Posledná nedeľa v cirkevnom roku – Dobrá rada nad zlato
Written by radovan on nov 18, 2014 in - No Comments
Posledná nedeľa v cirkevnom roku – 23. 11. 2014
„Dobrá rada nad zlato“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Mt 24, 37 – 51
37 Lebo ako bolo za dní Nóacha, tak bude pri príchode Syna človeka; 38 ako totiž v dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Nóach vošiel do korábu, 39 a nič nespozorovali, až prišla potopa a zmietla všetkých: tak bude aj pri príchode Syna človeka. 40 Vtedy dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý ostane; 41 dve budú mlieť na mlyne, jedna bude vzatá, druhá ostane. 42 Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. 43 Uvedomte si: keby hospodár vedel, o ktorej nočnej stráži príde zlodej, bdel by a nedal by sa mu vlámať do domu. 44 Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte! 45 Kto je teda verným a rozumným sluhom, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? 46 Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť! 47 Veru vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. 48 Ale ak by si ten zlý sluha pomyslel: Môj pán ešte nepríde, 49 a začal by biť spolusluhov, jedol by a pil s opilcami, 50 príde pán toho sluhu v deň, keď sa ani nenazdá, a v hodinu, o ktorej nevie, 51 rozpoltí ho a s pokrytcami určí mu podiel; tam bude plač a škrípanie zubov.
Drahí priatelia, bratia a sestry!
Prečítané slová dnešného kázňového textu sú Ježišovou tematickou kázňou, v ktorej nás náš Pán a Spasiteľ chce pripraviť na svoj príchod. Veď práve tejto problematike sa venuje dnešná nedeľa, posledná nielen v tzv. bezslávnostnej polovici cirkevného roka, ale posledná ako taká v cirkevnom roku. Ježiš používa niekoľko analógií, prirovnaní, či ak chcete, podobenstiev, na ktorých nám ilustruje, čo je podstatné a životne dôležité v súvislosti s Jeho druhým príchodom, ktorý sa v teológii označuje slovom „parúzia“. (pojem sa v kázni bude používať častejšie).
Prvý príbeh, ktorý je výzvou k bdelosti je rozvinutý na základe starozmluvného príkladu, ktorý nás presúva až do Noemových čias potopy. Je to svojim spôsobom varovanie, ktoré hovorí o tom, že čo sa týka Ježišovho návratu, ľudia do poslednej chvíle nebudú nič poznať a pozorovať. Predpotopný príklad je tak pre nás poučný hneď v troch aspektoch :
- Prvou podobnosťou vtedajšej a dnešnej situácie je nečakanosť: všetci jedli, pili, ženili sa, robili si kadejaké plány a počítali s kadečím, len nie s tým, že ich všetkých zajtra odplaví voda.
- Príbeh o potope však poukazuje aj na niečo iné. Nepoznať deň ani hodinu tejto globálnej katastrofy – to nebola ani tak medzera vo vedomostiach predpotopných ľudí. Skôr je to podstatný rys a podmienka potopy samotnej : ak mala „spláchnuť“ všetko, čo nepatrí do nového veku, bolo dôležité, aby sa nenapraviteľní hriešnici nevedeli vopred na túto pohromu pripraviť. To znamená : aby potopa spôsobila to, čo sa od nej očakával (globálnu katastrofu), musela prísť nečakane.
Bratia a sestry, podobné je to s príchodom Syna človeka – Pána Ježiša: ak Jeho príchod má byť súdom, rovnako ako potopa, musí to byť nepredvídateľné. Už aj samotný Ježišov návrat je pritom súdom sám o sebe. Súd sa totiž nezačne až vtedy, keď si Ježiš zasadne a začne preberať jednotlivé „prípady“. Súd začne samotným faktom Jeho návratu : zásadným spôsobom sa zmení situácia. Niekto s tou novou situáciou bude „kompatibilný“, niekto zas nie. Druhý aspekt teda spočíva v tom, že nečakanosť je nutná podmienka.
3. Do tretice, Noemov príklad ukazuje dve cesty, dve možnosti. Noe bol pripravený a prešiel, či lepšie povedané – preplával do nového sveta. Ostatní pripravení neboli a doslova ich to „spláchlo“. Ani Noe presne nevedel, kedy to príde. Ani on nepoznal deň a hodinu. Ostatní jedli, pili, ženili sa a vydávali. On pravdepodobne tiež jedol a pil. Takisto bol ženatý. Splodil synov a oženil ich, ale na rozdiel od ostatných mal pripravenú loď. A keď nadišla chvíľa, bol doslova : „v suchu“. Tou pripravenou loďou, obrazne povedané, pre nás dnes nie je nič iné ako viera v Krista ako Spasiteľa a nikto iný ako Boží Syn – náš Vykupiteľ. Kto si na loďku života pozve Jeho – prežije, zachráni sa pre večnosť.
40 Vtedy dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý ostane; 41 dve budú mlieť na mlyne, jedna bude vzatá, druhá ostane. Bratia a sestry, tieto ďalšie dva Ježišove výroky, ktoré nasledujú po starozmluvnom príklade, opäť rozvíjajú motív nečakanosti. Parúzia nás zastihne uprostred všedného dňa, uprostred každodennej práce. Nikto nestihne usporiadať nejakú duchovno – očistnú púť na nejakú svätú horu alebo nejaký 40 dňový pôst pokánia. I tu je však dvojaká možnosť. Parúzia už tým, že nastane, ukáže niekoho ako pripraveného pre pobyt v kráľovstve Božom a niekoho ako nepripraveného. Jeden z tých dvoch, ktorí úplne rovnako orú na tom istom poli, skončí ako Noe, druhý ako tí predpotopní. Jedna z tých dvoch, ktoré úplne rovnakú melú, skončí ako pani Noemova – a druhá ako tie predpotopné.
42 Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. 43 Uvedomte si: keby hospodár vedel, o ktorej nočnej stráži príde zlodej, bdel by a nedal by sa mu vlámať do domu. 44 Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte! Vo svojej reči Pán Ježiš ďalej pokračuje tým, že svojim poslucháčom poukazuje na to, aká má byť ich adekvátna reakcia na všetky tieto skutočnosti. Je to bdelosť. Keby všetci zlodeji chodili v pondelok o tretej ráno, stačilo by hospodárovi natiahnuť si budík. Zlodej však prichádza nečakane. Veď práve to robí zlodeja zlodejom. Hospodár tak musí byť neprestajne v strehu. Nemôže si povedať : aj tak neviem, kedy zlodej príde. Preto nemá ani zmysel čakať ho. Ponaučenie je jasné : Bdejte a buďte pripravení, pretože Pánov príchod je nepredvídateľný! Nuž a očakávanie tohto príchodu je určite všetko iné ako pasivita, nezáujem, ľahostajnosť, či lenivosť.
45 Kto je teda verným a rozumným sluhom, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? 46 Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť! 47 Veru vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. 48 Ale ak by si ten zlý sluha pomyslel: Môj pán ešte nepríde, 49 a začal by biť spolusluhov, jedol by a pil s opilcami, 50 príde pán toho sluhu v deň, keď sa ani nenazdá, a v hodinu, o ktorej nevie, 51 rozpoltí ho a s pokrytcami určí mu podiel; tam bude plač a škrípanie zubov.
Bratia a sestry, toto pomerne stručné záverečné podobenstvo stavia vedľa seba dvoch mužov – sluhov v rovnakej situácii : jeden sa zachová správne, druhý nesprávne. Rozumný je tuná ďalej charakterizovaný ako verný. Povedané ináč : rozumné je zachovať vernosť, verne očakávať. Takáto vernosť potom vedie k blahoslaveniu tohto sluhu. Naproti tomu záporný príklad druhého sluhu je priamo a stručne charakterizovaný ako „zlý“.
Milí priatelia, čo teda robí služobníka verným a dokonca blahoslaveným? Nie je to špecifická znalosť času ani schopnosť rozpoznávať znamenia doby, či Pánovho príchodu. Nie je to ani nejaká špeciálna bdelosť, či pripravenosť. „Pripravenosť“ tohto sluhu spočíva skôr v tom, že nešpekuluje, kedy pán príde a neprispôsobuje sa žiadnym predpokladaným termínom. Len verne vykonáva to, čo mu bolo zverené. Stále rovnako, verne, svedomito, poctivo – bez ohľadu na čas. Bez ohľadu na to, či pán príde zajtra alebo až o sto rokov. Jeho zverenou povinnosťou je pritom s najväčšou pravdepodobnosťou starať sa o druhých.
Druhý služobník sa hneď od začiatku líši tým, že uvažuje o čase pánovho príchodu. Vyvodí si však záver, že jeho pán sa omeškal. Grécky výraz na tomto mieste „chronidzei“ nám dáva tušiť, že sa jedná až o akési chronické omeškanie. Sluha akosi hneď na začiatku predpokladá, i keď celkom neoprávnene, že pán bude meškať so svojim návratom, tak ako nakoniec vždy doteraz. Neprišiel načas doteraz – možno už nepríde vôbec. Nemá už zmysel čakať. Dôležité je, milí priatelia, že tento služobník nie je označený ako zlý preto, že špekuloval o čase parúzie. Ani preto, že vyvodil nesprávne závery. Ako zlý je charakterizovaný pre dôsledky, ktoré zo svojich časových odhadov vyvodil : prestal sa starať o tých, ktorí mu boli zverení. Prestal sa starať o druhých a začal sa starať len o seba. Pán však prichádza! Možno neskôr, než kedy bol očakávaný. Možno s tým už ani nikto nerátal. Ale prichádza! A s ním prichádzajú aj nepríjemné dôsledky pre pokryteckého služobníka. Dôsledky, ktoré sa týkajú celej jeho večnosti – avšak na mieste plaču a škrípania zubov.
Drahí bratia, milé sestry, takto sme si dnes poukázali na niekoľko podstatných rysov, ktoré sa týkajú parúzie – druhého príchodu nášho Pána, keď príde ako Sudca živých a mŕtvych. Rovnako tak sme si poukázali na adekvátnu reakciu, ktorá je potrebná z našej ľudskej strany. Na jednej strane nečakanosť – na druhej strane pripravenosť a bdelosť. Nech je tak aj našou pripravenosťou na Pánov príchod postoj verného sluhu z posledného príbehu! Nie špekulovanie, nie vyvodzovanie si nesprávnych uzáverov, nie sebectvo a egoizmus, ale vernosť, poctivosť, čestnosť a svedomitosť pri plnení si úloh, ktoré nám Pán Boh zveril, a to bez ohľadu na to, kedy Pán príde. Pán Boh nám v tom pomáhaj! Amen.
