz, hľa, volanie Izraelcov o pomoc došlo ku mne a videl som, ako ich Egypťania utláčajú. 10 Choď teraz, pošlem ťa k faraónovi a vyvedieš môj ľud, Izraelcov z Egypta. 11 Mojžiš však odpovedal Bohu: Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelcov z Egypta? 12 I riekol mu: Veď ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som ťa poslal: Keď vyvedieš ľud z Egypta, budete Bohu slúžiť na tomto vrchu. 13 I povedal Mojžiš Bohu: Ak pôjdem k Izraelcom a poviem im: Boh vašich otcov ma poslal k vám, a oni sa ma opýtajú: Aké je jeho meno? Čo im poviem? 14 Boh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. Riekol ďalej: Tak povedz Izraelcom: Poslal ma k vám SOM.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
„Každý vie niečo, iba hlupáci vedia všetko“ – tak nejako znie nemecké príslovie, ktoré chce poukázať na to, že každý z nás je dobrý iba v niekoľkých oblastiach života a nikto z nás nedokáže všetko. Máme svoje obmedzenia, máme svoje limity, svoje jedinečné charizmy od Hospodina. A to všetko svojim spôsobom predurčuje to, čo vieme a dokážeme a na čo jednoducho nemáme.
Majúc túto skutočnosť na mysli, môžeme dnes veľmi dobre rozumieť Mojžišovi, ktorý tiež hneď nevyskakuje od radosti, keď sa mu zjavuje Hospodin a povoláva ho : Choď teraz, pošlem ťa k faraónovi a vyvedieš môj ľud, Izraelcov z Egypta. Dokážeme pochopiť, že v danej chvíli nevyznáva niečo na spôsob : „No konečne! Na toto som čakal už dobrých 40 rokov!“ Veď pravda je taká, že Mojžiš pred približne 40 rokmi musel z Egypta utiecť, a to kvôli vážnemu prečinu, ktorého sa tam dopustil. I keď nechtiac, predsa len sa mu „podarilo“ zabiť egyptského dozorcu, ktorý si vybíjal zlosť na židovskom otrokovi. A teraz by sa tam mal vrátiť? Ako si môže byť istý, že za tých 40 rokov sa na to zabudlo? Veď by to nebolo nič iné ako návrat do tej povestnej „jamy levovej“.
To už potom radšej dožiť svoj život ako obyčajný a nenápadný pastier na periférii diania, niekde v Midjáne, ako kráčať v ústrety istej smrti v Egypte. To už potom radšej držať jazyk za zubami, ako hneď každému roztrubovať, že i ja patrím k Božiemu ľudu. Keď si Mojžiš všetky tieto riziká uvedomí, nie náhodou sa Hospodina pýta : Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelcov z Egypta? Parafrázujúc jeho otázku, mohli by sme sa spýtať: Kto som ja, aby som Boha a poznanie o Ňom prinášal tomuto svetu? Kto som ja, aby som sa zhostil takej zodpovednej úlohy? Nuž a prispôsobiac si to našej situácii: Kto som ja, aby som prevzal úrad dozorcu, kostolníka, či kurátora? Kto som ja, aby som si zobral na starosť účtovníctvo? Kto som ja, aby som sa venoval práci na detskej besiedke, či robil kantora? Kto som ja?
Nuž, drahý brat, milá sestra, ty i ja, my všetci, sme ako ten Mojžiš, ktorého Hospodin povolal. Mojžiš svoje povolanie do Božej služby vtedy prežil pri horiacom kríku. Ty i ja sme svoje povolanie prežili pri krstiteľnici. V momente, keď nám trikrát voda svätého krstu tiekla po hlave. V momente, keď nás Boh povolal za svoje dietky, učeníkov i služobníkov. Nuž a tento Boh, tak teba ako aj mňa vysiela, aby sme konali to, k čomu nás On povolal. Mojžiš mal za úlohu vyslobodiť Boží ľud z otroctva. Ja, ako kňaz, mám za úlohu zvestovať Božie slovo a prisluhovať sviatosti v tomto cirkevnom zbore, ktorý si ma zvolil za svojho farára. A vy, milé sestry, drahí bratia, ste povolaní k tomu, aby ste vo svojom okolí v rámci svojich možností poukazovali na Boha, ktorý sa v krste svätom stal vašim Otcom a vy jeho dietkami. Poukazovali naň svojim životom, svojim svedectvom, svojou vernosťou.
Mojžiš sa vtedy dávno pri horiacom kríku pýtal : Kto som ja? Možno si podobnú otázku kladieš dnes aj ty sám, milý priateľ : Kto som ja, aby som to robil? Ktože som ja, aby som prevzal nejakú zodpovednosť v tomto cirkevnom zbore? Nemôže to robiť niekto iný? Nech to robia radšej tí druhí! No tak ako vtedy Mojžišovi, tak dnes Hospodin mne i tebe hovorí : Veď ja budem s tebou … SOM, KTORÝ SOM. To znamená : Budem tu pre teba. Ja budem stále s tebou. Nenechám ťa „v štichu“. Neboj sa a nezdráhaj sa prijať moje povolanie! Ja keď som ťa povolal, dám ti aj schopnosti potrebné k tomu, aby si svoju úlohu splnil.
Drahí priatelia, s takýmto úžasným a mocným Hospodinovým zasľúbením za sebou, už predsa Pána Boha nenecháme v pozícii, aby sa nám musel prosiť a tlačiť nás do úloh, do ktorých nás On sám povolal. Naopak, radi vykonáme to, k čomu nás Najvyšší povolal a k čomu nás aj svojimi darmi vyzbrojil, aby sme to zvládli.
Je dobré toto vedieť a mať túto skutočnosť na mysli práve dnes, keď na pôde nášho cirkevného zboru máme výročný zborový konvent. Dnes, keď nechceme len účtovať – tak po duchovnej ako aj materiálnej, či finančnej stránke – čo a ako bolo v roku 2016. Iste, je dôležité vykonať akýsi duchovno – finančný audit o tom, ako sme šafárili. No nebolo by to dobré, keby sme ostali len v minulosti. Výročný konvent je totiž aj o vízii do budúcnosti, ktorú si dokonca chceme schváliť a prijať samostatným uznesením. Nejaké vízie budú načrtnuté aj v mojej samotnej kňazskej správe. No jedna vízia, týkajúca sa nás všetkých už zaznela aj v tomto duchovnom zamyslení na úvod. Znie takto : I ja som povolaný. I so mnou Boh v roku 2017 na pôde tohto cirkevného zboru počíta. I moje dary a charizmy si chce použiť. I skrze mňa, môj život, moje svedectvo a službu chce byť On oslávený a blízky druhým ľuďom i okolitému svetu. Bratia a sestry, myslím, že to je tá najväčšia vízia, poslanie i úloha, ktoré sú pred nami i v roku 2017 : Prinášať ľuďom Boha a skrze Neho im prinášať aj slobodu a vyslobodenie z duchovného otroctva. Presne tak, ako aj Mojžiš priniesol slobodu zotročeným Izraelcom skrze Hospodina. Tak i my máme prinášať ľuďom vyslobodenie z otroctva, ktoré pramení z nesprávneho vnímania a chápania Boha, z ľahostajnosti voči Jeho slovu, z ľahkovážnosti voči Jeho spoločenstvu a Kristovmu telu, ktorým je cirkev.
K tomuto ušľachtilému poslaniu nech nám sám Boh i v tomto roku pomáha! Amen.
